Najvyšší súd  

1 Obdo 12/2012

  -109

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Ľ. K., nar. X., bytom Ž., proti odporcovi: R. B., nar. X., bytom J.J., zastúpenému JUDr. J. K., advokátom so sídlom

advokátskej kancelárie Š., o vrátenie vkladu tichého spoločníka, o odňatie oslobodenia od

platenia súdnych poplatkov, na dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu  

v Žiline č. k. 13 Cob/323/2011 z 22. novembra 2011, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie navrhovateľa   o d m i e t a.

Odporcovi   n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Liptovskom Mikuláši uznesením č. k. 4 Cb/ 16/2011 – 63 z 24. júna

2011 rozhodol tak, že so spätnou účinnosťou odňal navrhovateľovi oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov, priznané mu uznesením č. k.   4 Cb/16/2011-41 z 28. apríla 2011. Na

odôvodnenie uviedol, že z evidenčnej karty vozidla F., ev. č. L., K., rok výroby 2007 zistil,

že   navrhovateľ je jeho držiteľom od   04. marca 2011, pričom z obsahu pripojeného spisu

Okresného súdu v Liptovskom v Mikuláši sp. zn. 4 P/126/2011 zistil, že uvedené motorové

vozidlo navrhovateľ nadobudol kúpnou zmluvou uzavretou dňa 25. januára 2011 medzi ním a spoločnosťou A., a. s. za kúpnu cenu 11 674,- eur s tým, že časť kúpnej ceny 4 859,60 eur

bola zaplatená v hotovosti pri podpise zmluvy. Uvedenú časť kúpnej ceny navrhovateľ získal

predajom osobného motorového vozidla W. (ďalej len „V.“), ktoré   dňa 25. januára 2011

odpredal za sumu 5 300,- eur. Tieto skutočnosti súdu neboli známe v čase, keď rozhodoval o

priznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov navrhovateľovi, keďže navrhovateľ vo svojej žiadosti o priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov z 21. februára 2011 a

ani v dokladovaní svojich finančných a majetkových pomerov z 23. marca 2011 neuviedol, že

vlastní motorové vozidlo, z dôvodu ktorého jeho majetkové pomery neodôvodňovali

oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. S poukazom na uvedené okresný súd rozhodol

podľa ust. § 138 ods. 2 O. s. p. tak, že so spätnou účinnosťou odňal navrhovateľovi

oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, uznesením č. k.  

13 Cob/ 323/2011 z 22. novembra 2011 napadnuté uznesenie Okresného súdu v Liptovskom

Mikuláš   z 24. júna 2011 zmenil tak, že so spätnou účinnosťou odňal navrhovateľovi

oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, priznané mu uznesením z 28. apríla 2011   v

rozsahu 70 %.   V odôvodnení uznesenia poukázal na to, že v rámci   dôkaznej povinnosti,

ktorú mal navrhovateľ pri podaní návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov bolo

zistené, že navrhovateľ je podnikateľom, ktorý za rok 2010 dosiahol príjem, ktorý tvoril

základ dane 4 082,77 eur ročne. Ďalej z potvrdenia S. vyplýva, že navrhovateľovi boli za

obdobie od 01. januára 2010 do 31. decembra 2010 vyplatené dávky v sume 2 153,30 eur a

že navrhovateľ má vyživovacie povinnosti k S. K., T. K., N. K., ako aj k maloletému A... a D. A.. Je nepochybné, že po rozhodnutí o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov

navrhovateľovi okresný súd zistil, že dňa 25. januára 2011 (deň po podaní žaloby)

navrhovateľ odpredal spoločnosti A., a. s. motorové vozidlo V. za kúpnu cenu 5 300,- eur a

pred podaním žaloby na súd dňa 15. januára 2011 uzavrel kúpnu zmluvu   s vyššie uvedenou

spoločnosťou, predmetom, ktorej bolo motorové vozidlo F. v dohodnutej kúpnej cene

11 674,- eur, z ktorej časť v sume 4 859,60 eur bola zaplatená pri podpise kúpnej zmluvy s

tým, že zvyšná časť   v sume 6 814,40 eur bude zaplatená prostredníctvom úveru,

dohodnutého medzi navrhovateľom a spoločnosťou H., a. s. Odvolací súd súhlasil sa tvrdením

navrhovateľa, že vychádzajúc z kúpnej zmluvy z 15. januára 2011 a potvrdenia z evidencie

vozidiel, navrhovateľ sa nestal vlastníkom predmetného motorového vozidla, pretože ako

vlastník vozidla bola zapísaná spoločnosť H., a. s. Odvolací súd vzal tiež do úvahy aj

predložené čestné prehlásenie J. R. a A. R., z obsahu ktorého vyplynulo, že úverové splátky

platia oni mesačne v sume 285,69 eur. Odvolací súd však neopomenul tú skutočnosť, že v

