Najvyšší súd
1 Obdo 15/2006
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: I., B., N., proti žalovanému: B., S., N., o vrátenie horúcovodnej prípojky do pôvodného stavu alebo zaplatenie 84 000 Sk s príslušenstvom, na dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15 Cob 275/2005-39 zo dňa 21. decembra 2005, takto
r o z h o d o l :
Dovolanie o d m i e t a. Žalovanému trovy dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením krajský súd, ako súd odvolací, potvrdil uznesenie prvostupňového súdu, ktorým okresný súd nepriznal žalobcovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. V dôvodoch svojho uznesenia poukázal na znenie ustanovenia § 138 ods. l OSP s tým, že z dokladov žalobcu k žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov (potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch), ako i ďalších doplňujúcich dokladov vyplýva, že žalobca podniká, má príjem a je podielovým vlastníkom rodinného domu. Za tejto situácie aj odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nespĺňa stanovené podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 138 ods. l OSP.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodňuje ustanovením § 237 písm. f/ OSP, lebo postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol, že odvolací súd sa vo svojom uznesení zaoberal len majetkovými pomermi žalobcu a nie jeho pomermi v širšom rozsahu. Opomenul, že žalobca nezaplatil súdny poplatok nie z toho dôvodu, že by to nedovoľovali jeho majetkové pomery, ale preto, lebo v dôsledku súdnych výkonov rozhodnutí nie je spôsobilý nakladať so svojím majetkom podliehajúcim exekúcii. Žalobca v potvrdení o jeho osobných, majetkových a zárobkových pomeroch uviedol, že má dlhy vyše 10 miliónov Sk a v dôsledku exekúcií má zakázané nakladať so svojím majetkom. Vyčíta súdu, že sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal dôvodmi žalobcu uvádzanými v súvislosti s nedostatkami odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa a s jeho právom na odôvodnenie určitého obsahu a kvality v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR. V ďalšom poukazuje na čl. 1 ods. l, čl. 46 ods. l Ústavy a čl. 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj nálezy a uznesenia ústavného súdu. Navrhuje, aby dovolací súd zrušil uznesenie krajského súdu.
Najvyšší súd SR, ako súd dovolací, prejednal dovolanie žalobcu a dospel k záveru, že v predmetnom prípade nie je prípustné. Podľa § 236 ods. l dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolateľ prípustnosť svojho dovolania proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu odôvodňuje ustanovením § 327 písm. f/ OSP. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, zákon ho preto pripúšťa len v taxatívne vymedzených prípadoch. Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. O odňatie možnosti konať pred súdom nejde v takom prípade, ak súd nevyhovie návrhu účastníka. V predmetnom prípade sa účastník svojím návrhom domáhal, aby ho súd oslobodil od platenia súdneho poplatku za návrh, ktorý bol vyrubený v sume 4200 Sk. Súdy jeho návrhu nevyhoveli z dôvodu, že nespĺňa podmienky pre oslobodenie od platenia súdneho poplatku podľa § 138 ods. l OSP. Ako dôvod súd uviedol, že žalobca podniká, má príjem a má aj majetok. Pokiaľ súdy návrhu žalobcu na oslobodenie od platenia súdneho poplatku nevyhoveli, neodňali mu svojím postupom možnosť konať pred súdom. Konanie pred súdom podlieha poplatkovej povinnosti podľa osobitného zákona a len v odôvodnených prípadoch môže súd priznať účastníkovi oslobodenie od platenia súdneho poplatku. Je teda vecou súdu, aby posúdil, či účastník podmienky pre oslobodenie spĺňa alebo nespĺňa. O spôsobilý dovolací dôvod podľa § 237 písm. f/ OSP ide vtedy, ak zo strany súdu išlo o nesprávny postup a pokiaľ sa tento nesprávny postup prejavil v priebehu konania, nie pri samotnom rozhodovaní. Dovolateľ zákonom predpokladanú podmienku prípustnosti dovolania nespĺňa, dovolací súd sa preto jeho meritórnymi dôvodmi dovolania nezaoberal.
Podľa § 243b ods. 4 OSP ustanovenia § 218 ods. l a § 224 ods. l platia pre konanie na dovolacom súde obdobne. V zmysle týchto ustanovení preto dovolací súd dovolanie žalobcu, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné odmietol.
Žalovanému trovy dovolacieho konania nevznikli žiadne, preto mu ani žiadne nepriznal (§ 243b ods. 4, § 224 ods. l, § 142 ods. l OSP).
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. januára 2008
JUDr. Margita F r i d o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: