N a j v y š š í   s ú d  

1 Ndt 5/2011

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. mája 2011 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Pavla Tomana a sudcov

JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej veci proti odsúdenému M. L.,

pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/,

písm. j/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné o návrhu odsúdeného na odňatie

a prikázanie veci takto

r o z h o d o l :

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec odsúdeného M. L., pre trestný čin vraždy

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. j/ Tr. zák. účinného

do 1. januára 2006 a iné, vedená na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.

5 Ntok 1/2011, sa tomuto súdu   n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Na Krajský súd v Košiciach podal odsúdený M. L. návrh na povolenie obnovy

konania v trestnej veci Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15. novembra 2005, sp. zn.

3 T 7/2003, v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

24. júla 2007, sp. zn. 2 To 15/2006.

Vo svojom návrhu odsúdený okrem iného uviedol, že žiada, aby bola jeho trestná vec

odňatá príslušnému Krajskému súdu v Košiciach a prikázaná inému súdu.

Svoje podanie odsúdený odôvodil tým, že namieta nestrannosť tohto súdu a jeho

„spojenie“ s prokurátorom a z toho dôvodu súd nepredvolal dvoch kľúčových svedkov

odsúdeného, ktorí mali potvrdiť jeho nevinu.

Z uvedených dôvodov odsúdený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

odňal jeho trestnú vec Krajskému súdu v Košiciach a delegoval ju inému krajskému súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky za použitia § 23 ods. 1 Tr. por., preskúmal

predložený spisový materiál a dospel k záveru, že predmetný návrh odsúdeného M. L.

na odňatie a prikázanie veci nie je dôvodný.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia môže byť z dôležitých dôvodov vec

príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa, pričom o odňatí

a prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Za dôležité dôvody v zmysle vyššie citovaného ustanovenia súdna prax považuje

napríklad hospodárnosť trestného konania, rýchlosť konania, potrebu vykonávania

spoločného konania, výchovné pôsobenie trestného konania na páchateľa i ostatných

občanov, tiež však aj okolnosti, ktoré zabezpečujú zistenie skutkového stavu veci,

ako hlavného predpokladu spravodlivého rozhodnutia a najmä čo najrýchlejšie prejednanie a rozhodnutie veci. Dôležitým dôvodom odňatia a prikázania veci môžu byť aj také

skutočnosti, ktoré v konkrétnom prípade môžu u občanov vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti

rozhodovania príslušného súdu, resp. všetkých sudcov tohto súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po splnení prieskumnej povinnosti však v podanom

návrhu nezistil existenciu žiadnych takých konkrétnych okolností, z ktorých by bolo možné

vyvodiť záver o zaujatosti všetkých sudcov Krajského súdu v Košiciach v predmetnej veci

a na základe ktorých by bolo potrebné túto vec menovanému súdu odňať a prikázať ju inému

krajskému súdu.

Podľa § 31 ods. 4 Tr. por. ak má strana pochybnosť o nezaujatosti súdu, má povinnosť

proti nemu vzniesť námietku zaujatosti bez meškania, len čo sa dozvie o dôvodoch vylúčenia.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. por., ak sudca alebo prísediaci, prokurátor, policajt, probačný

a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a zapisovateľ

u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo

k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi,

splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní je vylúčený

z vykonávania úkonov trestného konania.

Odsúdený, ako dôvod na odňatie a prikázanie veci uviedol skutočnosť, že nemá

dôveru v nestrannosť rozhodovania Krajského súdu v Košiciach, nakoľko v prípade vystupuje

stále rovnaký prokurátor a kvôli spojeniu súdu s týmto prokurátorom krajský súd nepredvolal

dvoch kľúčových svedkov odsúdeného, ktorí mali potvrdiť jeho nevinu. Táto argumentácia

je však neudržateľná, nakoľko odsúdený neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti ani dôkazy,

ktoré by jeho podozrenia voči sudcom Krajského súdu v Košiciach akýmkoľvek spôsobom

potvrdzovali.

Namietaná zaujatosť sudcov Krajského súdu v Košiciach bola vyvrátená aj písomným

vyhlásením jednotlivých sudcov trestnoprávneho, obchodného, správneho

a občianskoprávneho kolégia, pričom všetci sudcovia vyhlásili, že vo vzťahu k predmetnej

veci sa necítia sa byť zaujatí (č. l. 12 – 17).

Nie sú teda dané žiadne okolnosti na odňatie veci Krajskému súdu v Košiciach a jej prikázanie inému krajskému súdu. Pre vylúčenie všetkých sudcov nestačí ako dôvod

len samotná skutočnosť, že odsúdený nemá subjektívnu dôveru v rozhodovaciu činnosť

všetkých sudcov súdu, na ktorom sa vedie trestné konanie voči nemu, bez preukázania

ďalších objektívnych skutočností, z ktorých by sa dal vyvodiť záver o zaujatosti týchto

sudcov v predmetnej veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody najvyšší súd návrhu odsúdeného M. L.

nevyhovel a predmetnú trestnú vec Krajskému súdu v Košiciach neodňal.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 11. mája 2011

JUDr. Pavol   T o m a n, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová