UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci navrhovateľa ParCool s.r.o., so sídlom Osuského 1624/7, Bratislava, IČO: 36 687 863, zastúpeného advokátskou kanceláriou TAX LAW, s. r. o., so sídlom Břeclavská 3, Malacky, IČO: 53 160 657, proti odporcovi Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, zastúpenému advokátskou kanceláriou TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., so sídlom Panenská 6, Bratislava, IČO: 35 905 832, o nariadenie neodkladného opatrenia, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 20. októbra 2022 č. k. 4Cob/114/2022-151, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 20. októbra 2022 č. k. 4Cob/114/2022-151 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením z 31. marca 2022 č. k. 38Cb/16/2022-61 v spojení s opravným uznesením zo 6. júna 2022 č. k. 38Cb/16/2022-131 zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a odporcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 11. marca 2022 domáhal proti odporcovi vydania neodkladného opatrenia, v zmysle ktorého až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej je odporca povinný zdržať sa konania - neznemožniť výkon práv navrhovateľa vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu založeného Zmluvou č. 246500161300 o spolupráci pri zabezpečení dočasnej prevádzky parkovania na častiach miestnych komunikácií v Bratislave v znení dodatku č. 1 z 15. februára 2016, uzavretou medzi sporovými stranami dňa 25. januára 2013 a ďalej zdržať sa úkonov vyplývajúcich z výpovede z 24. januára 2022 a úkonov smerujúcich k ukončeniu zmluvného vzťahu založeného zmluvou v znení dodatku č. 1 z 15. februára 2016, uzavretou medzi sporovými stranami dňa 25. januára 2013.
3. Navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že medzi ním a odporcombola dňa 25. januára 2013 uzavretá Zmluva č. 246500161300 o spolupráci pri zabezpečení dočasnej prevádzky parkovania na častiach miestnych komunikácií v Bratislave v znení dodatku č. 1 z 15. februára 2016, pričom odporca je vlastníkom miestnych komunikácií a navrhovateľ ich v zmysle zmluvy využíva na prevádzkovanie parkovacích miest. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú (čl. II) podľa ustanovenia § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Obch. zák.“). Dôvodnosť návrhu navrhovateľ opieral najmä o zachovanie svojich majetkových práv, keď vyjadril obavu z ohrozenia svojej podnikateľskej činnosti a straty na hospodárskom výsledku.
4. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol po tom, čo zistil, že nie sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie, keďže navrhovateľ nepreukázal naliehavosť neodkladného opatrenia, teda potrebu neodkladnej úpravy pomerov a neosvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Podmienka osvedčenia dočasnej úpravy pomerov nebola splnená, pretože navrhovateľ neuviedol také dôvody, ktoré by s vysokou mierou pravdepodobnosti potvrdzovali jeho tvrdenia, že výpoveďou zo zmluvného vzťahu mu hrozí bezprostredná ujma na právach. Skutočnosť, že navrhovateľovi bola daná zo strany odporcu výpoveď zo zmluvného vzťahu je výkonom jeho práva, vyplývajúceho zo zákona alebo zmluvy, ako to vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) publikovaného pod R 27/2002. Pokiaľ sú splnené zmluvné alebo zákonné podmienky, súd nie je oprávnený zasahovať do výkonu práv strany zmluvy. Poukázal tiež na to, že už pri samotnom uzavretí zmluvy si navrhovateľ musel byť vedomý toho, že zmluva v čl. IV umožňuje jej vypovedanie ktoroukoľvek zo strán aj bez udania dôvodu, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Skutočnosť, že navrhovateľ považuje výpoveď za neplatnú, nemôže znamenať, že súd nariadením neodkladného opatrenia zaviaže odporcu niečoho sa zdržať, čím by neprimerane zasiahol do jeho majetkových práv, čo by nebolo v súlade s princípom proporcionality. To, či bola výpoveď daná v súlade so zmluvou a zákonom bude predmetom dokazovania v spore o určenie jej neplatnosti, na ktorý poukázal sám navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
5. O odvolaní navrhovateľa rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z 20. októbra 2022 č. k. 4Cob/114/2022-151 tak, že výrokom I. odvolanie navrhovateľa proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie odmietol a výrokom II. odporcovi nepriznal proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
6. Odvolací súd citoval ustanovenia § 355 ods. 2, § 359, § 357 písm. d) a § 386 písm. b) zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). Uviedol, že po dôslednom oboznámení sa so spisovým materiálom zistil, že odvolanie bolo elektronicky podpísané C. V., s platným výsledkom overenia dňa 28. apríla 2022. Z dôvodu, že v súdnom spise sa nenachádzalo poverenie udelené advokátskou kanceláriou TAX LAW, s. r. o., resp. jej konateľom pre C. V. na oprávnenie podať v mene právneho zástupcu TAX LAW, s. r. o. odvolanie na súd, odvolací súd e- mailom zo 6. októbra 2022 vyzval advokátsku kanceláriu a aj C. V. na predloženie poverenia pre C. V.. Z dôvodu, že právny zástupca nereagoval, odvolací súd výzvou z 11. októbra 2022 vyzval advokátsku kanceláriu, aby bezodkladne predložila súdu poverenie zo strany právneho zástupcu navrhovateľa na podanie odvolania. Ku dňu rozhodnutia súdu o odvolaní (20. októbra 2022) neboli doručené požadované písomnosti. S poukazom na to, že v posudzovanom prípade odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, odvolací súd postupoval podľa § 386 písm. b) CSP tak, že odvolanie odmietol.
7. V závere odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd uviedol, že nad rámec posudzovanej veci považuje za vhodné uviesť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, keď v zásade sa stotožňuje s jeho odôvodnením a s argumentáciou odporcu prezentovanou vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že odporcovi ako úspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže je zrejmé, že odporcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
9. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ (ďalej aj „dovolateľ “) dovolanie, v ktorom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
10. Dovolateľ podal dovolanie podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP s poukazom na to, že odvolací súd mu ako strane sporu svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
11. Uviedol, že proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podal odvolanie prostredníctvom advokátskeho koncipienta advokátskej kancelárie TAX LAW, s. r. o. v Malackách, a to JUDr. C. V., elektronickou formou v zastúpení advokátskej kancelárie. Dňa 25. októbra 2022 si advokátska kancelária prevzala výzvu odvolacieho súdu z 11. októbra 2022 na doplnenie odvolania o poverenie od konateľa advokátskej kancelárie pre JUDr. C. V.. Dňa 28. októbra 2022 bolo súdu zaslané poverenie pre JUDr. C. V. na podanie odvolania, avšak odvolací súd rozhodol o odmietnutí odvolania už dňa 20. októbra 2022. Z vyššie uvedených dátumov jednotlivých úkonov súdu vyplýva, že dovolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané skôr, ako si právny zástupca navrhovateľa prevzal výzvu súdu na doplnenie odvolania zo svojej elektronickej schránky, pričom išlo o prevzatie v rámci 15-dňovej úložnej lehoty podľa § 32 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e- Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“). Vzhľadom na to, že právnym zástupcom navrhovateľa nebola v čase vydania rozhodnutia prevzatá výzva na odstránenie nedostatkov podania, avšak napriek tomu odvolací súd vydal odmietavé rozhodnutie, znemožnil tým navrhovateľovi, aby odvolací súd rozhodol o jeho odvolaní inak, ako formou odmietnutia z dôvodu podania odvolania neoprávnenou osobou, hoci odvolanie bolo podané oprávnenou osobou.
12. K dovolaniu navrhovateľa zaslal odporca písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nie je rozhodnutím vo veci samej a ani rozhodnutím súdu, ktorým sa konanie končí, preto je dovolanie neprípustné.
13. Napriek neprípustnosti dovolania odporca poukázal na to, že v prípade výzvy súdu na odstránenie vád odvolania sa jedná o písomnosť, ktorú nie je nutné doručovať do vlastných rúk. Pre písomnosti doručované do elektronickej schránky sporových strán, resp. ich právnych zástupcov, ktoré nie je potrebné doručovať do vlastných rúk, platí ustanovenie § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente. Podľa tohto ustanovenia sa elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, považuje za doručenú, ak je adresátom iná osoba ako orgán verejnej moci, a ak sa nedoručuje do vlastných rúk, v deň bezprostredne nasledujúci po uložení elektronickej úradnej správy. Týmto dňom bol v prípade právneho zástupcu navrhovateľa deň 12. október 2022. Keďže právny zástupca navrhovateľa na výzvu súdu zo 6. októbra 2022 nijako nereagoval, odvolací súd opakovane (hoci to už nebol povinný urobiť) zaslal túto výzvu do elektronickej schránky právneho zástupcu navrhovateľa dňa 11. októbra 2022. Právny zástupca navrhovateľa však opäť ani na túto výzvu nereagoval do vydania uznesenia, t. j. do 20. októbra 2022. Túto (v poradí už druhú výzvu) si právny zástupca navrhovateľa dokonca ani len neprevzal až do konca úložnej lehoty. Následne až dňa 28. októbra 2022 právny zástupca navrhovateľa zaslal súdu požadované poverenie pre pani Dudíkovú, pričom tvrdil, že výzva odvolacieho súdu mu bola doručená až dňa 25. októbra 2022, a to uplynutím 15-dňovej úložnej lehoty podľa § 32 ods. 2 zákona o e-Governmente, t. j. na základe fikcie doručenia. Tvrdenie navrhovateľa, že výzva odvolacieho súdu na odstránenie vady odvolania nebola v čase vydania rozhodnutia odvolacieho súdu ešte doručená jeho právnemu zástupcovi, nemôže obstáť.
14. Odvolací súd postupoval v súlade s jeho zákonnými povinnosťami, keď výzvu právnemu zástupcovi navrhovateľa riadne doručil ešte pred vydaním rozhodnutia, a to e-mailom na adresu právneho zástupcu navrhovateľa, ktorú tento oznámil súdu v jeho písomných podaniach v konaní ako kontaktnú adresu. Keďže CSP neukladá súdu povinnosť doručiť výzvu na odstránenie vád odvolania odvolateľovi dovlastných rúk, odvolací súd bol oprávnený predmetnú výzvu právnemu zástupcovi navrhovateľa doručiť na jeho e-mailovú adresu. V zmysle ustanovenia § 105 ods. 2 CSP mu potom predmetná výzva bola doručená už dňa 9. októbra 2022, t. j. 3 dni po jej odoslaní e-mailom zo strany odvolacieho súdu.
15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v zákonom stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie je prípustné a vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP zároveň aj dôvodné.
16. Podľa ustanovenia § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
17. Podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
18. Pod porušením práva na spravodlivý proces podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, porušenie ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie Ústavou Slovenskej republiky zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti (denegatio iustitiae).
19. Dovolateľ namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces tvrdiac, že rozhodnutie odvolacieho súdu o odmietnutí jeho odvolania bolo vydané skôr, ako si právny zástupca navrhovateľa prevzal výzvu odvolacieho súdu na doplnenie odvolania zo svojej elektronickej schránky, pričom išlo o prevzatie v rámci 15-dňovej úložnej lehoty podľa § 32 ods. 2 zákona o e-Governmente.
20. Z obsahu spisu dovolací súd zistil, že navrhovateľ podal žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu - neplatnosti výpovede odporcu zo zmluvy č. 246500161300 o spolupráci pri zabezpečení dočasnej prevádzky parkovania na častiach miestnych komunikácií v Bratislave z 25. januára 2013 v znení dodatku č. 1 k nej z 15. februára 2016 (ďalej aj „zmluva“), pretože výpoveď odporcu zo zmluvy považoval za neplatný právny úkon (žaloba sa vedie na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 25Cb/19/2022). Trval na platnosti a účinnosti všetkých zmluvných ustanovení a podľa § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. g) CSP sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia proti odporcovi. O tomto jeho návrhu rozhodol súd prvej inštancie uznesením z 31. marca 2022 tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie rozhodol odvolací súd uznesením z 20. októbra 2022, ktorým odvolanie navrhovateľa odmietol (výrok I) a odporcovi nepriznal proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania (výrok II). Odvolanie bolo odmietnuté podľa § 386 písm. b) CSP z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou (advokátskou koncipientkou C. V.), pričom právny zástupca navrhovateľa nereagoval na výzvy odvolacieho súdu, aby mu predložil poverenie na podanie odvolania pre Katarínu Dudíkovú. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že sa nejedná o rozhodnutie vo veci samej, keďže nejde o prípad neodkladného opatrenia „konzumujúceho vec samu“. V posudzovanom prípade však ide o iné (nemeritórne) rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa končí konanie o neodkladnom opatrení v zmysle ustanovenia § 420 CSP. Takýmto iným nemeritórnym rozhodnutím odvolacieho súdu je napríklad rozhodnutie o zastavení konania pre absenciu procesných podmienok alebo pre späťvzatie žaloby alebo o odmietnutí podania (odvolania) pre neodstránenie vád a podobne (potvrdzujúce alebo zmeňujúce rozhodnutieodvolacieho súdu nie je takým rozhodnutím, pretože mu vždy predchádza vecný prieskum odvolacieho súdu). S poukazom na uvedené dovolací súd uzaviera, že v posudzovanom prípade je daná prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP.
21. Vo vzťahu k (ne)dôvodnosti dovolania v zmysle dovolateľom uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP dovolací súd zistil nasledovné: Výzvou zo 6. októbra 2022 odvolací súd e-mailom vyzval právneho zástupcu navrhovateľa a koncipientku C. V. na doručenie poverenia zo strany právneho zástupcu navrhovateľa na podanie odvolania pre C. V., ktorá odvolanie elektronicky podpísala, pričom poverenie žiadal doručiť prostredníctvom elektronickej podateľne Krajského súdu v Bratislave alebo na mailovú adresu vyššieho súdneho úradníka. V uvedenej výzve (založená je v spise na č. l. 149) absentuje určenie lehoty na splnenie súdom uloženej povinnosti, ako aj poučenie o následkoch nesplnenia výzvy. Uvedená výzva súdu preto nevyvoláva žiadne právne účinky a je bez právnej relevancie vo vzťahu k uzneseniu odvolacieho súdu z 20. októbra 2022. Následne odvolací súd výzvou z 11. októbra 2022 vyzval právneho zástupcu navrhovateľa, aby bezodkladne od doručenia tejto výzvy predložil odvolaciemu súdu poverenie zo strany právneho zástupcu navrhovateľa na podanie odvolania a doplnenie k odvolaniu pre osobu C. V. s poučením, že v prípade, ak bezodkladne poverenie nedoručí, odvolací súd bude postupovať podľa § 386 písm. b) CSP (odvolanie odmietne z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou). Doručenka k predmetnej výzve je založená v spise na č. l. 155 a vyplýva z nej, že elektronická úradná správa (úradný list) bola odoslaná 11. októbra 2022 a právnemu zástupcovi navrhovateľa bola doručená 25. októbra 2022. Predmetná doručenka teda osvedčuje pravdivosť tvrdenia dovolateľa, že výzvu z 11. októbra 2022 prevzal v 15-dňovej úložnej lehote. Je zrejmé, že na doručovanie predmetnej výzvy bol použitý formulár „Úradný list - doručenie do vlastných rúk“, ktorý slúži na zasielanie úradných listov v zmysle § 32 ods. 5 písm. b) zákona e-Governmente, t. j. do vlastných rúk. Pri tomto spôsobe doručovania je totiž odosielateľovi (súdu) doručenka zasielaná buď po potvrdení prevzatia alebo po uplynutí úložnej lehoty (podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr). Naproti tomu, ak by bol použitý formulár „Úradný list“, slúžiaci na zasielanie úradných listov v zmysle § 32 ods. 5 písm. c) zákona e-Governmente (tzv. obyčajne), doručenka by bola zaslaná v deň po uložení správy v elektronickej schránke prijímateľa, ktorý deň je zároveň dňom doručenia. Je pravda, že (v poradí druhá) výzva súdu nemusela byť doručovaná do vlastných rúk (§ 111 ods. 2 CSP a contrario), avšak pri zvolenom spôsobe doručovania plynie prijímateľovi 15-dňová úložná lehota (počítaná odo dňa nasledujúceho po uložení správy v elektronickej schránke prijímateľa), počas ktorej sa správa považuje za nedoručenú (§ 32 ods. 2 zákona e-Governmente). Počas tejto lehoty môže prijímateľ potvrdiť doručenie elektronickej úradnej správy formou elektronickej doručenky, čím sa mu sprístupní obsah správy v jeho elektronickej schránke (§ 32 ods. 4 zákona e-Governmente). Elektronická úradná správa je potom doručená buď dňom, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr [§ 32 ods. 5 písm. b) zákona e-Governmente]. Pokiaľ preto súd umožnil prijímateľovi (právnemu zástupcovi navrhovateľa), aby si správu prevzal v úložnej lehote (hoci to aj nebolo potrebné), navrhovateľ nemôže byť sankcionovaný za to, že túto možnosť využil. Právnemu zástupcovi navrhovateľa bola výzva z 11. októbra 2022 doručená dňa 25. októbra 2022, pričom právny zástupca navrhovateľa v zmysle výzvy bezodkladne od jej doručenia (súd opätovne neurčil konkrétnu lehotu na splnenie výzvy - pozn. dovolacieho súdu) dňa 28. októbra 2022 doručil odvolaciemu súdu poverenie pre JUDr. C. V.. Odvolací súd však napadnutým uznesením z 20. októbra 2022 odvolanie navrhovateľa odmietol z dôvodu, že bolo podané neoprávnenou osobou podľa § 386 písm. b) CSP. Dovolací súd tak predčasne rozhodol o odmietnutí odvolania navrhovateľa, hoci pre takýto postup neboli splnené zákonné predpoklady, čím došlo k založeniu vady zmätočnosti podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP. K porušeniu práva na spravodlivý proces podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP dochádza tiež vtedy, keď sa odvolací súd odmietne zaoberať meritom veci (napr. zastaví konanie alebo odmietne odvolanie) napriek tomu, že na to neboli splnené zákonné predpoklady (viď sp. zn. 1Obdo/97/2018, 2Obdo/34/2018, 3Obdo/35/2019). Týmto nesprávnym procesným postupom odvolacieho súdu, ktorý vyústil do odmietnutia odvolania bez splnenia zákonných predpokladov pre vydanie takéhoto rozhodnutia, došlo k znemožneniu procesných práv navrhovateľa v takej miere, resp. intenzite, ktorá založila porušenie práva navrhovateľa na spravodlivý proces podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP.
22. Vzhľadom k zisteniu, že v konaní došlo k procesnej vade podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP, ktorá zakladá prípustnosť a zároveň aj dôvodnosť dovolania podľa citovaného ustanovenia, dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP), v ktorom sa odvolací súd bude zaoberať podaním navrhovateľa doručeným súdu dňa 28. októbra 2022, ktorým reagoval na výzvu odvolacieho súdu na odstránenie vád odvolania z 11. októbra 2022 a v prípade, že dospeje k záveru, že odvolateľ odvolacím súdom vytýkanú vadu odstránil, bude sa zaoberať aj prejednaním odvolania navrhovateľa podaným proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z 31. marca 2022.
23. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací súd je viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP), pričom odvolací súd rozhodne aj o trovách pôvodného konania a konania dovolacieho (§ 453 ods. 3 CSP).
24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie prípustný opravný prostriedok.