1Obdo/16/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v spore žalobkyne MOD invest, s.r.o., Útulná 15, Rožnava, IČO: 50 158 881, zastúpenej advokátom JUDr. Miroslavom Katunským, Floriánska 16, Košice, proti žalovanému H. X., narodenému X. G. XXXX, W. X, W., za účasti intervenientky na strane žalovaného X. X., narodenej XX. Y. XXXX, W. X, W., žalovaný a intervenientka na strane žalovaného zastúpení advokátom JUDr. Alexandrom Milkom, Cyrila a Metoda 4, Rožňava, o zaplatenie 40 599,73 eura s príslušenstvom, o nároku na náhradu trov konania o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. marca 2022, č. k. 43Cob/3/2022- 441, takto

rozhodol:

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

Odôvodnenie

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „dovolací súd“) uznesením z 19. októbra 2023 v konaní vedenom pod sp. zn. 1Obdo/47/2022 odmietol dovolanie žalovaného a žalobkyni nepriznal náhradu trov dovolacieho konania. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania odôvodnil tým, že v dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanému ako neúspešnej strane (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP), keďže však podľa obsahu spisu žalobkyňa náhradu trov dovolacieho konania nežiadala priznať, v súlade s článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcim procesnú ekonómiu žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. 2. Následne nálezom z 18. marca 2024, č. k. IV. ÚS 20/2024-30 Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „ústavný súd“) druhý výrok uznesenia dovolacieho súdu z 19. októbra 2023, sp. zn. 1Obdo/47/2022 o nepriznaní náhrady trov dovolacieho konania žalobkyni zrušil a vec vrátil dovolaciemu súdu na ďalšie konanie. V odôvodnení nálezu uviedol, že právo na náhradu trov konania vzniká zo zákona a nemožno ho oprávnenej strane nepriznať len preto, lebo si ho neuplatnila. Ani nečinnosť strany pri uplatnení nároku na náhradu trov konania nemožno bez ďalšieho považovať za vzdanie sa nároku na náhradu trov konania ani za nahradzovanie úkonov advokáta súdom. V prípade nečinnosti strán tak súdprizná náhradu trov, ktoré vyplývajú zo súdneho spisu, pričom nepriznanie náhrady trov konania je v súlade s procesnou ekonómiou, pokiaľ trovy konania oprávnenej strane nevznikli, čo však nie je prípad sťažovateľky (žalobkyne - pozn. dovolacieho súdu). 3. Dovolací súd po zrušení svojho predošlého rozhodnutia o nároku na náhradu trov dovolacieho konania a vrátení veci ústavným súdom v tejto časti na ďalšie konanie, v intenciách odôvodnenia predmetného nálezu ústavného súdu opätovne posúdil bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario) nárok žalobkyne ako úspešnej strany dovolacieho konania na náhradu trov dovolacieho konania. 4. Vzhľadom na skutočnosť, že v dovolacom konaní bola žalobkyňa úspešná v celom rozsahu, vznikol jej v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 453 ods. 1 CSP voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu, na základe čoho dovolací súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). 5. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.