N a j v y š š í s ú d
1 Ndt 16/2015
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. júla 2015 v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Štefana Harabina a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej veci vyžiadanej osoby P. P., o návrhu vyžiadanej osoby na odňatie a prikázanie veci takto
r o z h o d o l:
Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestná vec vyžiadanej osoby P. P. vedená na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 2 Ntc 2/2015, sa tomuto súdu n e o d n í m a.
O d ô v o d n e n i e:
Na Krajskom súde v Trenčíne prebieha konanie o návrhu prokurátorky Krajskej prokuratúry v Trenčíne na výkon Európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného Obvodným súdom pre Prahu 8, Česká republika, sp. zn. 2 T 5/2014 z 15. apríla 2015 proti vyžiadanej osobe P. P., občanovi Českej republiky.
Na verejnom zasadnutí Krajského súdu v Trenčíne dňa 9. júla 2015 vyžiadaná osoba P. P. predložil prostredníctvom svojho obhajcu, písomný návrh na vylúčenie všetkých sudcov Krajského súdu v Trenčíne a to tak vo veci vedenej pod sp. zn. 2 Ntc 3/2015, ako i veci 2 Ntc 2/2015. Predseda senátu predmetný návrh, na verejnom zasadnutí, prečítal.
V písomných dôvodoch návrhu k vylúčeniu všetkých sudcov Krajského súdu v Trenčíne vyžiadaná osoba P. P. uvádza, že už v minulosti nebol súdom správne informovaný o lehotách, pokiaľ mal obavu o svoj život, súd nevykonal nič, práve naopak, zobral ho do vydávacej väzby. Hoci v minulosti odôvodnil svoju sťažnosť, z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Tost 18/2015 sa dozvedel, že písomná sťažnosť najvyššiemu súdu nebola doručená. Z týchto dôvodov je jednoznačne dané, že Krajský súd v Trenčíne rozhoduje „spatra“, s prepojatosťou voči jeho osobe a s očividným záujmom chrániť záujem prokuratúry. V závere poukazuje na to, že zo strany krajského súdu i krajskej prokuratúry Trenčín, ide o cieľavedomý postup so záujmom mu poškodiť a ohroziť jeho život.
Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, 15. júla 2015 predložil predseda senátu Krajského súdu v Trenčíne Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 23 Tr. por. návrh vyžiadanej osoby na odňatie veci Krajskému súdu v Trenčíne a jej prikázanie inému súdu, spolu so spisovým materiálom. Vec došla na najvyšší súd 17. júla 2015.
Dňa 21. júla 2015 bolo najvyššiemu súdu doručené faxom, zo strany Krajského súdu v Trenčíne, ďalšie písomné odôvodnenie podanej sťažnosti vyžiadanou osobou P. P., ako súčasť jeho návrhu na odňatie jeho trestnej veci. V písomných dôvodoch sťažnosti, vyžiadaná osoba P. P. vytýka Krajskému súdu v Trenčíne, že od prvého dňa rozhodovania krajského súdu, nebol objektívne daný väzobný dôvod. Skutočnosť, že je proti jeho osobe vedené trestné konanie v inom štáte Európskej únie, nie je samotným dôvodom pre vedenie väzobného konania. Dôvody, ktoré ho nútili odísť z Českej republiky, sú veľmi závažné a súd tieto opakovane ignoroval, napriek tomu, že tieto dôvody môžu spôsobiť závažnejší následok. Naopak, možno mať pochybnosti o postupe krajského súdu, pokiaľ smeruje svojim rozhodnutím „(tzv. ruka v ruce s Kr. prokuraturou)“ k jeho vydaniu do ČR. Rozhodnutie súdu je účelovo vedené k vytýčenému cieľu, teda k jeho vydaniu a to za úplnej ignorácie preukázateľných faktov, ktoré sú závažnejšie, než obsah prejednávaných trestných vecí. Sťažovateľ ďalej udáva, že z tohto titulu je objektívny záver, a to, že Krajský súd v Trenčíne má pomer k prejednávanej veci a to zvlášť svojim neprofesionálnym a nedemokratickým postojom. Má pomer k úradu prokuratúry Krajského prokurátora v Trenčíne a evidentný pomer k súdom na českej strane. Uzatvára, že toto všetko rozhodne nie je v súlade s princípmi európskeho práva, práva všeobecného i práva na život a spravodlivý proces. Absolútna absencia prvkov nezávislosti a nestrannosti, túto jeho sťažnosť plne odôvodňujú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky za použitia § 23 ods. 1 Tr. por., preskúmal predložený spisový materiál a dospel k záveru, že predmetný návrh vyžiadanej osoby P. P. na odňatie a prikázanie veci nie je dôvodný. Dôvody sťažovateľa sú zhodné, resp. prefotenou kópiou sťažnosti vo veci sp. zn. 2 Ntc 3/2015, o ktorej najvyšší súd rozhodoval 20. júla 2015 pod sp. zn. 1 Ndt 14/2015. Sťažnosť podaná v teraz prejednávanej veci na najvyššom súde je rozšírená o dôvody, ktoré sú vyššie uvedené a došli na súd faxom.
Je potrebné zopakovať, že vec príslušnému súdu môže byť odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa len z dôležitých dôvodov, pričom o odňatí a prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.
V zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Tr. por. za dôležité dôvody je potrebné považovať také okolnosti, ktoré v konkrétnej trestnej veci zabezpečia lepšie uplatnenie základných zásad trestného konania prostredníctvom súdu, ktorému je vec delegovaná. Za dôležité dôvody súdna prax považuje napríklad hospodárnosť trestného konania, rýchlosť konania, potrebu vykonávania spoločného konania, dodržanie zásady ústnosti a bezprostrednosti, výchovné pôsobenie trestného konania na obžalovaného (odsúdeného) i na ostatných občanov, tiež však aj okolnosti, ktoré zabezpečia zistenie skutkového stavu veci, ako hlavného predpokladu spravodlivého rozhodnutia, ako i okolnosti, ktoré zabezpečia najmä dôveru občanov v nestranné, objektívne, spravodlivé prejednanie a rozhodnutie súdu. Na odňatie a prikázanie veci (delegáciu) teda musí existovať dôležitý dôvod, čím sa zvýrazňuje výnimočnosť takéhoto postupu. Pri posudzovaní, či v konkrétnej trestnej veci existujú dôležité dôvody na delegáciu, nemožno vychádzať len z jedného hľadiska, ale vo vzájomnej súvislosti treba hodnotiť všetky okolnosti, ktoré prichádzajú do úvahy. Navyše, delegácia nesmie byť nikdy prostriedkom k odňatiu obžalovaného alebo odsúdeného jeho zákonnému sudcovi.
Jedným z dôvodov na postup podľa § 23 ods. 1 Tr. por. je aj zaujatosť všetkých sudcov príslušného súdu.
Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.
Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, a tiež prijatím Ústavy Slovenskej republiky s účinnosťou od 1. októbra 1992, výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov. Vyplýva to z čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a z čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého – „Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.“
Je teda zrejmé, že sudcov možno vylúčiť z vykonávania úkonov trestného konania len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré im zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal spisový materiál, pričom zistil, že návrh prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín č. 2 KPt 32/15/3300 napadol na Krajský súd v Trenčíne 15. mája 2015 o 9,25 hod. a bol zákonným spôsobom, t.j. náhodným výberom prostredníctvom elektronickej podateľne, pridelený senátu 2 Ntc pod sp. zn. 2 Ntc 2/15. Z písomných vyjadrení sudcov Krajského súdu v Trenčíne k trestnej veci vyžiadanej osoby P. P. vyplýva, že žiaden zo sudcov Krajského súdu v Trenčíne, vyžiadanú osobu nepozná a vo veci sa necíti byť zaujatý.
K námietkam vyžiadanej osoby najvyšší súd len dodáva, že z jeho strany ide o domnienky, ktoré nie sú ničím preukázané, vyžiadaná osoba neuviedla žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by mohli vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti sudcov Krajského súdu v Trenčíne. Tieto všeobecné úvahy P. P. sú, podľa názoru najvyššieho súdu, takého charakteru, že nemôžu odôvodňovať záver súdu na odňatie veci.
K subjektívnym pocitom vyžiadanej osoby, ale tiež k ním vyslovenej neerudovanosti sudcov na spomenutom súde (rozhodovanie „spatra“ a „ruka v ruce s Kr. prokuraturou“), najvyšší súd len dodáva, že sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom. Sudca je pri rozhodovaní viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a zákonom. Zákon poskytuje sudcom a prísediacim ochranu pred neoprávnenými zásahmi do ich činnosti. Predpokladmi sudcovskej spôsobilosti sú morálny štandard a integrita sudcu pre náležitý a zodpovedný výkon jeho funkcie.
Sťažovateľ uvádza dôvody len vo všeobecnej rovine, ktoré vyjadrujú jeho subjektívny pocit o neobjektívnosti konania, pritom ho nepodporil žiadnym dôležitým argumentom v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1 Tr. por. Pre delegáciu veci na iný súd nestačí nespokojnosť vyžiadanej osoby s konaním.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil existenciu takých zákonných prekážok, ktoré by odôvodňovali potrebu odňatia veci Krajskému súdu v Trenčíne a jej prikázania inému krajskému súdu.
Keďže vyžiadaná osoba P. P. svoj súčasný návrh odôvodnil takými skutočnosťami, ktoré nemajú oporu v zákone, najvyšší súd jeho návrhu nevyhovel a predmetnú trestnú vec Krajskému súdu v Trenčíne neodňal.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 24. júla 2015
JUDr. Gabriela Š i m o n o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová