Najvyšší súd  

1Obdo/16/2014

  Slovenskej   republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A., s. r. o., so sídlom M., X. R., IČO: X., zastúpeného JUDr. P. H., advokátom, so sídlom N., X. R., IČO: X.X., proti

žalovanému V. s. r. o., so sídlom P., X. K., IČO: X., zastúpenému JUDr. M. T. ml.,

advokátom, so sídlom S., X. K., o zaplatenie sumy 4 794 eur s príslušenstvom, na

dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Cob/30/2013 - 189 z 29.

novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Cob/30/2013 - 189 z 29. novembra 2013 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I. rozsudkom č. k. 9Cb/101/2010-163 z 8. novembra 2012 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 794 eur s úrokom z omeškania vo výške

13% ročne zo sumy 27 688,11 eur od 29.12.2005 do 31.12.2005, zo sumy 11 091,15 eur od

1.1.2006 do 31.1.2006, zo sumy 8 607,25 eur od 11.2.2006 do 18.4.2007, zo sumy 6 828,04

eur od 19.4.2007 do 16.7.2008 a zo sumy 4 794 eur od 17.7.2008 až do zaplatenia a nahradiť

žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania v sume 1 960,92 eur, všetko do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že medzi žalobcom ako

zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo, na

základe ktorej sa žalobca ako subdodávateľ zaviazal vykonať pre žalovaného ako generálneho

dodávateľa dielo v podobe stavebných prác na stavbe „Vitálny svet v priestoroch rekreačného

zariadenia na Prednej Hore“ a žalovaný sa zaviazal za riadne vykonané dielo zaplatiť

vyfakturovanú cenu. Predmetné dielo bolo zhotovované pre Ing. A. Č., ktorá bola v

zmluvnom vzťahu so žalovaným ako generálnym dodávateľom. Žalobca ako subdodávateľ 2   1Obdo/16/2014

dielo riadne a včas vykonal, pričom cenu diela v celkovej sume 1 111 577 Sk (36 897,60 eur)

žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 10050006 z 22.12.2005, splatnou dňa 29.12.2005. Na

základe dobropisu (faktúry č. 25060001 z 18.12.2006, splatnej dňa 28.12.2006) žalobca znížil

záväzok žalovaného o cenu materiálu dodaného žalovaným o sumu 277.445 Sk (9 209, 49

eur). Cenu diela v sume 834 132 Sk (27 688,11 eur) žalovaný zaplatil len čiastočne v štyroch

splátkach, a to dňa 31.12.2005 sumu 500 000 Sk (16 596,95 eur), dňa 31.01.2006 sumu 74

830 Sk (2 483,90 eur), dňa 18.04.2007 sumu 53 600,50 Sk (1 779,21 eur) a dňa 16.07.2008

sumu 61 277,50 Sk (2 034,04 eur), pričom zostatok dlžnej sumy 144 423,10 Sk (4 793,97 eur)

žalovaný do dnešného dňa žalobcovi nezaplatil. Námietku premlčania práva uplatnenú

v konaní žalovaným, súd nepovažoval za dôvodnú s poukazom na čiastočné plnenie

žalovaného v prospech žalobcu na základe prejavu vôle z 28.01.2006. Súd vychádzal zo

skutočnosti, že aj keď bol e-mail vysvetľujúci čiastočnú úhradu faktúry zaslaný Ing. M. P. –

M., úmyslom žalovaného bolo tento prejav vôle zaslať žalobcovi, do ktorého dispozície sa

uvedený prejav vôle aj dostal. Keďže predmetný prejav vôle neobsahuje jasné vyjadrenie, že

žalovaný zostatok dlžnej sumy nemá v úmysle žalobcovi zaplatiť, súd čiastočné plnenie

žalovaného uskutočnené na základe tohto prejavu vôle považoval za uznanie dlhu.

Z uvedeného dôvodu od tohto momentu žalobcovi začala plynúť voči žalovanému nová

štvorročná premlčacia doba. S poukazom na vyššie uvedené okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny diela v sume 4 794 eur so zákonným úrokom z omeškania o výške 13%

ročne z jednotlivých uplatnených dlžných súm a za jednotlivé obdobia tak, ako sú uvedené vo

výroku rozsudku.   O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP a úspešnému

žalobcovi priznal náhradu trov konania v celkovej sume 1 960,92 eur.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“)

rozsudkom č. k. 2Cob/30/2013 – 189 z 29. novembra 2013 napadnutý rozsudok Okresného

súdu Košice I. č. k. 9Cb/101/2010–163 z 8. novembra 2012 podľa ust. § 220 OSP zmenil  

a žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy prvostupňového

konania v sume 1356,86 eur a trovy odvolacieho konania v sume 178,60 eur, všetko do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že faktúra,

ktorej nezaplatenie je predmetom konania, bola splatná dňa 29.12.2005. Štvorročná

premlčacia doba podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. zák.“) začala

plynúť dňa 30.12.2005, kedy si mohol žalobca uplatniť právo na súde a uplynula dňa

30.12.2009. Žaloba bola podaná na súde dňa 11.8.2010, teda po uplynutí zákonom stanovenej

premlčacej doby. Odvolací súd dospel k záveru, že zo strany okresného súdu došlo 3   1Obdo/16/2014

k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pokiaľ čiastočné plnenie spolu so sprievodným

listom z 28.1.2006 okresný súd považoval za uznanie zvyšku dlhu. V uvedenom e-maile

žalovaný jasne uvádza, že zvyšok dlžnej sumy nemieni zaplatiť „....zvyšok je potrebné riešiť

s pánom Č....“, teda z čiastočného plnenia s prihliadnutím na e-mail nemožno usudzovať, že

dlžník uznáva aj zvyšok dlhu, kedy by mala začať plynúť nová premlčacia doba. Za mylný

považuje záver okresného súdu, že keďže predmetný prejav vôle neobsahuje vyjadrenie, že

žalovaný zostatok dlžnej sumy nemá žalobcovi v úmysle uhradiť, ide o uznanie dlhu. Takýto

záver by bol možný iba vtedy, ak by z obsahu prejavu nemohli vzniknúť žiadne pochybnosti

o opodstatnenosti konkrétneho záväzku uplatneného žalobou.   Na základe vyššie uvedeného

odvolací súd dospel k záveru, že námietka premlčania uplatnená v konaní žalovaným je

dôvodná, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil a žalobu zamietol.

Keďže uplatnená pohľadávka je premlčaná, odvolací súd sa nezaoberal už ďalšími

námietkami týkajúcimi sa oprávnenosti uplatneného nároku. O trovách konania rozhodol

podľa ust. § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O. s. p. a žalovanému ako úspešnému účastníkovi

priznal náhradu trov prvostupňového konania v sume 1356,86 eur a náhradu trov odvolacieho

konania v sume 178,60 eur.

Proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie z dôvodu, že

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust.

§ 241 ods. 2 písm. b/ OSP) a z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci (ust. § 241 ods.2 písm. c/ OSP).

Žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) uviedol, že na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací

súd považoval za dôvodnú námietku premlčania vznesenú v konaní žalovaným. Podľa jeho

názoru však odvolací súd námietku premlčania nesprávne právne posúdil, pretože z obsahu  

e-mailu z 28.1.2006 nevyplýva, že by žalovaný odmietol zaplatiť žalobou uplatnenú

pohľadávku žalobcu, keďže konateľ žalovaného v ňom len vysvetľuje, prečo túto platbu

doposiaľ neuskutočnil. Pokiaľ žalovaný odôvodňoval nezaplatenie odplaty za vykonanie diela

žalobcovi tým, že investor mu odplatu za realizáciu diela v celom rozsahu nezaplatil, táto

obrana bola vo vzťahu k žalobcovi účelová, nepravdivá a bez právneho významu, keďže

medzi účastníkmi sporu nedošlo k uzavretiu dohody o tom, že žalobca ako subdodávateľ bude

oprávnený vyúčtovať si odplatu za realizáciu diela až potom, ako žalovanému bude

investorom zaplatená celá odplata za realizáciu stavby.

4   1Obdo/16/2014

Ďalej dovolateľ poukázal na to, že z výpisov z účtu žalobcu, ktoré sú založené v spise

vyplýva, že žalovaný po úhrade sumy 74 830,90 Sk (avizovanej ako doplatok v e-maile z 28.1.2006) zaplatil žalovanému na čiastočnú úhradu faktúry č. 10050006 dňa 18.4.2007

sumu 53 600,50 Sk a dňa 16.7.2008 sumu 61 277,50. Pokiaľ žalovaný považoval platbu

avizovanú v e-maile z 28.1.2006 za   poslednú, tak nie je zrejmé, prečo bez akéhokoľvek

písomného, telefonického alebo e-mailového vyjadrenia realizoval čiastkové platby v dňoch

18.4.2007 a 16.7.2008. Tieto následné čiastkové platby neboli sprevádzané žiadnym

vyjadrením žalovaného, z ktorého by bolo možné usudzovať, že žalovaný svoj záväzok

neuznáva. Podľa názoru dovolateľa, pokiaľ by aj súd dospel (k nesprávnemu) záveru, že

čiastočnú úhradu záväzku realizovanú dňa 31.1.2006 nemožno považovať za uznanie

záväzku, niet pochýb o tom, že za uznanie záväzku musia byť považované platby realizované

v dňoch 18.4.2007 a 16.7.2008. Pohľadávka žalobcu nie je premlčaná, nakoľko štvorročná

premlčacia doba začala plynúť odo dňa poslednej čiastkovej úhrady dňa 16.7.2008  

a posledným dňom, kedy bolo možné žalobou uplatniť pohľadávku na súde bol deň

16.7.2012, pričom žaloba bola súdu doručená dňa 11.8.2010, t. j. včas. S touto argumentáciou

žalobcu sa odvolací súd nevysporiadal, čo zakladá nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia a inú

vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne a nezákonné rozhodnutie vo veci.

Na základe vyššie uvedeného dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že   žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu

náhradu trov celého konania.

Žalovaný zaslal k dovolaniu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že dovolanie

žalobcu považuje za nedôvodné. Plnenie z januára 2006 bolo posledným plnením pohľadávky

žalobcu zo strany žalovaného. Nároky žalobcu z vykonaných prác vo zvyšnej časti

nesmerovali proti žalovanému, ale voči investorovi. Žalovaný už v prvostupňovom konaní

preukazoval, že žalobca vykonal stavebné práce priamo pre investora, a nie pre žalovaného,

z dôvodu ktorého (ako to vyplýva aj z e-mailovej komunikácie) žalovaný odkázal žalobcu so

zvyškom nároku na investora. Keďže medzi investorom a žalobcom nebol právny vzťah, tak

po tom, čo sa investor so žalobcom dohodli na úhrade, musel po zaslaní peňažných

prostriedkov investorom na účet žalovaného následne žalovaný tieto finančné prostriedky

preposlať na účet žalobcu, nakoľko mu nepatrili.

V konaní bolo tiež preukázané, že žalobca vystavil dobropisovanú faktúru, ktorou

potvrdil, že záväzok žalovaného na zaplatenie akejkoľvek sumy už neexistuje.

5   1Obdo/16/2014

Vzhľadom na to, že došlo k premlčaniu pohľadávky žalobcu a uplatneniu námietky

premlčania práva, nie je možné, aby súd takémuto nároku priznal ochranu. Z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je správne žalovaný navrhol,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu zamietol a priznal mu náhradu trov

dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (ust. § 10a ods.1 OSP), po

zistení, že dovolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť

týmto mimoriadnym opravným prostriedkom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania

preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že sú splnené zákonné

podmienky na jeho zrušenie.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 OSP ).

Podľa ust. § 238 OSP platí, že ak dovolanie smeruje proti rozsudku, je prípustné:

- proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci

samej ( odsek 1 ),

- proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( odsek 2 ),

- proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 ( odsek 3 ).

V posudzovanom prípade prípustnosť dovolania vyplýva z ustanovenia § 238 ods. 1

OSP, pretože ide vo veci samej o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu.

Ako dovolacie dôvody žalobca uviedol, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust. § 241 ods.2 písm. b/ OSP a tiež že

rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené rozhodnutie okresného súdu, spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci podľa ust. § 241 ods. 2 písm. c/ OSP.

6   1Obdo/16/2014

Žalobca v dovolaní namietal, že odvolací súd nesprávne právne posúdil námietku

premlčania uplatnenú v konaní žalovaným, keď čiastočné plnenie žalovaného spolu s jeho e-mailom z 28.1.2006 nepovažoval za uznanie dlhu podľa ust. 407 ods. 3 Obchodného

zákonníka. Ďalej v dovolaní namietal, že pokiaľ by aj súd dospel (k nesprávnemu) záveru, že

čiastočnú úhradu záväzku realizovanú dňa 31.1.2006 nemožno považovať za uznanie dlhu,

niet pochýb o tom, že za uznanie dlhu musia byť považované následne realizované platby

v dňoch 18.4.2007 a 16.7.2008. Pohľadávka žalobcu preto nie je premlčaná.

Podľa ustanovenia § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj

určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania.

Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v tom čase už premlčaná.

Podľa ustanovenia § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka za uznanie nepremlčaného

záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a ods. 3.

Podľa ustanovenia § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka ak dlžník písomne uzná svoj

záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba

časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

Podľa ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj

záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením

dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Právnym dôsledkom uznania záväzku je (okrem iného) aj prerušenie premlčacej doby

a začatie plynutia novej štvorročnej premlčacej doby (§ 397 Obchodného zákonníka).

Uznanie záväzku podľa ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obch. zák.“) je

jednostranný písomný právny úkon dlžníka, adresovaný jeho veriteľovi, ktorý musí byť

dostatočne určitý čo do určenia záväzku, ktorý v ňom dlžník uznáva. Výnimkou z uznania

záväzku v zákonom   požadovanej písomnej forme (ust. § 323 ods. 1 Obch. zák.) sú právne

úkony uvedené v ust. § 407 ods. 2 a ods. 3 Obch. zák., ktorými sú platenie úrokov a čiastočné

plnenie záväzku dlžníkom, pričom tieto konkludentné právne úkony majú právne účinky

uznania len v prípade nepremlčaného záväzku.  

Po preskúmaní veci dovolací súd sa stotožnil so záverom odvolacieho súdu, ktorý

čiastočné plnenie žalovaného dňa 31. 1. 2006 spolu s e-mailom žalovaného z 28. 1. 2006

(adresovaného pánovi P., nie veriteľovi A., s.r.o.) nepovažoval za uznanie záväzku, pretože z 7   1Obdo/16/2014

obsahu e-mailu vyplýva, že dlžník zvyšok dlžnej sumy nemieni zaplatiť s poukazom na to, že

"...zvyšok je potrebné riešiť s pánom Č.... “   Z uvedeného dôvodu   odvolací súd správne

konštatoval, že z čiastočného plnenia   s prihliadnutím na obsah e-mailu žalovaného

z 28.1.2006 nemožno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu, v dôsledku čoho

nedošlo k prerušeniu premlčacej doby (ktorá začala plynúť dňa 30. 12. 2005 ) a začatiu

plynutia novej štvorročnej premlčacej doby. Uvedená dovolacia námietka žalobcu preto nie

je dôvodná.

Pri zmene rozhodnutia podľa ust. § 220 OSP odvolací súd svojim rozhodnutím

nahrádza rozhodnutie súdu prvého stupňa. Jeho pozmeňujúce rozhodnutie musí preto

obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa

musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a na vec sa vzťahujúcimi

relevantnými argumentmi oboch účastníkov konania, pričom jeho myšlienkový postup musí

byť v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysvetlený nielen poukázaním na všetky

skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež poukázaním na právne závery, ktoré

prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať vecnú správnosť

rozhodnutia, avšak odôvodnenie zároveň musí byť aj prostriedkom kontroly postupu súdu pri

vydaní napadnutého rozhodnutia v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom

prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné (§ 157 ods. 2 OSP v spojení s § 211 OSP).

Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vyššie uvedeným zákonným

požiadavkám, kladeným na súdne rozhodnutie nevyhovuje.

Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal posúdením ďalších

dvoch čiastočných platieb (plnení) žalovaného, a to dňa 18. 4. 2007 v sume 53 600, 50 SK

(1779,21 eur) a dňa 16. 7. 2008 v sume 61 277,50 SK (2 034,04 eur), ktoré podľa tvrdenia

žalobcu sú uznaním záväzku v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obch. zák., z dôvodu ktorého podľa

názoru žalobcu došlo k začatiu plynutia novej štvorročnej premlčacej doby a žalobou

uplatnené právo nie je premlčané. Posúdením platieb z 18.4.2007 a 16.7.2008 sa odvolací súd

nezaoberal napriek tomu, že žalobca na uvedené platby poukazoval už v konaní na súde

prvého stupňa (napr. na pojednávaní súdu dňa 8. 11. 2012), ako aj vo vyjadrení k odvolaniu

z 21.1.2013. Odvolací súd preto nedostatočne právne posúdil námietku premlčania uplatnenú

v konaní žalovaným, v dôsledku čoho dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je

nepreskúmateľný zo strany dovolacieho súdu a konanie pred odvolacím súdom je postihnuté 8   1Obdo/16/2014

tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle ust. § 241

ods. 2 písm. b/ OSP.

Vzhľadom na vyššie uvedenú vadu dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu podľa ust. § 243b ods.2, vety prvej OSP zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie

konanie. Úlohou odvolacieho súdu bude zistiť a právne posúdiť, či čiastočné platby

žalovaného z 18.4.2007 a 16.7.2008 sú alebo nie sú uznaním záväzku v zmysle ust. § 407 ods.

3 Obch. zák. a v nadväznosti na to posúdiť námietku premlčania práva, uplatnenú v konaní

žalovaným a následne vo veci znovu rozhodnúť.

V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne o trovách prvostupňového, odvolacieho  

a dovolacieho konania ( ust. § 243d ods. 1, posledná veta OSP ).

Uznesenie prijal dovolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky hlasovaním  

v pomere hlasov 3:0 ( ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.

V Bratislave, 12. mája 2015

JUDr. Juraj Seman, v. r.  

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Némethová