N a j v y š š í   s ú d   1 Tdo 16/2008 Slovenskej   republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tomana a sudcov JUDr. Jozefa Kanderu a JUDr. Pavla Farkaša, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30. apríla 2008 v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenej J. T., pre trestný čin ohovárania podľa § 206 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, o dovolaní obvinenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 7. decembra 2007, sp. zn. 6 Tos 62/07, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 Tr. por. per analogiam dovolanie obvinenej J. T. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Na Okresnom súde v Trenčíne sa vedie trestné konanie proti obvinenej J. T. pre trestný čin ohovárania podľa § 206 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 1 januára 2006 a iné.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. októbra 2007 obvinená J. T. vzniesla námietku zaujatosti voči samosudcovi, ktorý rozhoduje v predmetnej trestnej veci. Odôvodnila ju v podstate tým, že samosudca odmietol preveriť skutočnosti uvádzané svedkami JUDr. L. a Ing. L., ako aj ďalších svedkov.

Samosudca Okresného súdu Trenčín uznesením zo dňa 10. októbra 2007, sp. zn. BN 1 T 93/2001 podľa § 31 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 rozhodol, že nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej trestnej veci. Toto rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že obvinená má v priebehu hlavného pojednávania možnosť vyjadrovať sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, ako aj k protokolácii textu zápisnice. Pokiaľ samosudca nepripustil otázky obvinenej, tak len z dôvodu, že tieto nesúviseli s prejednávanou vecou. Námietku zaujatosti 1 Tdo 16/2008

preto nepovažoval za dôvodnú, pretože neboli zistené a preukázané žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že samosudca má pomer k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa týka.

Na základe sťažnosti obvinenej proti vyššie citovanému uzneseniu okresného súdu, rozhodoval vo veci Krajský súd v Trenčíne, ktorý uznesením zo dňa 7. decembra 2007, sp. zn. 6 Tos 62/07, podľa § 148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. účinného do 1. januára 2006, sťažnosť obvinenej ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd taktiež dospel k záveru, že samosudca, ktorý v predmetnej veci rozhoduje nemá žiadny osobný vzťah k prejednávanej veci, ani k osobe obvinenej, jej obhajcovi alebo poškodeným, prípadne k inému orgánu činnému v tomto trestnom konaní. Pokiaľ samosudca zamietol návrh obvinenej na vykonanie niektorých dôkazov, tak táto samotná skutočnosť nemôže byť dôvodom pre vylúčenie sudcu z vykonávania úkonov trestného konania. Preto napadnuté uzneseniu samosudcu považoval za vecne správne a sťažnosti obvinenej nevyhovel.

Proti tomuto uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne podala dňa 18. febru- ára 2008 obvinená J. T. prostredníctvom obhajcu dovolanie, v ktorom navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky toto uznesenie zrušil a v konečnom dôsledku aby bol samosudca JUDr. M. F. vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej trestnej veci.

V písomnom vyhotovení dovolania nie je uvedený žiadny konkrétny dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 Tr. por., i keď takáto povinnosť výslovne vyplýva z obsahu znenia § 374 ods. 2 Tr. por. Podané dovolanie obvinená odôvodnila v podstate len konštatovaním, že postupom samosudcu na hlavnom pojednávaní, vzhľadom na jeho spôsob výsluchu svedkov a protokolácie ich výpovedí, nebolo umožnené základné právo obhajoby položiť otázky týkajúce sa nepravdivosti svedeckých výpovedí poškodených. Ak súd bráni v právach obvinenej na vykonanie dôkazov tendenčne programuje vyhodnotenie ostatných dôkazov, ktorých pravdivosť a objektívnosť sa vyvracia práve výsluchmi svedkov obhajoby, tak takýto postup sudcu je evidentným porušením povinnosti konajúceho sudcu. Obvinená vyslovila v odôvodnení dovolania tiež názor, že nie je predpoklad, že samosudca JUDr. M. F. je schopný vykonať dokazovanie v predmetnej veci zákonným spôsobom. Preto 1 Tdo 16/2008

navrhla, aby postup samosudcu v predmetnej veci na hlavnom pojednávaní bol dôsledne preskúmaný a prehodnotený a aby bol vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej veci, pretože nedodržaním zákonného a správneho postupu sudcu pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní boli porušené jej práva na spravodlivý proces. Z uvedeného dôvodu navrhla podrobne preskúmať aj správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia Krajského súdu v Trenčíne vo veci vylúčenia sudcu JUDr. M. F. a v konečnom dôsledku rozhodnúť o jeho vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v predmetnej veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predo- všetkým skúmal, či podané dovolanie je prípustné, či bolo podané oprávnenou osobou, a či má všetky obsahové a formálne náležitosti a v konečnom dôsledku dospel k záveru, že v danom prípade je dovolaním napadané rozhodnutie, proti ktorému v zmysle platnej právnej praxe dovolanie nie je prípustné.

Trestný poriadok síce nevymedzuje pojem vec právoplatne skončená, ale z výkladu jeho ustanovení § 368 až 392 (o dovolaní), je logické prijať záver, že uvedený pojem napĺňajú len rozhodnutia týkajúce sa merita veci, teda rozhod- nutia, ktorým sa končí trestné stíhanie obvineného ako celok. Odporovalo by logic- kým zámerom Trestného poriadku, ak by mimo riadnym opravným prostriedkom – dovolaním, bolo prípustné napadnúť aj iné rozhodnutia prvej, či druhej inštancie nie vo veci samej, teda tie, ktorými bolo rozhodnuté len o parciálnych otázkach. Takými sú s pohľadu celého trestného stíhania rozhodnutia upravujúce procesný postup, pribratie do konania, uloženie pokuty a mnohé ďalšie. Medzi tieto rozhod- nutia treba zaradiť nepochybne aj rozhodnutia o návrhu na vylúčenie sudcu z dôvodov vznesených námietok zaujatosti.

V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3 Tdo 5/2006 zo dňa 14. júna 2006, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2007 pod č. 19, rozhodnutím, ktorým bola vec právo- platne skončená, treba podľa § 368 ods. 1 Tr. por. o prípustnosti dovolanie treba rozumieť právoplatné rozhodnutia súdu vo veci samej, ktorými je:

1/ rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorými bol obvinený uznaný za vinného a bol mu uložený trest, resp. ochranné opatrenie alebo bolo upustené od potrestania, 1 Tdo 16/2008

2/ rozsudok, ktorým bol obvinený oslobodený spod obžaloby, 3/ uznesenie o zastavení trestného stíhania, 4/ uznesenie o postúpení veci inému orgánu, 5/ uznesenie o uložení ochranného opatrenia, 6/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,

7/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, 8/ rozsudok o schválení dohody o vine a treste v rozsahu uvedenom v § 334 ods. 4 Tr. por.,

9/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok proti rozsud- ku alebo uzneseniu uvedenému pod bodmi 1/ - 7/.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v predmetnej rozhodovanej veci dovolanie obvinenej J. T. nebolo podané vo veci, v ktorej môže procesná strana tento mimoriadny opravný prostriedok podať, pretože v zmysle platnej právnej praxe proti rozhodnutiu o vylúčení, resp. nevylúčení sudcu (prípadne orgánu činného v trestnom konaní) z vykonávania úkonov trestného konania, dovolanie nie je prípustné.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné dovolanie obvinenej podľa § 382 Tr. por. per analogiam odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, 30. apríla 2008

JUDr. Pavol T o m a n, v.r.

  predseda senátu

  Za správnosť vyhotovenia: