Najvyšší súd
1Ndz/6/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: A., bytom K., proti žalovanému: Krajský súd v Nitre so sídlom Štúrova č. 9, 950 48 Nitra, o preskúmaní
zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod
sp. zn. 11S 114/2011, o zaujatosti sudcov Krajského súdu v Nitre, takto
r o z h o d o l :
Sudcovia Krajského súdu v Nitre JUDr. M., JUDr. D., JUDr. D., JUDr. I., JUDr. M.,
Mgr. I., JUDr. D., JUDr. R., JUDr. V., JUDr. V., JUDr. E., JUDr. B., JUDr. M., JUDr. J.,
JUDr. V., JUDr. K., JUDr. L., JUDr. D., JUDr. S., JUDr. A., PhD., JUDr. Ľ., PhD., JUDr. J.,
JUDr. Z., JUDr. Š., JUDr. A., JUDr. Ľ., JUDr. S., JUDr. I., JUDr. J., JUDr. Z., JUDr. V.,
PhD., JUDr. P., JUDr. P., Mgr. E., JUDr. J. a JUDr. E. nie sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S 114/2011.
Sudcovia Krajského súdu v Nitre JUDr. S. – predsedníčka Krajského súdu v Nitre
a JUDr. R. – podpredseda Krajského súdu v Nitre, sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania tejto veci.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Právny základ námietky zaujatosti
Žalobca podal dňa 27.06.2011 na Krajský súd v Nitre žalobu z 27.06.2011
na preskúmanie rozhodnutia predsedníčky Krajského súdu v Nitre sp. zn. Spr-Io 6/2011 z 05.05.2011, ktorým uvedený orgán štátnej správy súdov postupom podľa § 19 ods. 2
a odsek 3 prvej vety zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) zamietol odvolanie žalobcu
a napadnuté rozhodnutie Okresného súdu Nitra č. Inf. 111/11 vydané 01. apríla 2011
č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov potvrdil.
V prvostupňovom konaní sa žalobca na základe žiadosti podanej na Okresný súd Nitra
domáhal poskytnutia informácie, tzn. zaslania fotokópií z úplného a kompletného
pozostalostného spisového materiálu sp. zn. D 438/1940.
Následne žalobca podaním z 22.08.2011 požiadal s poukazom na článok 46 a nasl.
Ústavy Slovenskej republiky o vylúčenie všetkých sudcov Krajského súdu v Nitre
z prejednávania a rozhodovania vo veci s odôvodnením, že predsedníčka Krajského súdu
v Nitre systematicky a vedome ako odvolací orgán potvrdzovala rozhodnutia prvostupňového
orgánu – povinnej osoby Okresného súdu Nitra v neprospech žalobcu. V tejto súvislosti
zdôraznil, že predsedníčka Krajského súdu Nitra je dotknutá disciplinárnym konaním, ktoré
sa vedie proti predsedovi Okresného súdu Nitra JUDr. E. v súvislosti s priestupkovým
konaním (začaté na Obvodnom úrade Nitra v súvislosti s podozrením zo spáchania priestupku
podľa § 2la ods. 3 zák. č. 211/2000 Z.z.).
Ďalej žalobca vyslovil pochybnosti o nezaujatosti všetkých sudcov a senátov
Krajského súdu v Nitre a dožadoval sa, aby túto vec neprejednával a nerozhodoval sudca
a senát Krajského súdu v Nitre, ale iný krajský súd. Tiež poukazoval na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. mája 2008, z ktorého je zrejmé, že danú vec
nemôže prejednávať ani jeden sudca a senát Krajského súdu v Nitre, nakoľko ide o totožný
prípad.
Súčasne v súvislosti s uvedeným požiadal žalobca o prerušenie konania podľa § 109
ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej na účely tohto uznesenia iba „O.s.p.“),
nakoľko prebieha hore uvedené priestupkové a disciplinárne konanie proti predsedovi
Okresného súdu v Nitre, čo môže mať vplyv a výsledok tohto konania, lebo v tomto priestupkovom konaní dosiahnutý výsledok bude mať jednoznačne a nepochybne vplyv
na výsledok tohto konkrétneho súdneho konania.
V závere podania žalobca požiadal, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov s tým,
že mu má byť ustanovený právny zástupca z radov advokátov, nakoľko nemá žiadne majetky
a ako občan v hmotnej núdzi je vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra.
Na základe uvedeného podpredseda Krajského súdu v Nitre predložil dňa 07.11.2011
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky spis na rozhodnutie o námietke zaujatosti podľa § 16
O.s.p. spolu s vyjadrením jednotlivých sudcov dotknutého Krajského súdu v Nitre (č. l. 16
až 25), či sa vo veci cítia byť zaujatí alebo nie.
Podľa § 16 ods. 1 prvá až tretia veta O.s.p. súd predloží vec nadriadenému súdu
s vyjadrením sudcu na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. Ak sa spis
zároveň predkladá odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, vec sa predloží
až po vykonaní úkonov spojených s predložením veci odvolaciemu súdu. O tom, či je sudca
vylúčený, rozhodne do desiatich dní od predloženia veci nadriadený súd v senáte; touto
lehotou nie je viazaný, ak rozhoduje zároveň o odvolaní.
Podľa § 19 ods. 2 prvá veta zák. č. 211/2000 Z.z. o odvolaní proti rozhodnutiu
povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala
rozhodnúť.
Podľa § 19 ods. 3 veta prvá zák. č. 211/2000 Z.z. odvolací orgán rozhodne o odvolaní
do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou.
II.
Vyjadrenie dotknutých sudcov
Najvyšší súd najmä zisťoval vyjadrenie zákonných sudcov. Po oboznámení
sa s obsahom súdneho spisu zistil, že k námietke zaujatosti podala 02.09.2011 oznámenie
(č. l. 16) predsedníčka senátu 11S JUDr. M., ktorá uviedla s poukazom na tvrdenia žalobcu
a na skutočnosť, že žalovaným je Krajský súd v Nitre, na ktorý bola pridelená na výkon funkcie sudcu a predsedníčky senátu, že tiež vznáša námietku zaujatosti podľa § 14 a § 15
O.s.p. vo vzťahu k žalovanému, resp. jeho štatutárnej zástupkyni JUDr. S., ktorá je jej
nadriadenou a s ktorou je v priateľskom vzťahu.
Ďalšie členky senátu 11S prostredníctvom prípisu z 05.09.2011 uviedli nasledujúce
vyjadrenia:
JUDr. D. uviedla, že sa cíti byť vo veci zaujatá vzhľadom na tvrdenia žalobcu a na
skutočnosť a na to, že je pridelená na výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Nitre, že
s jeho predsedníčkou je v priateľskom vzťahu, pričom v minulosti bola u nej zaradená ako
justičná čakateľka,
JUDr. D. uviedla, že vzhľadom na tvrdenia žalobcu a na skutočnosť, že je pridelená na
výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Nitre a že s jeho predsedníčkou je v priateľskom
vzťahu, sa cíti byť vo veci zaujatá.
Predsedníčka Krajského súdu v Nitre JUDr. S. uviedla (č. l. 19), že sa cíti byť zaujatá,
nakoľko žalobou napadnuté rozhodnutie vydala.
Podpredseda Krajského súdu v Nitre JUDr. R. uviedol (č.l. 25), že vo veci je zaujatý,
pretože je štatutárnym zástupcom žalovaného.
Na základe týchto písomných vyjadrení začiatkom mesiaca október 2011 ostatní
sudcovia Krajského súdu v Nitre, s výnimkou JUDr. Z., ktorá je dlhodobo chorá, a JUDr. S.
(č. l. 23), ktorý vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že nie je zaujatý, vyjadrili svoj pocit
zaujatosti tým spôsobom, že vo veci sa cítia byť zaujatí s ohľadom na osobu žalovaného, resp.
pre pomer k osobe žalovaného, u ktorého vykonávajú sudcovskú funkciu, pričom väčšina
z nich uviedla aj to, že s predsedníčkou súdu, ktorá je ich nadriadenou, sú v priateľskom
vzťahu.
III.
Právne názory vyššieho súdu
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej na účely tohto rozhodnutia len „Najvyšší
súd“) ako vecne príslušný súd pre rozhodnutie o námietkach zaujatosti (§ 16 ods. 1 O.s.p.) po oboznámení sa s predloženým spisom a po dôkladnom zvážení obsahu písomných
námietok vznesených jednotlivými sudcami Krajského súdu v Nitre dospel k záveru,
že za súčasnej situácie nie je možné námietke vyhovieť.
V posudzovanej veci sa od Najvyššieho súdu vyžaduje posúdenie rozhodovacej
nestrannosti (tzn. nezaujatosti) sudcov Krajského súdu v Nitre za situácie, kedy by mali
v správnom súdnictve preskúmať rozhodnutie vydané štátnou správou súdov, tzn. súčasnou
predsedníčkou krajského súdu, na ktorom pôsobia.
Podľa článku 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v Slovenskej republike
vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.
Podľa § 14 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. sú sudcovia vylúčení
z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo
k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Práve ústavnú kautelu nestrannosti súdu po inštitucionálnej stránke zabezpečuje
zákonodarca systémom bŕzd a protiváh a po stránke personálnej vykonáva prostredníctvom
konštrukcie zákonného sudcu (čl. 48 ods. 1 ústavy), ktorú dotvára najmä prostredníctvom §
14 O.s.p. Účelom tohto ustanovenia je zachovávať personálnu nezávislosť sudcu, poprípade
rozptýliť (viď nižšie uvedená teória zdania) možné pochybnosti a domnienky o opaku tohto
stavu, formou nestranného prejednania a rozhodovania ako aj nezaujatého prístupu súdu
k účastníkom v konaní o pridelenej veci, ktorá je v právnom poriadku a v európskom kontexte
od sudcu kontinuálne vyžadovaná na rôznych úrovniach. Samotné ustanovenie § 14 O.s.p.
je potom právnym nástrojom na realizáciu subjektívneho testu nestrannosti sudcu, ktorý
v zmysle dlhodobo udržateľných záverov obsiahnutých v judikatúre Európskeho súdu
pre ľudské práva vyjadruje vnútorný psychický postoj sudcu k prejednávanej veci vrátane
účastníkov konania a o ktorom je schopný relatívne presne informovať iba sudca samotný.
Navyše pomer k veci, k účastníkom resp. k ich zástupcom ako zákonom
predpokladané okolnosti spochybňujúca nezaujatosť sudcu prezumuje situáciu, keď sudca
je vnútorným vzťahom spojený s výsledkom konania. O pomere k účastníkovi alebo k jeho
zástupcovi ako okolnosti vzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti sudcu možno napríklad uvažovať, ak vychádza z príbuzenských vzťahoch, či iných kladných alebo záporných
postojoch sudcu k účastníkom alebo k ich zástupcom.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich je sudca pri výkone
svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa
svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných
prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.
Podľa § 30 ods. 1 veta prvá zák. č. 385/2000 Z.z. v občianskom živote, pri výkone
funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť
vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé
rozhodovanie súdov.
Podľa § 30 ods. 2 zák. č. 385/2000 Z.z. v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti
výkonu sudcovskej funkcie je sudca povinný najmä
a) presadzovať a obhajovať nezávislosť súdnictva a jeho dobrú povesť,
b) odmietnuť akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktorých cieľom by mohlo byť
ohrozenie nezávislosti súdnictva,
c) nenechať sa pri výkone svojej funkcie ovplyvniť záujmami politických strán,
politických hnutí, verejnou mienkou alebo oznamovacími prostriedkami,
d) vystupovať nezaujato a k stranám alebo k účastníkom konania pristupovať
bez ekonomických, sociálnych, rasových, etnických, sexuálnych alebo náboženských
predsudkov,
e) dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná,
f) dodržiavať zásady sudcovskej etiky.
Hore uvedené zákonom predpokladané dôvody podmieňujúce zaujatosť alebo
nezaujatosť sudcu na prejednanie a rozhodnutie pridelenej veci musia vyplývať
z objektívnych skutočností existujúcich v čase prejednávania veci. Uvedené objektívne
skutočnosti musia potom nepochybne preukázať, že sudca musí byť nielen nestranný,
ale sa musí ako nestranný javiť navonok.
Ak v námietke zaujatosti účastník ako dôvod použije okolnosti, ktoré spočívajú
v postupe súdu v konaní o prejednaní veci (prejednaním sa rozumejú nielen úkony
v prejednávanej veci ale aj úkony v iných právnych veciach vrátane rozhodnutí, ktoré vydal),
tak sa na ňu neprihliada, tzn. platí fikcia, ako by námietka nebola vznesená. Ak však námietka
účastníka obsahuje popri tom aj iné okolnosti, treba ju predložiť na rozhodnutie bez ohľadu
na to, že na niektoré okolnosti sa vzťahuje hore uvedená fikcia.
Takisto pre vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodnutia veci nepostačujú subjektívne
pocity účastníka konania, z dôvodu ktorých tvrdí, že má pochybnosti o nezaujatosti sudcu
na prejednanie a rozhodnutie veci, ako aj je nepostačujúci subjektívny názor konajúceho
sudcu, že sa cíti byť zaujatý na prejednanie a rozhodnutie mu pridelenej veci, ako aj naopak.
Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí mať svoj jasný a nespochybniteľný
základ v existujúcich objektívnych okolnostiach podmieňujúcich jeho vzťah k
1. predmetu konania alebo
2. účastníkom tohto konania alebo k ich zástupcom.
Povinnosť preukázať okolnosti odôvodňujúce zaujatosť konajúceho sudcu
na prejednaní a rozhodnutí mu pridelenej veci spočíva na tom, kto vzniesol námietku
zaujatosti. Na základe uvedených skutočností potom základom na záver o nevyhnutnosti
vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je hodnoverná pochybnosť o jeho
nezaujatosti. V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že zákon zakladá inštitút vylúčenia sudcu
na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými
skutočnosťami, vo svetle ktorých sa nezaujatosť sudcu javí ako pochybná. Ako už bolo
naznačené, takýmto prístupom sa eliminuje subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu; nakoľko
na záver, že sudca je vylúčený, nemôžu postačovať pocity účastníka o tom, že možno mať
pochybnosti o nezaujatosti sudcu, ale musí byť zistený dôvod, z ktorého vyplýva, že možno
pochybovať o sudcovej nezaujatosti.
Na prvom mieste Najvyšší súd skúmal jasnosť a hodnovernosť dôvodov námietok
zaujatosti zákonných sudcov, tzn. predsedníčky a členov konajúceho senátu 11S. Nasledujúce
formulácie zaujatosti „žalovaným je Krajský súd v Nitre“, „žalovaná je mojou nadriadenou“,
„s predsedníčkou súdu som v priateľskom vzťahu“ alebo „bola som u žalovanej zaradená
ako justičná čakateľka)“ nezakladajú uvedenú jasnosť a hodnovernosť dôvodu námietky v zmysle už citovaného § 14 ods. 1 O.s.p., a to najmä s prihliadnutím na ustanovenie § 25
ods. 1 zák. č. 385/2000 Z.z. a povinnosti byť nezávislý, ktorý od nich výslovne požaduje
obsah článku 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa čl. 144 ods. 1 ústavy sú sudcovia pri výkone svojej funkcie nezávislí
a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7
ods. 2 a 5 a zákonom.
Práve ustanovenie § 25 ods. 1 zák. č. 385/2000 Z.z. jednoznačne popiera tvrdenie
sudcov, že žalovaný je ich zamestnávateľom, nakoľko podľa citovaného ustanovenia vzťah
sudcu k štátu, ktorého obsahom sú jednotlivé práva a povinnosti sudcu a štátu, je osobitným
vzťahom, ktorý vzniká vymenovaním konkrétnej osoby za sudcu, a ako oprávnený subjekt
v tomto vzťahu za štát nekoná predseda súdu ale Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky ako ústredný orgán štátnej správy súdov.
Uvedený osobitný vzťah sudcu k štátu mu musí umožniť konať a rozhodovať
vo všetkých veciach, tzn. aj vo veciach, ktoré sa týkajú nielen štátu, s ktorým tento osobitný
vzťah počas celého výkonu svojej funkcie udržiava ale aj s orgánmi štátnej správy súdov
vrátane súdu, na ktorom aktuálne svoju funkciu vykonáva. K tomuto postoji mu čl. 144 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky nielen výslovne priznáva nezávislosť výkonu funkcie sudcu
ale súčasne prostredníctvom iných právnych predpisov zabezpečuje garancie bežné
v demokratickej spoločnosti na ničím nerušený výkon funkcie sudcu.
Obdobne na pôsobnosť predsedu súdu v oblasti riadenia a správy súdu je potrebné
nazerať ako na súhrn určitých oprávnení orgánu riadenia a správy súdov, ktorý nesmie
v zmysle trojdelenia moci štátu (článok 141 ods. 2 ústavy) zasahovať alebo iným spôsobom
modifikovať nezávislý výkon súdnej funkcie.
Z uvedených právnych záverov je zrejmé, že predseda súdu nie je nadriadeným
orgánom sudcu a ani sudca nie je podriadeným predsedovi súdu, resp. ako niektorí sudcovia
nepresne uvádzali „zamestnávateľom“.
Samotná okolnosť, že sudcovia sa navzájom osobne poznajú a pravidelne
sa stretávajú v priestoroch súdnej budovy, je celkom logická a zodpovedajúca situácii
na každom pracovisku a preto nemôže byť bez ďalšieho spresnenia dôvodom pre vylúčenie
sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Vzťahy sudcov navzájom sú vo všeobecnosti
neutrálne, budované na princípoch profesionálnej spolupráce, riešenia obdobných pracovných
úloh a problémov. Z takto vymedzeného rámca môže vzťah vybočiť, ak nadobudne charakter
bližšieho osobného vzťahu (rodinného, priateľského a pod.). Potom možno o tejto okolnosti
uvažovať ako o dôvode pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Je však
nutné, aby táto okolnosť bola v námietke nielen konštatovaná, ale aj skutkovo
konkretizovaná. Až v takomto prípade môže vykazovať právne relevantné znaky z hľadiska
§ 14 ods. 1 O.s.p.; o takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.
Takisto aj námietky zvyšku namietajúcich sa sudcov Krajského súdu v Nitre je nutné
vo svetle týchto záverov vyhodnotiť ako nedôvodné.
Na druhej strane prijatie záveru o tom, že sudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo
preukázané, že je zaujatý. Na vylúčenie sudcu postačuje, ak možno mať so zreteľom na jeho
pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Ďalej Najvyšší súd zdôrazňuje, že nestrannosť sudcu je nutné v zmysle ustálenej
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho
a z objektívneho hľadiska nestrannosti.
V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti, tzn. že v danom prípade treba zistiť
osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, sa nestrannosť sudcu predpokladá
až do predloženia dôkazu opaku (Piersach v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu
pre ľudské práva z 1. októbra 1982).
Popri tomto teste sa nestrannosť sudcu hodnotí aj prostredníctvom objektívnej úvahy,
tzn. či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť sudcu je zvyčajne
definovaná ako „absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci."
Za objektívne pritom nemožno považovať iba to, ako sa nestrannosť sudcu
len subjektívne niekomu javí, ale predovšetkým to, či skutočne neexistujú okolnosti
objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca
určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť
sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné
a hodnoverné, že jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter
a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira
et studio“, teda nezávisle a nestranne.
Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť ani subjektívne hľadisko
účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa
jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí
účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.
Avšak žalobcom opísané obavy týkajúce sa spôsobu rozhodnutia v uvedenom
priestupkovom konaní, resp. dopady tohto konania na Krajský súd v Nitre sám osebe
nezakladá dôvod vylúčenia sudcov Krajského súdu v Nitre z prejednávania a rozhodovania
v danej veci. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že základom
pre vylúčenie sudcu môžu byť len objektívne existujúce zákonné dôvody, nie však to,
že účastník sa nestotožňuje s jeho rozhodovaním.
Preto z objektívneho hľadiska je vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania
vo veci nutné aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti;
v podrobnostiach odkazuje Najvyšší súd na zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva najmä vo veci Delcourt v. Belgicko, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí
byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done,
it must also be seen to be done").
V súvislosti s uvedeným sa javí prezentovať aj názor Ústavného súdu Českej
republiky: „nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l OSP
predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno
vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom
objektívne, nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce
osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii
dostatočných záruk pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva
de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto
k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť len vtedy, keď ich vzťah
k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú schopní
nezávisle a nestranne rozhodovať“ (II ÚS 105/01, Sbírka nálezů a usnesení ÚS ČR, sv. 23,
nález č. 98, str. 11).
Vo vzťahu k podpornej argumentácii žalobcu, tzn. k záverom obsiahnutým v uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. mája 2008 sp. zn. 5Ndzk 1/2008 vo veci žalobcu
proti Krajskému súdu v Trnave, je nutné uviesť, že v tejto veci Najvyšší súd Slovenskej
republiky nerozhodol o vylúčení sudcov, ale o prikázaní veci z dôvodu vhodnosti podľa § 12
ods. 2 O.s.p., pričom v dôvodoch svojho rozhodnutia taktiež poukázal na ustanovenie čl. 144
Ústavy Slovenskej republiky, ktorý sudcovi nielen výslovne priznáva nezávislosť výkonu
funkcie sudcu, ale súčasne prostredníctvom iných právnych predpisov zabezpečuje garancie
bežné v demokratickej spoločnosti na ničím nerušený výkon funkcie sudcu. Aj v tejto veci
Najvyšší súd Slovenskej republiky upozorňuje na to, že „opačný výklad situácie sudcu, ktorý
by sa mal dostať (a v posudzovanej veci je dôvodný záver o narastajúcom výskyte týchto vecí
pri aplikácii zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov jednotlivcami nespokojnými
s výsledkami prvostupňového informačného konania) do konfliktu so štátnou správou svojho
súdu, by ohrozoval v prípade nedostupnosti vhodnej rozhodovacej alternatívy dostupnosť
spravodlivosti, a v konečnom dôsledku by maril riadne uplatnenie ústavou zaručeného práva
jednotlivca na spravodlivú súdnu ochranu v zmysle či. 46 a nasl. ustanovení Ústavy
Slovenskej republiky“ a taktiež poukazuje na to, že danú situáciu je potrebné dôsledne odlíšiť
od uznávaného princípu „nemo iudex in causa sua“ , lebo tu nejde o osobnú vec sudcu,
ale o stále zdôrazňovaný vzťah medzi sudcom na strane jednej a štátom, tzn. výkonnou
mocou.
Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by bola
z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. relevantná, a ani z vyjadrení zákonných sudcov, ktorým vec
podľa rozvrhu práce pripadla na rozhodnutie, a ani z vyjadrenia ostatných sudcov
nevyplývajú žiadne zákonné dôvody pre ich vylúčenie, Najvyšší súd nevyhovel vznesenej
námietke zaujatosti a rozhodol podľa ustanovenia § 16 ods. 1 druhá veta O.s.p. tak,
že označení sudcovia Krajského súdu v Nitre nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania
predmetnej veci.
Zákonné dôvody na vylúčení z prejednania a rozhodovania veci sú splnené
len u JUDr. S. – predsedníčky Krajského súdu v Nitre, a JUDr. R. - podpredsedu Krajského
súdu v Nitre, nakoľko JUDr. S. ako predsedníčka Krajského súdu v Nitre a jeho štatutárna
zástupkyňa vydala rozhodnutie, ktoré je predmetom preskúmania v tomto konaní, a JUDr. R.
ako podpredseda Krajského súdu v Nitre a teda jej zástupca sa môže tiež podieľať na
vybavovaní vecí podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho
rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 14. novembra 2011
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová