UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v spore žalobkyne Aramis Real Estate SE, Záhřebská 41, Vinohrady, Praha, Česká republika, IČO: 087 98 991, zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o.,Pred poľom 1652, Trenčín, IČO: 36 857 882, proti žalovanej MYMA Invest, s.r.o., M. R. Štefánika 73, Žilina, IČO: 36 692 131, o zaplatenie 36 207,01 eura s príslušenstvom, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. mája 2022 č. k. 14Cob/86/2021-166, takto
rozhodol:
I. Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.
II. Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Žilina (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 9. júna 2021 č. k. 38Cb/4/2020- 118 zamietol žalobu a o trovách konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Súd prvej inštancie skonštatoval, že v danom spore sa žalobca domáhal proti žalovanému náhrady škody spolu vo výške 36 207,01 eura z dôvodu porušenia povinností z kúpnej zmluvy zo strany žalovaného, ktorá pozostávala zo sumy 26 297,26 eura ako dôsledku omeškania so zaplatením kúpnej ceny (vyčíslenej ako 9% úrok z omeškania zo sumy 1 350 000 eur od 22. decembra 2018 do 11. marca 2019, kedy bol uskutočnený interný prevod sumy vo výške kúpnej ceny na viazaný účet žalovaného vedený vinkulujúcou bankou), z paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a zo sumy 9 869,75 eura ako žalobcom zaplatenej dane z nehnuteľností. Medzi stranami sporu (právnym predchodcom žalobcu a žalovaným) bola uzatvorená kúpna zmluva podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Kúpna zmluva bola uzatvorená medzi podnikateľmi a jej predmetom boli nehnuteľnosti. S poukazom na ustanovenie § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“), žalobou uplatnený nárok na náhradu škody súd prvej inštancie posudzoval podľa ustanovení Obchodného zákonníka o náhrade škody (§ 373 a nasl. ObZ). Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 27.novembra 2018 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností za kúpnu cenu dohodnutú vo výške 1 352 000 eur. Výška a spôsob zaplatenia kúpnej ceny boli uvedené v článku IV. kúpnej zmluvy. 3. Na základe uvedenej kúpnej zmluvy mal žalovaný zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu tak, že na účte vedenom vo vinkulujúcej banke bude najneskôr do 21. decembra 2018 až do uplynutia 90 dní od zriadenia vinkulácie kúpnej ceny neodvolateľne vinkulovaná suma vo výške celej kúpnej ceny v prospech bankového účtu predávajúceho, pričom kupujúci je povinný predložiť predávajúcemu oznámenie o vinkulácii vystavené vinkulujúcou bankou, z ktorého bude zrejmé, že vinkulácia bola v prospech bankového účtu predávajúceho takto zriadená a to najneskôr do 15 dňa od podpisu tejto zmluvy. Zároveň v čl. IV. bod 4.4. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena bude žalobcovi uvoľnená vinkulujúcou bankou bezodkladne, najneskôr do troch pracovných dní po splnení podmienok : a) predloženie listu vlastníctva vinkulujúcej banke, na ktorom bude ako výlučný vlastník zapísaný kupujúci (žalovaný) bez akýchkoľvek obmedzení a tiarch, s výnimkou záložného práva, b) zriadené záložné právo v prospech vinkulujúcej banky za účelom zabezpečenia pohľadávky vinkulujúcej banky ako veriteľa voči kupujúcemu ako dlžníkovi z titulu poskytnutia úveru V danom spore bolo podľa názoru súdu prvej inštancie potrebné teda skúmať, či zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, a či v príčinnej súvislosti s týmto porušením povinnosti vznikla žalobcovi uplatnená škoda. 4. Súd prvej inštancie skonštatoval, že pokiaľ žalovaný mal za to, že podmienky zmluvy splnili, vinkuláciu zriadili, čo má preukazovať rámcová zmluva o financovaní uzatvorená medzi žalovaným a bankou dňa 12. decembra 2018 a zmluva o poskytnutí účelového úveru uzatvorená medzi žalovaným a bankou dňa 12. decembra 2018 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, s uvedeným sa nestotožňuje. Z uvedených zmlúv vyplýva, že predmetom rámcovej zmluvy o financovaní bolo, že banka poskytne klientovi (žalovanému) finančné prostriedky vo forme a na základe rôznych finančných produktov pri splnení dohodnutých podmienok, pričom strany zmluvy dohodli maximálnu výšku pre všetky finančné produkty v sume 10 290 000 eur s tým, že v rámci finančného limitu môžu byť po uzavretí príslušnej zmluvy čerpané peňažné prostriedky výhradne na základe finančných produktov - účelového úveru do výšky 10 290 000 eur na základe zmlúv o poskytnutí účelového úveru. Prílohou tejto zmluvy bola zmluva o poskytnutí účelového úveru, v ktorej sa banka zaviazala, že za podmienok podľa rámcovej zmluvy o financovaní poskytne klientovi peňažné prostriedky do maximálnej sumy 10 290 000 eur, pričom čerpanie úveru bude prebiehať v prospech úveru, v prospech účtu (inej spoločnosti) a v prospech účtu predávajúceho uvedeného v kúpnej zmluve s tým, že úver môže byť použitý výhradne na refinancovanie úveru podľa rámcovej zmluvy o financovaní do výšky 7 240 000 eur, na financovanie kúpnej ceny nehnuteľností kupovaných od žalobcu (resp. právneho predchodcu žalobcu) do výšky 1 350 000 eur. Z predložených zmlúv ale nevyplýva, že bola zriadená vinkulácia finančných prostriedkov, teda to, čo bolo výslovne dohodnuté medzi stranami v kúpnej zmluvy (bod 4.3). Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný predložil žalobcovi potvrdenie z banky zo dňa 18. decembra 2018, avšak uvedené potvrdenie podľa názoru súdu prvej inštancie nie je potvrdením o vinkulácii finančných prostriedkov tak, ako bolo dohodnuté v kúpnej zmluve. V tomto potvrdení banka potvrdila, že uzatvorila so žalovaným dňa 12. decembra 2018 rámcovú zmluvu o financovaní za účelom spolufinancovania kúpnej ceny nehnuteľností a v prípade, ako zo strany klienta budú predložené všetky potrebné doklady (zmluva o zriadení záložného práva, list vlastníctva) banka sa zaväzuje previesť prostriedky z úveru vo výške 1 350 000 eur v prospech účtu predávajúceho. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že bol uzatvorený ku kúpnej zmluve dodatok (konkludentným spôsobom), ktorým zmenili spôsob zaplatenia kúpnej ceny z vinkulácie na viazaný účet, súd prvej inštancie mal za to, že nemal žiadnym spôsobom preukázané uzatvorenie dodatku ku kúpnej zmluve zo strany predávajúceho (žalobcu) a zo strany kupujúceho (žalovaného). To, že bola medzi žalobcom, žalovaným a bankou uzatvorená zmluva o viazanom účte dňa 28. januára 2019, nepreukazuje uzatvorenie dodatku ku kúpnej zmluve. V kúpnej zmluve uzatvorenej medzi zmluvnými stranami bolo dojednané, čo sa týka spôsobu vyplatenia kúpnej ceny, ako jedna z podmienok, vinkulácia (zmluva medzi bankou a kupujúcim) a nie zmluva o viazanom účte (zmluva medzi bankou, kupujúcim a predávajúcim). 5. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný síce porušil povinnosť zo zmluvy uvedenú v čl. IV. bod 4.3 kúpnej zmluvy, teda najneskôr do 21. decembra 2018 nevinkuloval kúpnu cenu v prospech predávajúceho, uvedené však nemá za následok vznik škody, ktorej sa žalobca žalobou domáha, pretože žalobcom uplatnená náhrada škody nie je následkom porušenia tejto povinnosti.
6. V článku IV. bode 4.4. zmluvy bolo ďalej výslovne dohodnuté, že kúpna cena bude žalobcovi uvoľnená vinkulujúcou bankou bezodkladne, najneskôr do troch pracovných dní po splnení podmienok: a) predloženie listu vlastníctva vinkulujúcej banke, na ktorom bude ako výlučný vlastník zapísaný kupujúci (žalovaný) bez akýchkoľvek obmedzení a tiarch, s výnimkou záložného práva, b) zriadené záložné právo v prospech vinkulujúcej banky za účelom zabezpečenia pohľadávky vinkulujúcej banky ako veriteľa voči kupujúcemu ako dlžníkovi z titulu poskytnutia úveru s tým, že žalobca (ako predávajúci) za zaviazal zabezpečiť (podľa čl. V. bod 5.4. zmluvy) výmaz všetkých tiarch, a to bezodkladne po uzavretí zmluvy a doručenia oznámenia o vinkulácii. Zároveň sa žalobca zaviazal (v čl. VI. bod 6.2. zmluvy) po zrušení tiarch viaznucich na nehnuteľnostiach a po zriadení záložného práva v prospech vinkulujúcej banky, podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie mal za to, že z uvedených dojednaných zmluvných podmienok nevyplýva jednoznačný dátum, dokedy mala byť kúpna cena vyplatená predávajúcemu, nakoľko vyplatenie kúpnej ceny bolo viazané na splnenie viacerých na seba nadväzujúcich podmienok. Teda vyžadovala sa nielen vinkulácia peňažných prostriedkov vo výške kúpnej ceny (po dobu 90 dní od zriadenia vinkulácie), ale aj samotné vyplatenie kúpnej ceny vinkulujúcou bankou bolo viazané na splnenie ďalších podmienok, a až po ich splnení mala byť kúpna cena vyplatená žalobcovi. Z obsahu kúpnej zmluvy, z dojednaných zmluvných podmienok nevyplýva, že kúpna cena mala byť vyplatená, splatná už dňa 21. decembra 2018. Žalobca mal za to, že nakoľko žalovaný porušil zmluvnú povinnosť zriadiť vinkuláciu kúpnej ceny riadne a včas, vzniklo na jeho strane omeškanie so zaplatením kúpnej ceny a to od 22. decembra 2018 do 11. marca 2019 - žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 26 337,26 eura ako 9% úrok z omeškania zo sumy 1 350 000 eur za dobu omeškania, t.j. za 79 dní omeškania. Súd prvej inštancie poukázal na to, že podľa kúpnej zmluvy mal žalovaný iba zriadiť vinkuláciu kúpnej ceny do 21. decembra 2018 s tým, že mali byť tieto finančné prostriedky vinkulované 90 dní. Uvedené neznamená, že v dôsledku toho, že si nesplnil túto povinnosť v lehote, nastalo na strane žalovaného aj omeškanie so zaplatením kúpnej ceny od 22. decembra 2018, nakoľko samotné vyplatenie kúpnej ceny (uvoľnenie kúpnej ceny vinkulujúcou bankou) bolo viazané aj na splnenie ďalších podmienok. Dňom 22. decembra 2018 nenastalo v zmysle kúpnej zmluvy na strane žalovaného omeškanie so zaplatením kúpnej ceny, týmto dňom nenastala splatnosť kúpnej ceny, lebo neboli splnené aj ďalšie podmienky uvedené v čl. IV. bod 4.4. zmluvy. Vyplatenie kúpnej ceny (jej uvoľnenie vinkulujúcou bankou) bolo viazané na splnenie viacerých podmienok, avšak neboli stanovené žiadne lehoty (dátumy), dokedy, do akej lehoty je uvedené splnenie týchto aj ďalších podmienok potrebné vykonať (keďže iba napr. ak je podaný na príslušný okresný úrad, katastrálny odbor návrh na vklad vlastníckeho práva, resp. návrh na vklad záložnej zmluvy, príslušný orgán má lehotu na rozhodnutie o návrhu na vklad do 30 dní od doručenia návrhu podľa § 32 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, resp. môže konanie prerušiť z dôvodov stanovených v tomto zákone, resp. lehota môže byť aj kratšia pri splnení podmienok v § 32 ods. 2 a 3 cit. zákona, takže nie je možné konštatovať, kedy aj skutočne dôjde k vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu). 7. Čo sa týka paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, súd prvej inštancie mal za to, že ani takáto škoda žalobcovi nevznikla. Paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Keďže žalobcom uplatnená škoda ani nevznikla, nejde o náklady, ktoré boli vynaložené žalobcom v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany tak, ako to predpokladá ustanovenie § 380 Obchodného zákonníka. Tento nárok možno uplatniť iba s poukazom na ustanovenie § 369c Obchodného zákonníka, nie ako náhradu škody. 8. Žalobca sa žalobou domáhal aj náhrady škody vo výške 9 869,75 eura, čo skutkovo vymedzil ako žalobcom zaplatenú daň z nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, za rok 2019, ktorú žalobca zaplatil na základe rozhodnutia správcu dane - mesta Žilina zo dňa 19. marca 2019, keďže žalobca bol evidovaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností k 1. januáru 2019. Žaloba ani v tejto časti uplatneného nároku nebola podľa názoru súdu prvej inštancie dôvodná, nakoľko z dohodnutých zmluvných podmienok nevyplýva, že žalovaný sa mal stať vlastníkom nehnuteľností do konca roka 2018, a to vzhľadom na už uvedené zmluvné podmienky, spôsob vyplatenia kúpnej ceny za splnenia dohodnutých stanovených podmienok, t. j. vinkulácia kúpnej ceny, ktorej vyplatenie bolo viazané na viaceré podmienky, z ktorých nevyplýva záver, že všetky mali byť splnené do konca roka 2018 a teda, že žalovaný sa mal stať jednoznačne vlastníkom nehnuteľností do konca roka 2018. Pokiaľs a žalobca v žalobe odvolával na to, že pri obvyklom slede udalostí mal túto daň zaplatiť žalovaný ako vlastník nehnuteľností k 01. januáru 2019, súd poukazuje na to, že vyplatenie kúpnej ceny bolo viazané na splnenie určitých podmienok zo strany žalovaného, banky ale aj žalobcu (čl. IV. bod 4.3. a 4.4. čl. V. bod 5.4 čl. VI. bod 6.2). Z dohodnutých zmluvných podmienok nevyplýva časové hľadisko, že všetky mali byť splnené do konca roka 2018. Bolo dohodnuté splnenie viacerých na seba nadväzujúcich podmienok (zriadenie vinkulácie, vinkulácia kúpnej ceny po dobu 90 dní, vyplatenie kúpnej ceny zo strany vinkulujúcej banky žalobcovi po splnení podmienok - predloženie listu vlastníctva, na ktorom už bude vedený ako vlastník žalovaný s tým, že list vlastníctva mal byť už bez tiarch s výnimkou ZP, zriadenie záložného práva v prospech vinkulujúcej banky za účelom zabezpečenia pohľadávky vinkulujúcej banky ako veriteľa voči žalovanému ako dlžníkovi z titulu poskytnutia úveru, záväzok žalobcu zabezpečiť výmaz všetkých tiarch viaznucich na nehnuteľnostiach a po zrušení tiarch a po zriadení záložného práva v prospech vinkulujúcej banky podať návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností). Aj keby žalovaný zriadil vinkuláciu v lehote do 21. decembra 2018, a mal stať vlastníkom nehnuteľností do konca roka 2018. Žalobca uvedenú sumu (daň) zaplatil, ale tento žalobcom uplatnený nárok, nemožno posúdiť ako škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaného (bod 44. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu). 9. Na základe uvedeného mal súd prvej inštancie za to, že nárok na náhradu škody uplatnený žalobcom nie je dôvodný. Pri uplatnení práva na náhradu škody je nevyhnutné, aby boli splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, pričom zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou, kde pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Škoda, ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale aj vierohodne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno zaťažuje v zásade tú stranu, ktorej tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného, v danom prípade žalobcu. V predmetnom spore neboli preukázané všetky zodpovednostné predpoklady, ktoré musia byť splnené súčasne. Žalobca nepreukázal vznik skutočnej škody, ktorú by mu bol spôsobil žalovaný svojím konaním/opomenutím. V danom prípade neexistuje skutkové ani právne opodstatnenie uplatneného nároku žalobcu. Nakoľko neboli kumulatívne splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, súd prvej inštancie nemohol žalobe vyhovieť a túto v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom na to, že žalobu zamietol, bol žalovaný úspešnou stranou v spore, preto priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. 10. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline (ďalej ako „odvolací súd“) rozsudkom z 26. mája 2022, č. k. 14Cob/86/2021-166 rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej iba ako „CSP“) potvrdil. Zároveň podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 369 ods. 1 CSP žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. 11. Odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Odvolací súd odkázal na zodpovedajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Primárne odvolací súd uviedol, že po vykonaní odvolacieho prieskumu v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu sa stotožnil so skutkovým aj právnym stavom, tak ako boli ustálené súdom prvej inštancie, v podrobnostiach naň odkázal a na dotvrdenie správnosti prijatých záverov považoval za podstatné zodpovedať na niektoré odvolacie otázky položené žalobcom, ktoré mali pre rozhodnutie odvolacieho súdu relevanciu. Odvolací súd zdôraznil, že v prejednávanej veci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nedáva podklad pre uplatnenie druhej vety Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Len skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia súdu nie je podľa predstáv strán sporu, sama o sebe nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Niet pochýb ani o tom, že len subjektívny názor strán sporu o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia nezakladá nesprávny procesný postup súdu, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva, avšak to až do toho momentu, kým namietaný postup súdu nedosiahne takú intenzitu, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. 12. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čoho následkom je okrem iného aj nesprávne právne posúdenie veci a že priposudzovaní nároku žalobcu na náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti žalovaného zriadiť vinkuláciu celej kúpnej ceny najneskôr do 21. decembra 2018 sa primárne zameriaval na posúdenie samotnej splatnosti kúpnej ceny a v tejto spojitosti na splnenie podmienok pre jej uvoľnenie, pričom mal za to, že v danom prípade bola podstatná a rozhodná skutočnosť, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť zriadiť vinkuláciu kúpnej ceny do určitého dátumu, pričom táto skutočnosť bola nesporná a v konaní preukázaná, odvolací súd poukázal na § 373 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, iba že preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. V podanom odvolaní žalobca dobu omeškania kupujúceho považoval za zrejmú a ustálenú (rozdiel medzi zmluvne dohodnutým termínom vinkulácie a termín skutočného zriadenia vinkulácie), s tým že práve o túto dobu omeškania kupujúceho potom obdržal predávajúci kúpnu cenu neskôr, čo v rovine príčinnej súvislosti viazal na svoju argumentáciu, v zmysle ktorej nie je podstatná splatnosť kúpnej ceny, keďže podmienky na výplatu kúpnej ceny boli splnené, avšak ich splnenie sa predĺžilo o dobu omeškania so zriadením vinkulácie, na základe čoho žalobca ustálil, že náhrada škody spočíva v ujme spôsobenej žalobcovi v dôsledku oneskoreného zriadenia vinkulácie. V súvislosti s touto argumentáciou žalobcu považoval odvolací súd za podstatné uviesť, že sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný porušil povinnosť, ktorá mu vyplývala zo zmluvy v zmysle čl. IV. bod 4.3. kúpnej zmluvy, teda najneskôr do 21. decembra 2018, nevinkuloval kúpnu cenu v prospech predávajúceho, avšak toto nebolo možné vyhodnotiť ako porušenie povinnosti zo zmluvy, ktoré by malo za následok vznik škody uplatnenej žalobou. Ak žalobca v odvolaní zdôraznil, že sú naplnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu v súlade s § 373 Obchodného zákonníka, odvolací súd sa s týmto tvrdením nestotožnil a zvýraznil, že podľa kúpnej zmluvy mal žalovaný iba zriadiť vinkuláciu kúpnej ceny do 21. decembra 2018 s tým, že tieto finančné prostriedky mali byť vinkulované 90 dní. V dôsledku toho, že si žalovaný nesplnil povinnosť stanovenú v zmluve, nie je možné stotožniť sa s tým, že práve v dôsledku porušenia tejto povinnosti na strane žalovaného nastalo aj omeškanie so zaplatením kúpnej ceny od 22. decembra 2018, nakoľko samotné vyplatenie kúpnej ceny bolo viazané na splnenie ďalších podmienok, tak ako uviedol súd prvej inštancie v ods. 30 napadnutého rozsudku, na ktorý odvolací súd odkazuje (bod 39 odôvodnenia). 13. Ak vytýkal žalobca súdu prvej inštancie, že namiesto toho, aby náležite posúdil nárok na náhradu škody, sa len prísne formálne obmedzil na posudzovanie splatnosti kúpnej ceny, ktorá podľa žalobcu nebola rozhodná, odvolací súd uviedol, že postup súdu prvej inštancie bol vecne správny, pričom odkázal na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Taktiež odvolací súd skonštatoval, že dokazovanie v rozsahu vykonanom súdom prvej inštancie za dodržania procesných predpisov bolo dostatočné. Vo vzťahu k výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie považoval za potrebné uviesť to, že do obsahu základného práva strany sporu nepatrí ani právo strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov súdom alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov s tým, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie žalobcom uplatneného nároku ako i relevanciu obrany žalovaného. 14. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že ak by si žalovaný splnil svoje zmluvné povinnosti riadne a včas v zmysle zmluvných dojednaní, žalobca by mohol pristúpiť k plneniu ďalších stanovených podmienok, teda žalobca by bezodkladne podal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, v dôsledku čoho by bol žalovaný zapísaný ako vlastník nehnuteľností pred 1. januárom 2019 a stal by sa tak daňovníkom dane z nehnuteľností namiesto žalobcu, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba ani v tejto časti uplatneného nároku na náhradu škody nebola dôvodná, pretože z dohodnutých zmluvných podmienok nevyplýva, že žalovaný sa mal stať vlastníkom nehnuteľností do konca roka 2018. Pokiaľ sa žalobca v žalobe odvolával na to, že pri obvyklom slede udalostí mal túto daň zaplatiť žalovaný ako vlastník nehnuteľností k 1. januáru 2019, a ak súd prvej inštancie poukázal na to, že vyplatenie kúpnej ceny bolo viazané na splnenie určitých podmienok zo strany žalovaného, banky ale aj žalobcu (čl. IV. bod 4.3. a 4.4. čl. V. bod 5.4 čl. VI. bod 6.2), tak aj tento záver súdu prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil ako vecne správny, keďže aj podľa jeho zistení z dohodnutých zmluvných podmienok nevyplýva časové hľadisko (dátum), že všetky tieto podmienky mali byť splnené do konca roka 2018. I za predpokladu, že by žalovaný zriadil vinkuláciu v lehote do 21. decembra 2018, z ostatných zmluvných podmienok, ktoré mali byť taktiež splnené, nevyplýva, žežalovaný sa mal stať vlastníkom nehnuteľností do konca roka 2018. Žalobca uvedenú sumu (daň) zaplatil, ale tento žalobcom uplatnený nárok, nemožno posúdiť ako škodu, ktorá vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaného. 15. K námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uviedol, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo/4/2009). Takú vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a skonštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. 16. K námietke o arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd oboznámil s celým priebehom prvoinštančného konania, ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, v nadväznosti na čo uviedol, že nie je namieste konštatovať dôvodnosť námietky žalobcu o takom procesnom postupe súdu prvej inštancie, výsledkom ktorého by došlo k prijatiu prekvapivého (arbitrárneho) rozhodnutia vo veci samej. 17. Vzhľadom na výsledky odvolacieho konania s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uviedol, že v danom prípade nejde o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolateľ nestotožnil. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP), nezakladá dôvodnosť odvolania. 18. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal včas dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovení § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 písm. a) CSP. 19. Namietal, že pokiaľ ide o posúdenie dôvodnosti žaloby (v prvej časti žalobcom uplatneného nároku), odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym posúdením veci tak, ako ho vykonal súd prvej inštancie, pričom argumentom a tvrdeniam žalobcu detailne popísaným v odvolaní nevenoval náležitú pozornosť a s týmito sa primerane v zákonom vyžadovanom rozsahu nevysporiadal, len si rýdzo formalisticky osvojil závery súdu prvej inštancie bez toho, aby sám tieto posúdil v kontexte tvrdení uvádzaných žalobcom. Namietal, že odvolací súd síce v bode 39. odôvodnenia napádaného rozhodnutia skonštatoval, že žalovaný porušil povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, keď najneskôr do 21. decembra 2018 nevinkuloval kúpnu cenu v prospech predávajúceho, avšak ďalej dôvodil, že uvedené nebolo možné vyhodnotiť ako porušenie povinnosti zo zmluvy, ktorá by mala za následok vznik škody uplatnenej žalobou, pričom odvolací súd zvýraznil, že podľa kúpnej zmluvy mal žalovaný iba zriadiť vinkuláciu kúpnej ceny do 21. decembra 2018 s tým, že tieto finančné prostriedky mali byť vinkulované 90 dní a zároveň, že v dôsledku toho, že si žalovaný nesplnil povinnosť stanovenú v zmluve, nie je možné stotožniť sa s tým, že práve v dôsledku porušenia tejto povinnosti na strane žalovaného nastalo aj omeškanie so zaplatením kúpnej ceny od 22. decembra 2018, nakoľko samotné vyplatenie kúpnej ceny bolo viazané na splnenie ďalších podmienok. Dovolateľ už v podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti žalovaného zriadiť vinkuláciu celej kúpnej ceny včas sa primárne zameriaval výlučne len na posúdenie samotnej splatnosti kúpnej ceny a v tejto spojitosti na splnenie podmienok pre jej uvoľnenie. Dovolateľ tento postup súdu prvej inštancie vníma ako nesprávny a arbitrárny. Splatnosť kúpnej ceny je v danom prípade podľa dovolateľa právne irelevantná a nebolo potrebné, aby sa touto súd prvej inštancie vôbec zaoberal. Mal za to, že podstatná a rozhodná je skutočnosť, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť - zriadiť vinkuláciu kúpnej ceny do určitého dátumu, čo bolo v konaní preukázané. Až od tohto momentu sa následne odvíjalo možné naplnenie podmienok pre uvoľnenie kúpnej ceny a samotnévyplatenie kúpnej ceny. Odvolací súd sa obmedzil len na rýdzo formálne potvrdenie záverov súdu prvej inštancie, ktorý sa taktiež len rýdzo formálne obmedzil na posudzovanie splatnosti kúpnej ceny a v tejto otázke tak dospel k záveru, že žalovaný sa nemohol dostať do omeškania so zaplatením kúpnej ceny, keďže jej splatnosť nebola zmluvne daná, ale bola naviazaná na splnenie určitých podmienok, a preto podľa názorov konajúcich súdov nie je daný nárok na žalobcom uplatnenú náhradu škody. Súdy oboch inštancií sa tak podľa dovolateľa pri posudzovaní vzniku škody a jej náhrady zamerali výlučne len na ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a v tejto súvislosti na nevyhnutný predpoklad vzniku omeškania - podmienku, že dlžník je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, z čoho vyplýva, že je nevyhnutné určiť moment splatnosti, ktorý v danom prípade nie je jednoznačne určiteľný. 20. Ďalej dovolateľ uviedol, že v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného zriadiť vinkuláciu kúpnej ceny v súlade s kúpnou zmluvou vznikla žalobcovi škoda, a to v žalobcom určenej výške, pri ktorej určení len analogicky aplikoval zákonnú úpravu úrokov z omeškania. Pokiaľ ide o samotnú výšku náhrady škody, táto môže byť určená odlišne, prípadne môže byť ustálená na základe znaleckého posudku. Napriek tomu, že žalobca použil v žalobe pri ustálení výšky náhrady škody ustanovenia upravujúce zákonné úroky z omeškania, neznamená to, že si aj uplatňuje nárok titulom zaplatenia úrokov z omeškania (z nezaplatenia kúpnej ceny riadne a včas), a teda tieto ustanovenia nie sú rozhodné pri posudzovaní vzniku škody na jeho strane (ako to nesprávne konštatuje súd prvej inštancie, keď sa v rámci odôvodnenia rozsudku odvoláva prioritne len na splatnosť kúpnej ceny). Inak povedané, doba omeškania kupujúceho je zrejmá a ustálená (rozdiel medzi zmluvne dohodnutým termínom vinkulácie a termínom skutočného zriadenia vinkulácie) a o túto dobu omeškania kupujúceho (žalovaného) obdržal predávajúci (žalobca) kúpnu cenu neskôr v príčinnej súvislosti. Preto postačuje priradiť finančnú kompenzáciu za dobu omeškania so zriadením vinkulácie (žalobca túto analogicky vypočítal ako úroky z omeškania) a nie je podstatná splatnosť kúpnej ceny, keďže podmienky na výplatu kúpnej ceny boli splnené, avšak ich splnenie sa predĺžilo o dobu omeškania so zriadením vinkulácie. K uplatneniu vinkulácie od dohodnutého dátumu žalobca nemohol pristúpiť, keďže základným predpokladom pre tento postup bolo zriadenie vinkulácie žalovaným v zmysle zmluvných dojednaní. V dôsledku uvedeného protiprávneho konania žalovaného tak vznikla na strane žalobcu škoda (majetková ujma), ktorá sa prejavila na majetku žalobcu a je objektívne vyčísliteľná. 21. Ďalej dovolateľ v súvislosti s tvrdeným vznikom škody uviedol, že v podstate možno hovoriť o tejto aj ako o ušlom zisku, ktorý by skutočne vznikol nebyť uvedeného porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného, nakoľko je isté, že pri predpokladanom slede udalostí mohol žalobca dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku už skôr (v čase predpokladanom stranami), ku ktorému však nedošlo práve v dôsledku omeškania žalovaného so zriadením vinkulácie kúpnej ceny ako primárnej a zároveň rozhodnej podmienky pre vyplatenie samotnej kúpnej ceny. Konajúce súdy sa týmito skutočnosťami absolútne nezaoberali a neposúdili možný vznik škody v podobe ušlého zisku na strane žalobcu. Na podporu svojich tvrdení dovolateľ poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. mája 2008, sp. zn. 1ObdoV/80/2007 v spojení s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreným v uznesení zo dňa 21. decembra 2009 sp. zn. 4MCdo/23/2008. Dodal, že nakoľko nie je sporné, že žalovaný svoju zmluvnú povinnosť nesplnil, nevidí zákonný dôvod, pre ktorý by na jeho strane nemohlo dôjsť ku vzniku škody. 22. Vo vzťahu k druhému žalobou uplatnenému nároku dovolateľ uviedol, že odvolací súd v bode 44. odôvodnenia napádaného rozhodnutia len skonštatoval, že „v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, v zmysle ktorého žaloba ani v tejto časti uplatneného nároku na náhradu škody nebola dôvodná, pretože z dohodnutých podmienok nevyplýva, že žalovaný sa mal stať vlastníkom nehnuteľnosti do konca roka 2018, a to vzhľadom na už uvedené zmluvné podmienky, spôsob vyplatenia kúpnej ceny za splnenia dohodnutých stanovených podmienok, t.j. vinkulácia kúpnej ceny, jej vyplatenie bolo viazané na viaceré podmienky, z ktorých nevyplýval záver, že všetky mali byť splnené do konca roka 2018 a teda, že žalovaný sa mal stať jednoznačne vlastníkom nehnuteľností do konca roka 2018. Aj podľa zistení odvolacieho súdu z dohodnutých zmluvných podmienok nevyplýva časové hľadisko (dátum), že všetky tieto podmienky mali byť splnené do konca roka 2018. I za predpokladu, že by žalovaný zriadil vinkuláciu v lehote do 21. decembra 2018, tak z ostatných zmluvných podmienok, ktoré mali byť taktiež splnené, nevyplýva, že žalovaný sa mal stať vlastníkom nehnuteľností do konca roka 2018. Žalobca uvedenú sumu (daň) zaplatil, ale tento žalobcom uplatnený nárok, nemožno posúdiť ako škodu, ktorá vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalovaného, žalobcom uplatnená škodanie je dôsledkom porušenia povinnosti žalovaného." S uvedeným konštatovaním odvolacieho súdu sa dovolateľ taktiež nestotožňil, keďže keby si žalovaný splnil svoje zmluvné povinnosti riadne a včas, teda v zmysle zmluvných dojednaní, žalobca mohol pristúpiť k plneniu ďalších stanovených podmienok, teda žalobca by bezodkladne podal návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, v dôsledku čoho by žalovaný bol zapísaný ako vlastník nehnuteľností pred 1. januárom 2019 a stal by sa tak daňovníkom dane z nehnuteľností namiesto žalobcu. V dôsledku uvedeného žalobcovi vznikla škoda vo výške ním zaplatenej dane z nehnuteľnosti. Bez toho, aby bolo dotknuté vyššie uvedené, dovolateľ poukázal aj na to, že okrem toho, že napadnuté rozhodnutie je vo viacerých aspektoch založené na nesprávnom právnom posúdení veci, keď odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie napriek tomu, že vykazuje znaky arbitrárnosti a nesprávnosti, súčasne ním dochádza aj k porušeniu základného práva na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd sa v podstate len stroho obmedzil na skonštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to aj napriek tomu, že žalobca poukázal v odvolaní na viaceré skutočnosti, ktorých právne posúdenie súdom prvej inštancie nepovažoval za správne a legitímne. Odvolací súd v dôsledku nesprávneho procesného postupu porušil základné právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie, keď v rámci preskúmania odvolaním napadnutého rozhodnutia neprihliadol na argumentáciu žalobcu odôvodňujúcu opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku a len čisto formalisticky sa stotožnil s obsahom prvostupňového rozhodnutia 23. Na záver dovolateľ zhrnul, že napadnuté rozhodnutie spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za arbitrárne, nepreskúmateľné a zmätočné, pričom odvolací súd sa len stotožnil s názormi a závermi súdu prvej inštancie, bez toho, aby tieto svoje tvrdenia náležite a presvedčivo zdôvodnil, a to napriek tomu, že závery súdu prvej inštancie sú arbitrárne a založené na nesprávnom právnom posúdení. 24. Dňa 14. októbra 2022 bolo súdu elektronickými prostriedkami doručené vyjadrenie žalovaného k dovolaniu, v ktorom žalovaný žiadal dovolanie ako nedôvodné zamietnuť, pričom uviedol, že dovolacie dôvody v ňom napriek ich formálnemu deklarovaniu prakticky chýbajú. Dovolateľ podľa názoru žalovaného neuviedol, v čom je právny názor odvolacieho súdu v rozpore so závermi dovolacieho súdu v konaniach 4MCdo/23/2008 a 1ObdoV/80/2007. Žalovaný má za to, že právny názor uvedený v napadnutom rozhodnutí je vo vzájomnom súlade s právnymi názormi vyplývajúcimi z uvedených rozhodnutí dovolacieho súdu. Zároveň žalovaný uviedol, že dovolateľ v dovolaní namieta skutkovú otázku, či vznikla škoda a aká bola prípadne jej výška. Čo sa týka námietky porušenia práva na spravodlivý proces, dovolateľ popri všeobecných konštatovaniach o arbitrárnosti a nesprávnosti napadnutého rozhodnutia neformuloval podľa žalovaného žiadnu konkrétnu výhradu, ktorou by sa dovolací súd mohol reálne zaoberať. 25. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie bolo podané včas, na to oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpenou v súlade s ust. § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario) najskôr skúmal, či je dovolanie prípustné. 26. Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú priniesol CSP v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou, treba dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012). 27. Pri uplatnení tézy vyplývajúcej z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej rozhodnutia súdov predstavujúce res iudicata „majú zostať nedotknuté“, je potrebné na možnosť prelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na krajnú výnimku z tejto zásady. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (3Cdo/319/2013, 1Cdo/348/2013, 3Cdo/357/2016, 3Cdo/208/2014). 28. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z ustanovení § 419 a nasl. CSP, upravujúcich otázku prípustnosti dovolania, je zrejmé, že na to, aby sadovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovení § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). 29. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania o. i. z ustanovenia § 420 písm. f) CSP. Podľa § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vady konania vymenované v ust. § 420 CSP sú špecifické tým, že zakladajú nielen prípustnosť dovolania, ale aj jeho dôvodnosť. Vyplýva to z ust. § 431 CSP, podľa ktorého dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 30. V súvislosti s uplatnenou námietkou nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v rámci ktorej dovolateľ tvrdil, že odvolací súd sa fakticky stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie bez toho, aby svoje tvrdenia náležite presvedčivo zdôvodnil a nezaujal jasné stanovisko k odvolacím argumentom žalobcu, v dôsledku čoho je rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné s prvkami arbitrárnosti, keď súd prvej inštancie neposkytol náležité a presvedčivé odôvodnenie skutkových okolností, na základe ktorých považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne, ktorá spadá pod dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, dovolací súd konštatuje, že odvolací súd sa dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu (§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie zdôvodnil zamietnutie žaloby na náhradu škody, keď dospel k záveru, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť uvedenú v čl. IV bod 4.3 kúpnej zmluvy, a to do 21. decembra 2018 zriadiť vinkuláciu peňažných prostriedkov v banke za účelom zloženia a zaplatenia kúpnej ceny a nepredložil žalobcovi ako predávajúcemu oznámenie o vinkulácii do 15 dní od podpisu kúpnej zmluvy, pričom v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ďalšie dojednania v čl. IV bod 4.4 a v čl. VI. bod 6.2 kúpnej zmluvy a v bode 30 podrobne zdôvodnil, že porušenie zmluvy žalovaným nezriadením vinkulácie do 21. decembra 2018 neznamená, že v dôsledku nesplnenia tejto povinnosti nastalo na strane žalovaného omeškanie so zaplatením kúpnej ceny od 22. decembra 2018, keď uvoľnenie kúpnej ceny na vinkulovanom účte bolo viazané na splnenie ďalších zmluvne dohodnutých podmienok. V bode 32. rozsudku súd prvej inštancie podrobne hodnotil aj časť uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 9 869,75 eura (daň z nehnuteľnosti) a skonštatoval, že z kúpnej zmluvy nevyplýva, že aj pri zriadení vinkulácie do 21. decembra 2018 sa žalovaný zaviazal stať sa vlastníkom prevádzaných nehnuteľností do 31. decembra 2018. Odvolací súd v napadnutom rozsudku v bode 29. skonštatoval, že sa stotožnil so skutkovým a právnym stavom ustáleným súdom prvej inštancie a odkázal na rozhodnutie súdu prvej inštancie prostredníctvom § 387 ods. 2 CSP. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia citoval právnu úpravu a aplikoval na vec sa vzťahujúcu judikatúru.
31. Ustanovenie § 387 CSP priamo umožňuje odvolaciemu súdu odkázať na podstatné dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie. Východiskom pre takýto postup odvolacieho súdu je správnosť skutkových a právnych záverov rozhodnutia súdu prvej inštancie a riadne a presvedčivé odôvodnenie tohto súdneho rozhodnutia. 32. Dovolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu využíva odkaz na § 387 ods. 1 a 2 CSP pre vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Tento odkaz následne nadväzuje na hodnotenie odvolacích námietok a záver odvolacieho súdu, že žalovaný porušil čl. IV. bod 4.3 kúpnej zmluvy, keď do 21. decembra 2018 nezriadil pre zaplatenie kúpnej ceny vinkuláciu v prospech predávajúceho, avšak toto porušenie nemá za následok vznik škody, ktorej náhrady sa žalobca v konaní domáhal. Svoje závery odvolací súd formuloval najmä v bode 39 až 44 rozsudku. 33. Relevantné znaky, ktoré charakterizujú procesnú vadu v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP sú: a) zásah súdu do práva na spravodlivý súdny proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Právo na spravodlivý súdny proces predstavuje možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv nanestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov. Vyššie citované ustanovenie § 420 písm. f) CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v prípade, ak miera porušenia procesných práv strany v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie nesprávny (vadný) procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení procesných ustanovení, ktoré sa vymykajú zákonnému, ale aj ústavnému procesno-právnemu rámcu, a ktorý tak zároveň znamená aj porušenie procesných práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky. 34. Obsahom práva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť každému, bez akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 22/04) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. I. ÚS 50/04). 35. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v minulosti opakovane zdôraznil, že pre záver o existencii procesnej vady konania v zmysle ust. § 237 ods. 1 OSP (teraz ust. § 420 písm. CSP) nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že sa súd dopustil takej vady, ale rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (k tomu viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 1Cdo/6/2014, 2Cdo/609/2015, 3Cdo/409/2015, 4Cdo/143/2015, 5Cdo/238/2015, 6Cdo/30/2016, 7Cdo/371/2015, 8Cdo/34/2016). 36. Dovolací súd upriamuje pozornosť na to, že postup súdu, ktorý vykazuje znaky procesnej vady konania, nemá automaticky za následok odňatie možnosti sporovej strany konať pred súdom s následkom nevyhnutného zrušenia inak vecne správneho rozhodnutia, ak týmto nesprávnym procesným postupom nedošlo k určitému rozsahu, či takej intenzite a závažnosti porušenia, ktoré by možnosť konať pred súdom strane sporu celkom odňalo, resp. ak taký procesne nesprávny postup nemal v konečnom dôsledku vplyv na vecnú správnosť výroku súdneho rozhodnutia. Opačný prístup by znamenal len formálne posudzovanie dôvodov prípustnosti dovolania, pričom dovolací súd naopak zdôrazňuje materiálne nazeranie aj na procesné práva strán v sporovom súdnom konaní. V prípade prípustnosti dovolania z dôvodu podľa ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP (teraz § 420 písm. f/ CSP) musí ísť o výnimočný prípad takého procesného pochybenia súdu, ktoré vykazuje znaky až vady „najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém alebo vady zásadnej, hrubej a podstatnej“, prípadne ak sa zrušením napadnutého rozhodnutia má dosiahnuť náprava „justičného omylu“ (porovnaj zjednocujúce Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2/2016 z 3.12.2015 k výkladu ust. § 237 ods. 1 písm. f/ OSP, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 1/2016). 37. Dovolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zodpovedá právu žalobcu na spravodlivý súdny proces, keď toto rozhodnutie je dostatočne zdôvodnené, riadne reflektujúce na odvolacie námietky žalobcu, súčasne poukazujúce na správnosť záverov rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie sú aj pre dovolací súd zrejmé a zrozumiteľné dôvody, pre ktoré súdy nepovažovali nárok žalobcu na náhradu škody za dôvodný, keď aj podľa dovolacieho súdu nesplnenie bodu IV. bod 4.3 kúpnej zmluvy žalovaným riadne a včas, s poukazom na ďalšie zmluvné dojednania - dohodnuté zmluvné podmienky zaplatenia kúpnej ceny, uvedené v kúpnej zmluve, nemôže samo o sebe preukázať priamu súvislosť medzi porušením tejto povinnosti žalovaným z kúpnej zmluvy (IV. bod 4.3 kúpnej zmluvy) a vznikom škody, ktorú odôvodňoval žalobca v podanej žalobe. Závery súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu premietnuté do odôvodnenia rozhodnutí vychádzajú zo zisteného skutkového stavu. Naviac dovolací súd poukazuje, že aj samotné zmluvné určenie doby (trvania) vinkulácie nepredpokladá, neupravuje, že kupujúci sa stane vlastníkom do 31.12.2018. 38. Z uvedeného vyplýva, že v časti dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP týkajúceho sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, dovolanie nie je procesne prípustné a dovolací súd ho v zmysle § 447 písm. c) CSP odmietol.
39. K námietke arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia dovolací súdu uvádza, že právo na súdnu ochranu nemožno stotožniť s procesným úspechom strany, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. Za arbitrárne sa považujú len tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). V predmetnej veci dovolateľ nijako nekonkretizoval nesprávny procesný postup odvolacieho súdu a ani procesné práva sporovej strany, z ktorých realizácie mal byť týmto postupom vylúčený. Napriek tomu, že dovolateľ rozhodnutiu odvolacieho súdu vytýka arbitrárnosť, z obsahu dovolania je zrejmé, že v skutočnosti spochybňuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, a teda nejde o námietku nesprávneho procesného postupu odvolacieho súdu, ale o námietku vo väzbe na otázku vecnej správnosti skutkových a právnych záverov, na ktorých odvolací súd (a predtým súd prvej inštancie) založil napadnuté rozhodnutie. Uvedené závery však dovolací súd nie je oprávnený podrobiť meritórnemu dovolaciemu prieskumu, pretože je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolateľom uplatnený dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP týkajúci sa arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia nie je vymedzený tak, ako to vyžaduje zákon, keďže dovolateľ neuviedol, v čom konkrétne spočíva arbitrárnosť ako vada zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP. Uvedené predstavuje dôvod na odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. f) CSP. 40. Dovolací dôvod uplatnený v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP podľa dovolateľa spočíval v nesprávnom právnom posúdení veci, keď rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyplývajúcej z rozhodnutia dovolacieho súdu z 21. decembra 2009 vo veci sp. zn 4MCdo/23/2008 a rozhodnutia dovolacieho súdu z 29. mája 2008 vo veci sp. zn. 1ObdoV/80/2007. Pokiaľ dovolateľ tvrdil, že pri posudzovaní nároku nebolo potrebné posúdenie splatnosti kúpnej ceny a v tejto spojitosti posúdenie doby možného naplnenia podmienok pre uvoľnenie kúpnej ceny tak ako v tejto súvislosti uplatnený nárok na náhradu škody posúdili konajúce súdy, a teda tvrdil, že zistený skutkový stav konajúce súdy nesprávne právne posúdili, keď zisťovali splatnosť kúpnej ceny namiesto skúmania porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného nezriadením vinkulácie kúpnej ceny riadne a včas v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami, pričom neakceptovali právnu konštrukciu dovolateľa, ktorý výšku škody odvodzoval od doby omeškania žalovaného so zaplatením kúpnej ceny, ako aj následného zaplatenia dane z nehnuteľnosti za rok 2019, dovolateľ tento dovolací dôvod bližšie nekonkretizoval a nekonfrontoval s obsahom poukázaných rozhodnutí dovolacieho súdu. 41. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom právnu otázku zásadného právneho významu, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. ktorá ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola riešená, alebo je rozhodovaná rozdielne. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/206/2016 z 26.09.2017, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/52/2017 z 8.06.2017). 42. Posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery prichádza do úvahy až vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné (viď R 54/2012 a rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/62/2010, sp. zn. 2Cdo/97/2010, sp. zn. 4Cdo/68/2011, sp. zn. 7Cdo/17/2013).
43. Z obsahu dovolania je zrejmá len všeobecná nespokojnosť dovolateľa a samotná polemika dovolateľas právnymi názormi odvolacieho súdu, resp. súdu prvej inštancie a spochybňovanie správnosti ich rozhodnutí, nezodpovedá kritériu uvedenému v ust. § 421 ods. 1 písm. a), b), resp. písm. c) CSP v spojení s ust. § 432 ods. 1 a 2 CSP. 44. Na základe uvedeného dovolací súd uzatvára, že v dôsledku nevymedzenia dôvodu dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP zákonom požadovaným spôsobom, dovolací súd aj v tejto časti dovolanie podľa § 447 písm. f) CSP odmietol. 45. Nad rámec uvedeného odôvodnenia dovolací súd dodáva, že po oboznámení sa s obsahom dovolateľom poukazovaných rozhodnutí nezistil, že by riešili obdobnú právnu vec ako je vec dovolacia a že by v nich prijaté právne závery bolo potrebné a nutné aplikovať aj v predmetnej veci. Dovolateľ naviac sám nešpecifikuje nepoukazuje, ktoré konkrétne závery z uvedených rozhodnutí je potrebné v prejednávanej dovolacej veci aplikovať a v ktorých vidí dôvod odchýlenia postupu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej prace dovolacieho súdu. Naviac dovolaciemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti nie je známe, že by v akejkoľvek inej obdobnej ako dovolacej veci rozhodol odlišne v porovnaní s dôvodmi zamietnutia žaloby vyjadrenými v rozhodnutí odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie. 46. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalobcovi ako neúspešnej strane (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP). Keďže však podľa obsahu spisu žalovanému v tomto konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli, Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018). 47. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.