N a j v y š š í   s ú d  

1 Ndt 15/2015

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Harabina a členov senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Viliama

Dohňanského na neverejnom zasadnutí 22. júla 2015 v trestnej veci obvineného P.   V.

pre pokračovací obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4

písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zák., vedenej na Okresnom

súde Trenčín pod sp. zn. 8 Tk 2/2014 pre zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20,

§ 189 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., o návrhu poškodeného O. J. na odňatie a prikázanie

trestnej veci, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. trestnú vec obvineného P. V., vedenú na Okresnom súde

Trenčín pod sp. zn. 8 Tk 2/2014   n e o d n í m a.  

O d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Trenčín 28. júla 2014 podal obžalobu prokurátor Krajskej

prokuratúry v Trenčíne, sp. zn. 1Kv 29/13/3300-47, na obvineného P. V. pre pokračovací

obzvlášť závažný zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. b/

Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a/ Tr. zák. Vec je vedená pod sp. zn.

8 Tk 2/2014 a bola elektronicky pridelená sudcovi JUDr. Mariánovi Manduchovi, ktorý

14. mája 2015 určil na 31. júla 2015 termín verejného zasadnutia, predmetom ktorého

je predbežné prejednanie obžaloby. Do súčasnej doby (rozhodovania najvyššieho súdu

o návrhu na delegáciu), okrem tohto úkonu v tejto veci zákonný sudca nevykonal žiadny

úkon.  

Poškodený O. J.   2. júna 2015 podal na Okresný súd Trenčín návrh na odňatie veci

tomuto okresnému súdu a vec prikázať v zmysle § 23 ods. 1 Tr. por. inému súdu toho istého druhu a stupňa mimo pôsobnosti Krajského súdu v Trenčíne. Vytkol okresnému súdu nečinnosť po dobu takmer 10 mesiacov, čo samo o sebe vyvoláva pochybnosti o zákonnom

a nestrannom prejednaní veci, ktoré by zabezpečilo spravodlivé rozhodnutie v primeranej

lehote. V spise sa nachádzajú dôkazy, ktoré vyvolávajú objektívne pochybnosti o tom, či

konanie vo veci sp. zn. 5 T 444/2001, v ktorej sa rozhoduje o návrhu na povolenie obnovy

konania pod sp. zn. 3 Nt 100/2014, bolo alebo nebolo prostredníctvom sudkyne JUDr.

Moniky Jankovskej nezákonne ovplyvnené. Táto sudkyňa podala v roku 2013 na neho trestné

oznámenie a trestné konanie o ňom je vedené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru

Bratislava I. Poukazuje pritom na jej veľmi blízke a intenzívne vzťahy s P. Č. a P. V.,

ako aj na okolnosti rozhodovacej činnosti tejto sudkyne v ich veci. Na potvrdenie uvedeného

doložil aj fotografiu, na ktorej má byť menovaná sudkyňa a K. V., dcéra obvineného P. V.,

s ktorou udržiava blízky osobný vzťah syn sudkyne J. J.. Obvinený P. V. mal vyrastať

v Detskom domove v Z., v ktorom bol aj manžel sudkyne. Sudkyňa JUDr. Monika Jankovská

v rokoch 2006 až 2011 pôsobila na Okresnom súde Trenčín vo funkcii predsedníčky súdu,

v roku 2011 bola preložená na Krajský súd v Trenčíne a v roku 2012 sa stala štátnou

tajomníčkou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Z tejto pozície má možnosť

významného vplyvu na výberové konanie predsedov súdov a na ich odvolanie, v dôsledku

čoho sa stávajú značne závislými od ministra spravodlivosti, ktorého štátna tajomníčka zastupuje a zhodou okolností terajší predseda Okresného súdu Trenčín je predsedom senátu,

ktorému vec sp. zn. 8 Tk 2/2014 bola pridelená. Status menovanej sudkyne v rámci konania

sp. zn. 5 T 444/2001 a v rámci všetkých súvisiacich konaní sa môže považovať

z materiálneho hľadiska za postavenie strany v konaní a to aj napriek tomu, že z formálneho

hľadiska takéto postavenie nemá. Účelom delegácie je zabezpečiť nestrannosť a tiež

nezávislosť sudcu, pričom tento postup zároveň plní funkciu procesnej garancie

a hospodárnosti konania a rozhodovania. Ak sú z rozhodovania vylúčení všetci sudcovia

miestne príslušného súdu, vec sa inému súdu prikázať musí a ak je zmena príslušnosti

vhodná, vec sa prikázať inému súdu môže. Princíp nestrannosti súdnej moci je nielen jedným

z hlavných predpokladov spravodlivého rozhodovania, ale aj základom dôvery verejnosti

v právo a právny štát. Nestrannosť sa spravidla definuje ako neprítomnosť predsudku –

zaujatosti a podozrenia z možného zvýhodňovania ktorejkoľvek zo strán. Nestrannosť sudcu

je vyvodzovaná z jeho správania sa a jeho vzťahu k predmetu konania, účastníkom konania

a ich právnym zástupcom. Sudca, okrem nestranného vzťahu k prejednávanej veci, sa musí

ako taký aj objektívne javiť v očiach strán, pričom význam môže mať čo i len zdanie.

Poukázal pritom na nález Ústavného súdu č. I. ÚS 46/2005, a judikáty R 6/1996, R 101/2000-I a R 80/2001 a na čl. 141 Ústavy a čl. 6 ods. 1. Dohovoru.

K návrhu poškodeného O. J. sa vyjadrilo 24 (jedna je na materskej dovolenke) sudcov

Okresného súdu Trenčín a 31 (jeden je dočasne práceneschopný, traja sú na riadnej

dovolenke) sudcov Krajského súdu v Trenčíne. Z ich vyjadrení je zrejmé, že okrem jediného

sudcu, všetci ostatní sa necítia byť v tejto veci zaujatí. Sudca JUDr. Jozef Janík sa cíti

byť zaujatý, pretože O. J. a J. S. ho v minulosti krivo obvinili a na podklade jeho trestného

oznámenia boli obaja právoplatne odsúdení.  

Predseda senátu 15. júla 2015 predložil vec nadriadenému súdu.

Najvyšší súd preskúmal návrh a námietky zaujatosti O. J. na podklade predloženého

spisu. Zistil, že návrh na odňatie a prikázanie veci inému vecne príslušnému súdu mimo

obvod Krajského súdu v Trenčíne v zmysle § 23 Tr. por. nie je dôvodný.

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní

rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. O návrhu procesnej

strany, ktorý je založený na tých istých dôvodoch, pre ktorý už bolo rozhodnuté,

sa nekoná.

Podľa čl. 48 ods. 1 veta prvá Ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému

sudcovi. Za zákonného sudcu treba pokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce

a elektronickou podateľňou súdu. Ide o významnú ústavnú zásadu, ktorú treba dôsledne

zachovávať, to znamená brať ju do úvahy aj pri rozhodovaní o návrhoch na odňatie

a prikázanie veci podľa § 23 Tr. por.

Poškodený v návrhu vytýka prieťahy v konaní. Od podania obžaloby uplynula

doba takmer 10 mesiacov. Poukazuje na ustanovenie § 240 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a tvrdí,

že nečinnosť súdu v nadväznosti na ďalšie skutočnosti aj o nestrannosti, vyvolávajú

pochybnosti o zákonnom prejednaní veci, ktoré by zabezpečilo spravodlivé rozhodnutie

v primeranej lehote.

V zmysle § 55 ods. 1, ods. 4 Tr. por. pri vykonávaní úkonov trestného konania musia

orgány činné v trestnom konaní, súd a osoby príslušné vykonávať úkony trestného konania zaobchádzať s osobami zúčastnenými na úkone tak, ako to vyžaduje účel trestného konania;

vždy sa musí rešpektovať ich dôstojnosť a ich ústavou zaručené základné práva

a slobody.   Ak súd urobí úkony trestného konania uvedené v sťažnosti pre nečinnosť

do pätnástich pracovných dní po jej obdržaní a informuje o tom sťažovateľa, hľadí

sa na takúto sťažnosť pre nečinnosť ako na vzatú späť, ak tento sťažovateľ v priebehu piatich

pracovných dní od doručenia oznámenia nevyhlási, že na svojej sťažnosti pre nečinnosť trvá.

O tom ho treba poučiť.