čase podania žaloby bol navrhovateľ vlastníkom motorového vozidla V.,, ktoré v čase, kedy

mu vznikla poplatková povinnosť   zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu, odpredal za

kúpnu cenu 5 300,- eur. Odvolací súd preto súhlasil so záverom okresného súdu, že

navrhovateľ v čase podania žaloby a rozhodovania o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov neuviedol v žiadosti o priznanie oslobodenia tento majetkový príjem. Po

komplexnom vyhodnotení dôkazov predložených navrhovateľom, s prihliadnutím na pomery

navrhovateľa, ako aj získaný príjem z odpredaja motorového vozidla, odvolací súd ustálil, že

súčasné pomery navrhovateľa odôvodňujú čiastočné priznanie oslobodenia od súdnych

poplatkov. Odvolací súd prihliadol aj na výšku poplatkovej povinnosti navrhovateľa v sume

995,50 eur, ako aj na to, že navrhovateľ je poberateľom nemocenských dávok a má

vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Podľa názoru odvolacieho súdu výška

poplatkovej povinnosti navrhovateľa nie je primeraná jeho súčasným majetkovým a osobným

pomerom, čo by mohlo znemožniť realizáciu jeho práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky). S poukazom na majetkové pomery navrhovateľa odvolací súd

podľa ust. § 220 O. s. p. zmenil napadnuté uznesenie okresného súdu tak, že so spätnou

účinnosťou odňal navrhovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v   rozsahu  

70 %.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ (ďalej aj „dovolateľ) v zákonom

stanovenej lehote dovolanie,   ktorého prípustnosť odôvodnil ustanovením § 239 ods. 1  

písm. a/ O. s. p. Ako dovolací dôvod uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci podľa ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Nesúhlasil s

názorom odvolacieho súdu, že jeho pomery neodôvodňujú oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu.

Dovolateľ v dovolaní uviedol, že je pravda, že dňa 15. januára 2011 kúpil motorové

vozidlo F. za kúpnu cenu 11 674,- eur, z ktorej časť v sume 4 859,60 eur mal zaplatiť pri

podpise kúpnej zmluvy a že dňa 25. januára 2011 navrhovateľ odpredal motorové vozidlo V.

za kúpnu cenu 5 300,- eur. Avšak tak, ako to bolo vydokladované, jeho majetkové pomery

mu v žiadnom prípade neumožňovali, aby dňa 15. januára 2011 kúpil motorové vozidlo za

kúpnu cenu 11 674,- eur, z ktorej podľa kúpnej zmluvy časť v sume   4 859,60 eur mal

zaplatiť pri podpise kúpnej zmluvy. Skutočnosť   bola taká, že dňa 15. januára 2011 zaplatil

časť kúpnej ceny   v sume 559,60 eur (dôkazom je fotokópia príjmového pokladničného

dokladu z 15. 01. 2011 ) a doplatok do sumy 4 859,60 eur, t. j. sumu 4 300,- eur zaplatil

predávajúcemu až dňa 25. januára 2011 (dôkazom je fotokópia príjmového pokladničného

dokladu z 25. 01. 2011), a to z peňazí, ktoré obdržal ako kúpnu cenu za predaj motorového

vozidla V. dňa 25. januára 2011 (dôkazom je fotokópia výdavkového pokladničného dokladu

z 25. januára 2011).   Dňa 25. januára 2011 však musel ešte zaplatiť sumu 1 517,44 eur za predčasné ukončenie a splatenie leasingu za motorové vozidlo V. (dôkazom sú fotokópie

predbežného výpočtu predčasného splatenia záväzku zo zmluvy a vkladového lístku z 25.

januára 2011). Pri kúpe motorového vozidla F. dňa 15. januára 2011 bola predávajúcim

spoločnosť A., a. s., ktorá bola zároveň aj kupujúcim pri predaji motorového vozidla V..

Vzhľadom na tieto skutočnosti nemohol v žiadosti o priznanie oslobodenia od platenia

súdnych poplatkov uviesť tento majetkový príjem, keďže ho prakticky nemal, dokonca bol v

mínuse (5 300,- eur - 559,60 eur – 4 300,- eur – 1 517,44 eur).

Ďalej dovolateľ poukázal na to, že toho času   má 4 vyživovacie povinnosti, žije s

manželkou v rodinnom dome, ktorého výlučným vlastníkom je otec jeho manželky J. R.

spolu s jej synom A.. On nevlastní žiadny hnuteľný a ani nehnuteľný majetok a je ťažko chorý

tak, ako to vyplýva z priložených dokladov a aj v súčasnosti je práceneschopný.

Z vyššie uvedených dôvodov dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnuté

uznesenie Krajského súdu v Žiline z 22. novembra 2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Zároveň navrhol, aby dovolací súd podľa ust. § 243 O. s. p. odložil vykonateľnosť

napadnutého uznesenia Krajského súdu v Žiline.  

K dovolaniu navrhovateľa sa odporca písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( § 10 a ods. 1 O. s. p.),  

po zistení, že dovolanie podal   včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), zastúpený

advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243 a ods. 1

O. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

mimoriadnym opravným prostriedkom. Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním možno

napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu upravuje ust.  

§ 237 a § 239 O. s. p.

Podľa ust. § 237 O. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak je konanie súdu, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané,

postihnuté niektorou z vád, uvedených v citovanom ustanovení. Povinnosť skúmať, či

konanie nie je zaťažené niektorou z týchto vád, vyplýva pre dovolací súd z ust. § 242 ods. 1

O. s. p.

V prejednávanej veci dovolateľ v dovolaní nepoukazoval na žiadnu vadu konania

uvedenú v ust. § 237 O. s. p., pričom existenciu takejto vady nezistil ani dovolací súd.

O prípady odôvodňujúce prípustnosť podania dovolania, ktoré sú uvedené v ust. § 237 O. s. p.

v prejednávanej veci tak nejde z toho dôvodu, že odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní

veci postupoval v súlade s právnymi predpismi. Súdy oboch stupňov rozhodovali vo veci,

ktorá patrí do právomoci súdov, účastníci konania mali spôsobilosť byť účastníkmi tohto

konania, v totožnej veci sa právoplatne nerozhodlo a ani v tej istej veci sa prv nezačalo iné

konanie, účastníkom konania sa postupom súdu neodňala možnosť konať pred súdom a vec

nerozhodoval vylúčený sudca. V prejednávanej veci sa tak účastníkom konania neznemožnilo

uplatniť procesné práva, ktoré im právny poriadok priznáva na zabezpečenie ich práv

a oprávnených záujmov.

Podľa ust. § 239 ods. 1 O. s. p., dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd

rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods.

1 písm. c/ O. s. p.] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s. p.

Podľa ust. § 239 ods. 2 O. s. p., dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na

zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolateľ prípustnosť dovolania odôvodňoval ust.   § 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.

Podľa jeho názoru   uznesenie dovolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci podľa ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.

Zo spisu vyplýva, že Okresný súd v Liptovskom Mikuláši   uznesením č. k.  

4 Cb/16/2011-63   z   24. júna 2011 rozhodol tak, že so spätnou účinnosťou odňal navrhovateľovi   oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Krajský súd v Žiline, ako súd

odvolací, napadnutým uznesením č. k. 13 Cb/323/2011 z   22. novembra 2011 zmenil

uznesenie okresného súdu tak, že so spätnou účinnosťou odňal navrhovateľovi oslobodenie

od platenia súdnych poplatkov v rozsahu 70 %.

Z obsahu výroku uznesenia odvolacieho súdu (napriek jeho nesprávnej formulácii) je

zrejmé, že odvolací súd zmenil uznesenie okresného súdu v časti, v ktorej priznal

navrhovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v rozsahu 30 % (v ktorej vyhovel

odvolaniu navrhovateľa) a vo zvyšnej časti potvrdil uznesenie okresného súdu o odňatí

oslobodenia od platenia súdnych poplatkov navrhovateľovi v rozsahu 70 % so spätnou

účinnosťou. Navrhovateľ tak napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu vo

výroku, ktorým odvolací súd potvrdil   (nie zmenil) uznesenie okresného súdu o odňatí

oslobodenia od platenia súdnych poplatkov navrhovateľovi v rozsahu 70 % so spätnou

účinnosťou, proti ktorému však dovolanie nie je prípustné podľa ust. § 239 ods. 1, ods. 2  

O. s. p.

S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací,

odmietol dovolanie navrhovateľa podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s ust. § 243b   ods. 5 O. s. p., pretože dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému

nie je prípustné. Vzhľadom na uvedené dovolací súd sa nezaoberal vecným prejednaním

dovolania, ktoré by prichádzalo do úvahy len v prípade, ak by dovolanie bolo zo zákona

prípustné.  

V dovolacom konaní právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo úspešnému

odporcovi (ust. § 243c O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.). Dovolací súd odporcovi

nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, keďže mu v dovolacom konaní žiadne trovy

nevznikli.

Toto uznesenie prijal dovolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. marca 2013

  JUDr. Štefan Šatka, v. r.  

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Monika Poliačiková