1Obdo/18/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v spore žalobcu Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, proti žalovanému Royal industry s. r. o., Thurzova 8, Košice, IČO: 36 598 186, zastúpeného advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, Čajakova 5, Košice, IČO: 31 303 064, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cob/205/2023-389 zo 7. decembra 2023, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cob/205/2023-389 zo 7. decembra 2023 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

1. Mestský súd Košice uznesením č. k. 26Cb/1/2023-352 zo 4. októbra 2023 zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 33 eur na účet Mestského súdu Košice do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Súd prvej inštancie uznesenie právne odôvodnil odkazom na ustanovenia §§ 324, 325, 326, 327, 328, 329, 330, 331, 332, 333, 334, 335, 336, 338, 339 a 340 CSP. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery žalobcu a žalovaného s poukazom na to, že Mesto Košice odstúpilo od nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným a má právo v plnom rozsahu nakladať so svojou nehnuteľnosťou bez obmedzení, ktoré by mu vyplývali z nájomnej zmluvy. Dokonca aj keby nájomná zmluva bola platná, žalovaný by bol povinný strpieť obmedzenia vyplývajúce z potreby rekonštrukcie nehnuteľnosti. Zmluvou o nájme nebytových priestorov č. 1/2018 zo dňa 1. apríla 2018 mal súd preukázané, že ju uzavreli Mestská krytá plaváreň (ďalej aj „MKP“) ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca. Predmetom nájomnej zmluvy bolo prenechanie v zmluve bližšie špecifikovaných nebytových priestorov nachádzajúcich sa v krytej plavárni (na prvom podzemnom a prvom nadzemnom podlaží) nájomcovi do užívania.

3. Kúpnou zmluvou č. 202100036 zo dňa 4. januára 2021 mal súd preukázané, že Mestská časť Košice

- Staré mesto ako predávajúci predala Mestu Košice ako kupujúcemu nehnuteľnosť - Mestskú krytú plaváreň, stavbu so súpisným číslom 821 na pozemku parc. KN-C č. 2014/4 v kat. území M. W., zapísanú na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom Košice, katastrálnym odborom, vrátane príslušenstva a vonkajších úprav. Predmetom prevodu nebol pozemok.

4. Z výpisu z LV č. XXXXX pre Okres Košice I, obec Košice - Staré Mesto, kat. územie M. W. súd zistil, že Mesto Košice (žalobca) je vlastníkom krytej plavárne súpisné číslo 821, nachádzajúcej sa na pozemku parc. KN-C č. 2014/4. Z výpisu z LV č. XXXXX pre Okres Košice I, obec Košice - Staré Mesto, kat. územie M. W. súd zistil, že Mesto Košice (žalobca) je vlastníkom pozemku parc. KN-C č. 2014/4.

5. Listom zo dňa 13. apríla 2021 označeným ako „Oznámenie o zmene vlastníka Mestskej krytej plavárne mal súd preukázané, že Mesto Košice oznámilo spoločnosti JANAT s.r.o., Jenisejská 49, 040 12 Košice zmenu vlastníka Mestskej krytej plavárne a že správcom objektu sa na základe osobitnej zmluvy stala dňa 26. februára 2021 spoločnosť TEPELNÉ HOSPODÁRSTVO spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, IČO: 31 679 692 (ďalej aj „TEHO“).

6. Z plnomocenstva zo dňa 31. marca 2021 súd zistil, že Mesto Košice udelilo spoločnosti TEPELNÉ HOSPODÁRSTVO spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, IČO: 31 679 692 plnomocenstvo na zastupovanie vo všetkých právnych úkonoch spojených a/alebo nevyhnutných v súvislosti s realizáciou predmetu a obsahu Nájomnej zmluvy č. 2021000289 zo dňa 25. februára 2021. Podľa bodu 2. sa plnomocenstvo vzťahovalo aj na výber nájomného a zálohových platieb za energie a služby, vrátane obdobia pred uzavretím zmluvy.

7. Listom spoločnosti TEHO zo dňa 7. mája 2021 označeným ako „Fakturácia nájomného - sprievodný list“, adresovaným odberateľom nájomného a služieb MKP (ktorého prílohami boli faktúry, plnomocenstvo a textové znenie listu Mesta Košice nájomníkom) mal súd preukázané, že nájomníkom bola oznámená zmena vlastníka plavárne, udelenie plnomocenstva zo strany Mesta Košice spoločnosti TEHO, uzavretie nájomnej zmluvy medzi Mestom Košice a spoločnosťou TEHO. V prílohe listu boli zaslané faktúry za energie a nájomné za mesiac február 2021 a bolo oznámené, že bod 2. pripojeného plnomocenstva ich oprávňuje na výber nájomného a zálohových platieb za energie a služby, vrátane obdobia pred uzavretím zmluvy.

8. Výzvou k úhrade - upomienkou zo dňa 3. júna 2021 bolo súdu preukázané, že spoločnosť TEHO vyzývala spoločnosť Royal industry s.r.o. na úhradu faktúr. 9. Odstúpením od zmluvy zo dňa 7. júla 2021, doručeným žalovanému dňa 14. júla 2021 mal súd preukázané, že spoločnosť TEHO odstúpila od nájomnej zmluvy uzavretej so žalovaným dňa 1. apríla 2018 z dôvodu omeškania spoločnosti Royal industry s.r.o. s platením nájomného a s poplatkami za služby spojené s nájmom v celkovej výške 10 993,48 eur.

10. Listom právnej zástupkyne spoločnosti Royal industry s.r.o. označeným ako „Odpoveď na list doručený dňa 14. júla 2021 - odstúpenie od Zmluvy o nájme“, adresovaným spoločnosti TEHO zo dňa 23. júla 2021 bolo súdu preukázané, že žalovaný považoval odstúpenie od zmluvy za absolútne neplatné z dôvodu, že neeviduje žiadny právny vzťah so spoločnosťou TEHO, práva a povinnosti z nájomnej zmluvy prešli na Mesto Košice, od ktorého neeviduje žiadne faktúry ani upomienky. Uviedla, že platby nájomného budú uhradené v zmysle zmluvy Mestu Košice, ako novému vlastníkovi.

11. Z listu Mesta Košice adresovaného žalovanému („Odstúpenie od zmluvy o nájme č. 2018/MKP/NZ/001 zo dňa 1. apríla 2018“) zo dňa 14. septembra 2021 (doručeného adresátovi dňa 8. októbra 2021) súd zistil, že vypovedal žalovanému predmetnú zmluvu z dôvodu dlhodobého omeškania s platením zálohových platieb za energie, za vodné a stočné a iné služby spojené s nájmom a nájomného v súlade s ust. čl. III ods. 5 nájomnej zmluvy.

12. Listom označeným ako „Výzvy na plnenie v zmysle nájomnej zmluvy - sprievodný list“ zo dňa 20. apríla 2022 (doručeným dňa 24. mája 2022), ktorého prílohu tvorili výzvy na úhradu zo dňa 20. apríla 2022, mal súd preukázané, že žalobca vyzýval žalovaného na úhradu dlhu.

13. Listami právnej zástupkyne spoločnosti Royal industry s.r.o. bolo súdu preukázané, že žalovaný započítal nájom za jednotlivé uplatnené mesiace na vloženú investíciu v zmysle čl. VI, bodu 6 Zmluvy o nájme č. 01/2018 a od obdobia mesiaca marec 2021 do augusta 2022 žiadal o zníženie nájomného na sumu 824,50 eur za mesiac v zmysle čl. V, bodu 21. písm. f) zmluvy v spojení s čl. V bodom 1. písm. i) zmluvy, súd mal tiež preukázané, že požiadala o reálne vyúčtovanie energií a uviedla, že výzvy na zaplatenie nájomného a vyúčtovanie energií považuje za nedôvodné.

14. Listom žalobcu („Odstúpenie od nájomnej zmluvy č. 1/2018 zo dňa 1. apríla 2018) zo dňa 21. júna 2022 (doručeným dňa 25. júla 2022) bolo súdu preukázané, že žalobca v zmysle čl. III ods. 5 nájomnej zmluvy odstúpil od zmluvy uzavretej so žalovaným z dôvodu nezaplatenia každej jednotlivej platby mesačného nájomného za obdobie marec 2021 až apríl 2022 a osobitne z dôvodu nezaplatenia každej jednotlivej mesačnej zálohovej platby za obdobie marec 2021 až apríl 2022.

15. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia ďalej uviedol, že na preukázanie nevyhovujúceho technického stavu plavárne, potreby jej rekonštrukcie a prestavby a ako aj rozhodnutia o uskutočnení rekonštrukcie nehnuteľnosti žalobca predložil súdu Stavebno-technický prieskum, komunikáciu medzi projektantom a TEHO (list zo dňa 26. júna 2021, list zo dňa 31.08.2021 a preberací protokol dokumentácie Stavebno-technický prieskum), materiál „Zámer prestavby MKP Košice na Národné olympijské centrum plaveckých športov Košice“, uznesenie Mestského zastupiteľstva v Košiciach č. 861, zmluvu o dielo uzavretú medzi spoločnosťami TEHO a BETPRES s. r. o. dňa 4. augusta 2023 a výpis z centrálneho registra zmlúv.

16. Listom zo dňa 21. júna 2023 (Oznámenie o realizácii rekonštrukčných prác), doručeným dňa 17. júla 2023, mal súd preukázané, že Mesto Košice oznámilo žalovanému, že na prenajatej nehnuteľnosti je plánovaná rozsiahla rekonštrukcia a vyzvalo ho na odstránenie majetku nachádzajúceho sa v nehnuteľnosti do 15. júla 2023.

17. Mailom zo dňa 25. augusta 2023 bolo súdu preukázané, že spoločnosť TEHO poslala žalovanému „Poslednú výzvu“ na vypratanie prenajatých priestorov.

18. Listom zo dňa 19. júla 2023 (Výzva na sprístupnenie priestorov), doručeným dňa 14. augusta 2023, bolo súdu preukázané, že Mesto Košice vyzvalo žalovaného na sprístupnenie priestorov v objekte plavárne užívaných žalovaným z dôvodu naplánovaných odpisov meračov v dňoch 31. júla 2023 a 31. augusta 2023.

19. Súd prvej inštancie poukázal na charakter neodkladného opatrenia, z ktorého vyplýva, že úlohou súdu je skúmať, či je osvedčený nárok, k ochrane ktorého neodkladné opatrenie smeruje, a či je neodkladné opatrenie nevyhnutné pre jeho ochranu, t. j. či je osvedčená aj naliehavosť potreby upraviť pomery procesných strán.

20. Poukázal na uznesenie Okresného súdu Košice I v právnej veci žalobcu Royal industry s.r.o., sídlo Thurzova 8, Košice, IČO: 36 598 186, proti žalovanému 1/ Mesto Košice, sídlo Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, 2/ TEPELNÉ HOSPODÁRSTVO KOŠICE, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice, sídlo Komenského 7, Košice, IČO: 31 679 692, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sp. zn. 32Cb/71/2021 zo dňa 22.septembra.2021, ktorým súd rozhodol tak, že výrokom

I. uložil žalovanému 1/ aj 2/ rade povinnosť zdržať sa akéhokoľvek obmedzenia výkonu nájomných práv žalobcu podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 1/2018 zo dňa 1. apríla 2018, výrokom

II. uložil žalovaným 1/ a 2/ rade povinnosť otvoriť vodovodnú prípojku vody, vodovodnú prípojku teplej úžitkovej vody, plynovú prípojku zemného plynu a zapojiť elektrické pripojenie, ktoré boli vypnuté dňa

6. septembra 2021 žalovanému v prenajatých a súdom bližšie špecifikovaných nehnuteľnostiach, výrokom

III. uložil žalovaným 1/ a 2/ rade povinnosť vyúčtovať všetky náklady za elektrinu, vodu, teplú úžitkovú vodu a zemný plyn podľa reálneho stavu meradiel v súlade s cenami dodávateľov za tieto média od 1. februára 2021 do 6. septembra 2021 v uznesení špecifikovaných nehnuteľnostiach, výrokom

IV. uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od vydania tohto uznesenia žalobu vo veci samej, o určenie, že nájomný vzťah zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 1/2008 trvá, kde stranami sporu sú žalobca spoločnosť Royal industry s.r.o., sídlo Thurzova 8, Košice, IČO: 36 598 186 a žalovaný 1/ Mesto Košice, sídlo: Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, 2/ TEPELNÉ HOSPODÁRSTVO KOŠICE, spoločnosť s ručením obmedzeným, Košice, sídlo Komenského 7, Košice, IČO: 31 679 692 a napokon výrokom

V. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu voči žalovaným.

21. Na základe odvolania podaného žalobcom Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 4Cob/22/2022-209 zo dňa 15. februára 2022 rozhodol tak, že:

I. Opravuje záhlavie uznesenia Okresného súdu Košice I č. k. 32Cb/71/2021-75 z 22. septembra 2021 v označení žalovaného 2/ tak, že označenie žalovaného je TEPELNÉ HOSPODÁRSTVO spoločnosť s ručením obmedzeným Košice, Komenského 7, Košice, IČO: 31 679 692.

II. Potvrdzuje uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. 32Cb/71/2021-75 z 22. septembra 2021 v napadnutom I. a IV. výroku.

III. Mení uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. 32Cb/71/2021-75 z 22. septembra 2021 v napadnutom II. a III. výroku tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto časti zamieta. IV. Mení uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. 32Cb/71/2021-75 z 22. septembra 2021 v napadnutom V. výroku o náhrade trov konania tak, že stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

V. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

22. Uvedené uznesenia nadobudli právoplatnosť dňa 11. marca 2022 a súdu nebolo preukázané, že by predmetné uznesenia boli zrušené.

23. Žalobca v návrhu na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia podľa bodu 2. odôvodnenia tohto uznesenia žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa užívania a povinnosť vypratať dotknuté nehnuteľnosti. Nakoľko predmetné procesné strany a súd je viazaný už nariadeným neodkladným opatrením, súd prvej inštancie uzavrel, že nemohol vyhovieť návrhu žalobcu, ktorý je v rozpore s právoplatným uznesením sp. zn. 32Cb/71/2021-75 z 22. septembra 2021 v znení uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/22/2022 -209 zo dňa 15. februára 2022. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a poznamenal, že pokiaľ došlo k zmene pomerov medzi stranami, žalobca môže podať návrh na zrušenie už nariadeného neodkladného opatrenia.

24. O povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok rozhodol súd v zmysle ust. § 1, § 2 ods. 1 písm. a), § 5, § 6, § 8 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, podľa ktorého poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) v platnom znení. Súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je 33 eur (položka 1c Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch).

25. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 4Cob/205/2023-389 zo 7. decembra 2023 zmenil uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I tak, že neodkladné opatrenie v navrhnutom znení nariadil.

26. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania a uviedol, že z obsahu odvolania žalobcu vyplýva, že jeho odvolanie smeruje iba proti výroku I. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, z dôvodu ktorého predmetom odvolacieho konania bol ibatento výrok napadnutého uznesenia.

27. Odvolací súd v odôvodnení uznesenia ďalej odcitoval §§ 324 ods. 1, 325 ods. 1 a 2 písm. d), 326 ods. 1, 328 ods. 1 a 334 CSP. Konštatoval, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená (pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená), a to jednak ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania a počas konania, ako aj po jeho skončení. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

28. Zdôraznil, že už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Pripomenul, že vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich, a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.

29. Ďalej odvolací súd poukázal na to, že žalobca predložil k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia správu týkajúcu sa Stavebno - technického prieskumu Mestskej krytej plavárne Košice (MKP) vypracovanú d.g.a. design grafik architecture s.r.o. Zo záverov a odporúčaní tejto správy vyplýva, že na základe zistených porúch bolo konštatované, že stavba je ešte bezpečná s odhadovanou životnosťou cca 5 rokov, limitujúcimi prvkami životnosti konštrukcie sú strešné plechodosky a oceľové stĺpy a bolo navrhnuté riešiť celkovú sanáciu nosných konštrukcií s plánovanou životnosťou žb. konštrukcií na 50 rokov a oceľových konštrukcií na 15 rokov. Rovnako mal za to, že žalobca preukázal, že dňa 4. augusta 2023 došlo k uzavretiu Zmluvy o dielo týkajúcej sa celkovej rekonštrukcie objektu MKP so zhotoviteľom BETPRES, s.r.o. a objednávateľom TEPELNÉ HOSPODÁRSTVO spoločnosť s ručením obmedzeným Košice s predmetom vykonania diela „Prestavba MKP na Národné olympijské centrum“. Poukázal na článok 3, bod 3.1. Zmluvy o dielo, z ktorého vyplýva, že miestom vykonávania diela je budova Mestskej krytej plavárne, Protifašistických bojovníkov 4, Košice - súp. č. 821, postavenej na pozemku C KN parc. č. 2014/4 v katastrálnom území M. W., zapísanej na LV č. XXXXX, pozostávajúca z: budovy - krytá plaváreň, časť A - šatne a budovy - krytá plaváreň, časť B - bazén. Zároveň v zmysle čl. 3, bod 3.4 predmetnej Zmluvy o dielo sa zhotoviteľ zaviazal vypratať stanovisko do ukončenia preberacieho konania.

30. Konštatoval, že je pravdou, že medzi účastníkmi konania boli ich vzájomné vzťahy vyplývajúce zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 1/2018 zo dňa 1. apríla 2018 upravené už skôr vydaným neodkladným opatrením. Vyslovil názor, že platnosť skôr vydaného neodkladného opatrenia nie je absolútna a v prípade, ak sú splnené podmienky v zmysle ustanovenia § 325 CSP, musí súd poskytnúť ochranu tej strane sporu, ktorá osvedčí potrebu jej poskytnutia.

31. Odvolací súd bol toho názoru, že v posudzovanom prípade bola splnená základná podmienka na nariadenie neodkladného opatrenia a to bezodkladná potreba upraviť pomery medzi stranami z dôvodu existencie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi, keďže v prípade nemožnosti realizovania rekonštrukcie objektu Mestská krytá plaváreň Košice hrozí v budúcnosti narušenie statiky daného objektu, čo v konečnom dôsledku bude znamenať postupný zánik tejto dominanty mesta Košice, ktorá slúži pre širokú verejnosť a to nielen pre samotných občanov mesta Košice.

32. Odvolací súd zohľadnil tú skutočnosť, že od vydania skoršieho neodkladného opatrenia až do časupodania predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 26. septembra 2023 došlo k takej výraznej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje potrebu novej dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami. Aj keď Civilný sporový poriadok pozná inštitút zrušenia už skôr nariadeného neodkladného opatrenia v zmysle § 334 CSP, ak odpadli dôvody pre jeho nariadenie, nestanovuje však lehotu na rozhodnutie o takomto návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia. Teda, aby žalobca mohol dosiahnuť rýchlu úpravu zmenených pomerov, aby mohol uskutočniť rekonštrukciu MKP, na to slúži práve inštitút neodkladného opatrenia.

33. Upriamil pozornosť na jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia a to dodržanie princípu proporcionality, ktorý vyžaduje, aby strana, ktorej má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť alebo obmedzenie, ním nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci, nakoľko súd pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia musí zohľadniť aj tú skutočnosť, že v konaní o neodkladnom opatrení je povinný poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ale zároveň aj tej strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje.

34. Odvolací súd vyslovil názor, že je potrebné v posudzovanom prípade chrániť vyššiu hodnotu, ktorou je záchrana objektu MKP pred potrebou ochrany nájomného vzťahu a užívaním vyčlenených priestorov zo strany žalovaného v tomto objekte, nakoľko prípadná ujma, ktorá môže vzniknúť žalobcovi je omnoho vyššia a závažnejšia, ako prípadná ujma hroziaca žalovanému v nemožnosti realizovať nájomný vzťah. 35. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zmenil v zmysle § 388 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a nariadil neodkladné opatrenie v znení, ako je uvedené vo výrokovej časti jeho uznesenia tak, že uložil žalovanému povinnosť v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP.

36. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobcov návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný v rámci už prebiehajúceho súdneho konania, odvolací súd nerozhodoval o trovách konania súvisiacich s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia samostatne, nakoľko tieto budú predmetom posúdenia v rámci konečného rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 1 CSP).

37. Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie žalovaný navrhujúc uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodil za ustanovenia § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Vyslovil názor, že v prejednávanej právnej veci má dovolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie povahu rozhodnutia vo veci samej, priamo upriamuje pomery účastníkov, nemá dočasný charakter a preto je podľa neho prípustné podať proti nemu dovolanie, nakoľko, vychádzajúc z navrhovaného petitu neodkladného opatrenia, mal žalobca v úmysle neodkladným opatrením dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu. V súvislosti s dovolacím dôvodom upraveným v § 420 písm. f) CSP poukázal na to, že krajský súd nevykonal dokazovanie tak, ako to je úlohou súdu v riadnom nachádzacom konaní. Dovolateľ zdôraznil, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojím rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, ide len o skúmanie splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia, o ktoré strana žiada, resp. pravdepodobnosti ohrozenia jej práv a právnych záujmov. Poukázal ďalej na to, že v konaní vedenom pod sp. zn. 32Cb/71/2021 bolo uznesením Okresného súdu Košice I, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu Košice I sp. zn. 4Cob/20/2022 súdy nariadili žalobcovi, aby sa zdržal akýchkoľvek zásahov do nájomných práv žalovaného. V prejednávanej právnej veci vytýkal Krajskému súdu Košice, že bez povinnosti zaoberať sa prejudiciálne otázkou týkajúcou sa ukončenia nájmu a bez potreby akéhokoľvek hlbšieho dokazovanie dospel k záverom, že je potrebné nariadiť predmetné neodkladné opatrenie, čím rozhodol v absolútnom rozpore s už právoplatnými a vykonateľnými pôvodnými rozhodnutiami súdu, čo spôsobuje značnú právnu neistotu na strane žalovaného. Závery odvolacieho súdu v dovolaním napadnutom uznesení dovolateľ označil za arbitrárne vo vzťahu k jeho odôvodneniu v odseku 33 odôvodnenia uznesenia, ktoré považuje za nedostatočné. Konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). K porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutéhorozhodnutia odvolacieho súdu (porovnaj napr. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, 5Cdo/57/2019) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola účastníkom odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (nálezu ÚS SR z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03). 38. K dovolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľ uviedol, že neodkladné opatrenie majúce dočasný charakter nemá nahrádzať riadne konanie, uvedené sa prieči účelu neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že ak súd uložil splnenie povinnosti zákazu užívania predmetu nájmu už priamo v rozhodnutí o neodkladnom opatrení, konanie vo veci samej o vypratanie stratí svoj zmysel, pretože o tom, čo by bolo predmetom konania vo veci samej sa rozhodlo už nariadením neodkladného opatrenia. Uzavrel, že za daných okolnosti vo vzťahu k dôvodom uvedeným v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výrokom, ktorý nie je prípustný v rámci inštitútu neodkladného opatrenia, je aj uloženie povinnosti vypratať nehnuteľnosť.

39. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie odmietnuť, alternatívne zamietnuť. Vyslovil názor, že v prípade nariadeného neodkladného opatrenia sa nejedná o rozhodnutie vo veci samej, čo vyplýva z dočasného charakteru neodkladného opatrenia. Uviedol, že v tomto prípade sa nejedná o výrok totožný s výrokom vo veci samej, hoci výroky neodkladného opatrenia a návrhu v prípade žaloby o vypratanie spolu veľmi úzko súvisia. Na rozdiel od žaloby o vypratanie cieľom neodkladného opatrenia je dosiahnuť bezodkladnú úpravu pomerov z dôvodu bezprostredne hroziacej škody, ktorá žalobcovi hrozí, ak bude čakať, kým o jeho nárokoch rozhodne súd v iných konaniach s konečnou platnosťou. Neodkladné opatrenie pritom vychádza z pravdepodobnosti nároku žalobcu, ktorý sa opiera o pravdepodobné ukončenie nájomného vzťahu, ale má oporu aj v ustanoveniach nájomnej zmluvy a teda ak by aj nájomný vzťah trval, žalovaný by bol povinný strpieť obmedzenia vyplývajúce z rekonštrukcie ( Čl. V ods. 1 písm. i) ) nájomnej zmluvy. V súvislosti s námietkou žalovaného, že súd nevykonal dokazovanie vo veci samej, poukázal na § 329 ods. 1 CSP, podľa ktorého sú procesné postupy súdu v záujme účinného poskytnutia súdnej ochrany zjednodušené. Konštatoval, že odvolací súd posúdil všetky listiny a teda vykonal dôkazy predložené žalobcom a žalovaný mal súčasne možnosť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadriť a v rámci svojho vyjadrenia mal žalovaný možnosť tiež predložiť všetky listinné dôkazy, ktoré považoval za potrebné a teda jeho procesné práva v zmysle § 329 ods. 1 CSP boli zachované v plnom rozsahu. Ďalej žalobca uviedol, že skutočnosť, že žalovaný trvá na užívaní priestorov plavárne poškodzuje mesto Košice ako vlastníka, pretože mesto nemôže disponovať v plnom rozsahu svojim majetkom za účelom jeho rekonštrukcie. Žalovaný bráni rekonštrukcii aj fyzicky tým, že si dodnes nevyzdvihol všetky svoje hnuteľné veci, ktoré má umiestnené v priestoroch Mestskej krytej plavárne, hoci je zrejmé, že bez rekonštrukcie by mesto muselo z bezpečnostných dôvodov plaváreň aj tak zatvoriť a teda by ju už žiadny nájomca nemohol užívať. V súvislosti s tvrdením žalovaného uviedol, že neodkladné opatrenie bolo pre neho tzv. prekvapivým rozhodnutím, žalobca uviedol, že žalovanému bol doručený návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ako aj odvolanie žalobcu voči odmietnutiu návrhu, žalovaný sa teda mal možnosť oboznámiť so všetkými východiskami a podkladmi, z ktorých odvolací súd vychádzal, avšak dôvody uvádzané žalobcom neboli žalovaným spochybnené. Ďalšie argumenty žalovaného nepovažoval žalobca za tvrdenia poukazujúce na porušenie jeho procesných práv, ale týkajúce sa nespokojnosti s rozhodnutím odvolacieho súdu a preto nie sú relevantné z hľadiska ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Poukázal na dôkazy, ktoré preukazujú, že žalovanému je umožnený vstup do priestorov plavárne, žalovaný bol aj ochotný dohodnúť sa so žalobcom na ukončení nájomného vzťahu, avšak k dohode nedošlo, nakoľko žalobca neuznáva nárok žalovaného na preplatenie údajnej investície. K dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP uviedol, že dovolanie podľa ustanovenia § 421 ods. 2 v spojení s ustanovením § 357 písm. d) CSP nie je prípustné.

40. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané včas, na to oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpenou v súlade so zákonom (429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§443 CSP ) pred samotným vecným prejednaním dovolania najskôr skúmal, či dovolanie je prípustné.

41. Podľa ust. § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

42. Podľa ust. § 420 písm. f) CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa ust. § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

43. Podľa ust. § 123 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

44. Podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a) CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenie právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

45. Podľa ust. § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

46. Podľa ust. § 357 písm. d) CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.

47. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

48. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

49. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho opodstatnenosti. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP. Pri skúmaní prípustnosti dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky bral na zreteľ, že dovolaním je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vydané v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom dôkladné skúmanie povahy napadnutého rozhodnutia (či sa jedná o rozhodnutie vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí) považoval za kľúčový aspekt pre posúdenie otázky prípustnosti dovolania.

50. Z ustálenej judikatúry dovolacieho súdu vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení, ktoré má charakter rozhodnutia vo veci samej, je prípustné dovolanie podľa ust. § 420 CSP (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/66/2017 z 19. júna 2018 uverejnené tiež v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 76/2018). K tomu záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/83/2017 zo 14. júna 2017, v ktorom uviedol, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vecsamu. Taktiež v uznesení sp. zn. 3Cdo/157/2017 z 11. októbra 2017, uverejneného tiež v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 21/2018, dovolací súd vyslovil, že dovolanie nie je podľa § 420 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia na základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní ktorého bola podaná nadväzujúca žaloba.

51. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má teda povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Takáto situácia môže nastať v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného po skončení konania (pri splnení podmienok ust. § 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa ust. § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu (porovnaj uznesenie NS SR č. k. 5Cdo/154/2018 z 28. marca 2019).

52. O rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, by išlo v prípade, ak by súd musel vec skončiť procesne (pre existenciu prekážky vecného prejednania odôvodňujúcej zastavenie konania alebo odmietnutie podania) bez toho, aby vec (meritórne) prejednal.

53. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení má teda povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. V zásade platí, že o takéto neodkladné opatrenie ide v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (porovnaj napr. uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/154/2018 z 28. marca 2019).

54. V prejednávanej právnej veci dospel dovolací súd k záveru, že napriek skutočnosti, že sa žalobca žalobou zo dňa 4. januára 2023, teda ešte pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26Cb/1/2023 domáha vypratania a odovzdania časti nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej v petite žaloby a až následným podaním zo dňa 26. septembra 2023 k totožnej spisovej značke sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým žiadal žalovanému uložiť povinnosť zdržať sa užívania a vypratania časti totožnej nehnuteľnosti, nariadené neodkladné opatrenie konzumuje vec samu, a že svojou povahou a následkami, ktoré vyvoláva ide o meritórne rozhodnutie upravujúce priamo pomery účastníkov, nemajúce len dočasný, ale trvalý charakter, konzumujúce podanú žalobu o vypratanie špecifikovanej časti nehnuteľnosti.

55. Tomu, že následkom neodkladného opatrenia nie je len nastolenie dočasného stavu bez negatívneho vplyvu na poskytnutie definitívnej ochrany poskytovanej až rozhodnutím súdu vo veci samej, svedčí aj vyjadrenie žalobcu k dovolaniu, v ktorom žalobca uvádza, že skutočnosť, že žalovaný trvá na užívaní priestorov plavárne, poškodzuje Mesto Košice ako vlastníka, pretože mesto nemôže disponovať v plnom rozsahu svojím majetkom za účelom jeho rekonštrukcie, že priestory využívané žalovaným nemôže žalobca riadne odovzdať zhotoviteľovi rekonštrukcie, čo znamená nemožnosť rekonštrukcie, čím mu reálne hrozí ujma, ktorú už nemôže napraviť prípadná žaloba o náhradu škody voči žalovanému. Vzhľadom na uvedené sa dovolací súd stotožnil s názorom dovolateľa, že predmetné neodkladné opatrenie, napriek tomu, že bolo vydané až v priebehu civilného sporového konania, nenastoľuje určitý stav len dočasne, že poskytnutá súdna ochrana má iba provizórny charakter, a preto dospel k záveru, že je dovolanie prípustné.

5 6. Dovolateľ v súvislosti s dovolacím dôvodom upraveným v § 420 písm. f) CSP namietal, že odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia nie je náležité, je nepreskúmateľné, svojvoľné, v rozpore so zásadami logiky.

57. Vzhľadom na obsah dovolania sa dovolací súd zaoberal danosťou tohto dovolacieho dôvodu.

58. Ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu, nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktorý sa vymyká zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a pod.

59. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Princípu práva na spravodlivý proces zodpovedá právo účastníka na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia a povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, pričom sa musí vysporiadať so všetkými relevantnými námietkami, uplatnenými účastníkmi konania, a to spôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti.

60. Dovolací súd poukazuje aj na nálezy ÚS SR sp. zn. III. ÚS 314/2018 z 13. novembra 2018 a sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. januára 2021, z ktorých o.i. vyplýva, že podstatou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je vysvetlenie, objasnenie a „obhájenie“ toho, ako súd procesne postupoval (vrátane toho, ako rozhodol) a ako také nemôže byť od doterajšieho procesného postupu oddelené. Rozhodnutie je vyvrcholením procesného postupu súdu a samotné súdne rozhodnutie je najdôležitejším procesným úkonom súdu. Súdne rozhodnutie preto musí byť považované za súčasť procesného postupu súdu.

61. Vychádzajúc z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie jediným dôvodom, pre ktorý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, je existencia právoplatného uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 32Cb/71/2021 z 22. septembra 2021 potvrdeného uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cob/22/2022-209 z 15. februára 2022, ktorými súdy rozhodli v prospech spoločnosti Royal industry s.r.o. (v prejednávanej veci žalovaný) a uložili okrem iného aj Mestu Košice (v prejednávanej veci žalobca) povinnosť zdržať sa akéhokoľvek obmedzenia výkonu nájomných práv žalobcu podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov č. 1/2018 zo dňa 1. apríla 2018. Súd prvej inštancie tak rozhodol cítiac sa byť uvedenými predchádzajúcimi uzneseniami viazaný. Nie je sporné, že práve na základe tejto zmluvy spoločnosť Royal industry s.r.o. (v prejednávanej veci žalovaný) užíva priestory, zdržania užívania ktorých a ich vypratania sa žalobca predmetným neodkladným opatrením domáha. Súd prvej inštancie sa teda bližšie naplnením predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia nezaoberal. Odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a napriek právoplatnému uzneseniu, ktoré žalobcovi ukladá povinnosť strpieť výkon vzájomných práv v tomto konaní žalovaným a zakazuje mu nebytové priestory vypratať, rozhodol presne naopak, ako boli vzťahy sporových strán súdom upravené. Odvolací súd v podstate svoje zmeňujúce rozhodnutie odôvodnil bezodkladnou potrebou úpravy pomerov medzi stranami a v odseku 33 odôvodnenia jeho uznesenia nutnosťou chrániť vyššiu hodnotu, ktorou je záchrana objektu MKP pred potrebou ochrany nájomného vzťahu a užívaním vyčlenených priestorov zo strany žalovaného v tomto objekte. Rozhodnutie tiež síce odôvodnil výraznou zmenou pomerov odôvodňujúcou potrebu novej dočasnej úpravy vzťahov, avšak v čom spočíva táto výrazná zmena pomerov za obdobie od predchádzajúcej úpravy do dňa podania nového návrhu na úpravu týchto vzťahov už bližšie odvolací súd neodôvodnil. Ak odvolací súd túto výraznú zmenu videl v zhoršujúcom sa stave Mestskej krytej plavárne v Košiciach, čomu nasvedčuje odsek 28 a 33 odôvodnenia uznesenia, bolo povinnosťou súdu riadne vysvetliť, na akom podklade dospel k záveru, že k tejto výraznej zmene došlo až v čase nasledujúcom po prechádzajúcej súdnej úprave pomerov účastníkov. Je pravdou, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený a osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sasúdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné. Ak odvolací súd vyvodil výraznú zmenu pomerov zo zhoršujúceho sa stavu nehnuteľnosti, vychádzajúc pritom z dokladov predložených žalobcom, ktoré v odôvodnení uznesenia odvolací súd aj uvádza, v odôvodnení uznesenia absentuje zdôvodnenie, prečo vychádzal iba zo Stavebno-technického prieskumu Mestskej krytej plavárne Košice, vypracovaného spoločnosťou d.g.a. design grafik architecture s.r.o. a pri posudzovaní obdobia, kedy nastala podstatná zmena pomerov, nevychádzal aj z ďalších žalobcom predložených dokumentov.

62. Odvolací súd síce správne v odseku 27 odôvodnenia zdôraznil, že nariadenie neodkladného opatrenia je namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy a že je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásahu do subjektívneho práva, sám však nevysvetlil, z akého dôvodu bolo nevyhnutné uložiť povinnosť zdržať sa užívania, vypratať a žalobcovi odovzdať špecifikovanú časť nehnuteľnosti už neodkladným opatrením. Pritom aj zo Stavebno-technického prieskumu MKP Košice, na ktorý poukázal (odsek 28 odôvodnenia), vyplýva, že na základe zistených porúch bolo konštatované, že stavba je ešte bezpečná. Odvolací súd tiež uviedol, že v prípade nemožnosti realizovania rekonštrukcie objektu krytej plavárne hrozí v budúcnosti narušenie statiky objektu (odsek 30 odôvodnenia). Z odôvodnenia teda nevyplýva bezprostrednosť hroziacej škody a prečo teda bola potreba nariadiť navrhnuté neodkladné opatrenie naliehavá a nevyhnutná.

63. So zreteľom na uvedené odvolací súd nenaplnil požiadavky plynúce zo základného práva žalovaného na súdnu ochranu, keďže odôvodnenie nariadenia neodkladného opatrenia nemožno považovať za uspokojujúce. Postupom odvolacieho súdu došlo teda k vade v zmysle § 420 písm. f) CSP, ktoré zakladá porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces. Dovolací súd preto rozhodnutie odvolacieho súdu podľa § 449 ods. 1 CSP zrušil a vec mu podľa § 450 CSP vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa vysporiada s vytýkanými vadami, opätovne posúdi splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, znovu vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodnení v súlade s § 393 a nasl. CSP.

64. Dovolateľ prípustnosť svojho dovolania vyvodzoval okrem ust. § 420 písm. f) CSP aj z ust. § 421 ods. 1 písm. a) CSP.

65. V posudzovanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 66. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorú dovolateľ vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) CSP, je priamo vylúčená odsekom 2 daného ustanovenia v spojení s § 357 písm. d) CSP.

67. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.