Najvyšší súd zistil, že zo strany predsedu senátu došlo k prieťahom. Od podania

obžaloby 28. júla 2014 doteraz urobil jeden úkon – určenie termínu verejného zasadnutia

na 31. júla 2015 a aj to po upozornení poškodeného zo 4. februára a 27. apríla 2015.

Zákonný sudca – predseda senátu nerešpektoval ani citované ustanovenie, lebo úkon (určil termín verejného zasadnutia, ktoré však ešte nevykonal) nevykonal v zákonnej

lehote a poškodeného o jeho práve nepoučil. V spise sa nenachádza písomnosť, ktorá

by to preukazovala. Poškodený, preto oprávnene na túto nezákonnosť poukázal a rovnako

tiež na to, že sudca rovnopis obžaloby v zmysle § 240 ods. 1 písm. b/ Tr. por. bez meškania

nenariadil doručiť zástupcovi poškodeného. Toto pochybenie nie je možné odstrániť. Právo

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom upravuje zákon. Predseda

krajského súdu, keďže sudca je zároveň predseda okresného súdu, musí prijať opatrenie

na zamedzenie takéhoto porušovania zákona.

Týmto postupom bolo porušené ústavné právo poškodeného predpokladané

v čl. 48 ods. 2 Ústavy, ktorý garantuje, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov....

Vznik prieťahov v konaní sudcu – predsedu senátu, alebo rozhodnutie sudcu v inej

veci týkajúce sa poškodeného, nezakladá dôvod na delegovanie veci inému súdu. Tieto

skutočnosti môže poškodený, ak sa týkajú uplatneného nároku na náhradu škody uplatniť

i v odvolacom konaní. Vyvodzovať z prieťahov, že zákonný sudca nekonal nestranne,

je nenáležité a zavádzajúce.  

Návrh poškodeného na delegovanie veci neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré

by bolo možné posúdiť ako dôležité dôvody odôvodňujúce odňatie veci miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Trenčín - zákonnému súdu – sudcovi a jej prikázanie

inému vecne príslušnému súdu mimo obvod Krajského súdu v Trenčíne v zmysle § 23

Tr. por.

Odôvodnenie návrhu na delegáciu len tým, že konkrétna sudkyňa Okresného

a Krajského súdu Trenčín v súčasnosti vykonáva funkciu štátnej tajomníčky,

je neakceptovateľný. V opačnom prípade by bolo možné tento dôvod uplatniť vo všetkých

veciach a na všetkých súdoch Slovenskej republiky.

Rozhodnutie o tom, či sudkyňa zasahovala alebo nezasahovala do veci sp. zn.

5 T 444/2001 môže urobiť iba súd v rozhodnutí vo veci samej, napríklad v konaní

o obnove konania. Akékoľvek pochybnosti zo strany poškodeného sú iba nepodložené

tvrdenia, ktoré najvyšší súd nemôže potvrdiť alebo vyvrátiť.

Sudkyňa uvedených súdov aj za situácie, že vykonáva politickú funkciu, nie je stranou v trestnom konaní vedenom proti obvinenému P. V.. Jej prípadné príbuzenské a priateľské

vzťahy s rodinou obvineného, prípadne s ďalšími osobami v danej veci, nezohrávajú

žiadnu úlohu. Napokon aj sám poškodený uznal, že táto sudkyňa z formálneho hľadiska

nie je stranou v konaní. Materiálne hľadisko vyvodzuje opäť iba z údajných vzťahov

tejto sudkyne s rodinou obvineného.

Trestná vec obvineného P. V. bola elektronickým spôsobom pridelená sudcovi –

predsedovi senátu JUDr. Mariánovi Manduchovi a najvyšší súd nemá dôvod

pochybovať o zákonnosti tohto pridelenia. V návrhu poškodeného sa pochybnosť

o pridelení veci ani neuvádza.

Najvyšší súd nemá poznatky, že by predseda senátu, okrem uvedeného pochybenia,

mal v tejto veci rozhodovať zaujato a nestranne. Nie je dôvod na zmenu zákonného sudcu

alebo súdu a to ani na podklade delegácie vhodnej.

Sudcovia krajského súdu, okrem jedného sa necítia byť zaujatí v tejto trestnej veci,

a preto môžu o riadnych opravných prostriedkoch rozhodovať.  

Najvyšší súd rozhodol na podklade vyjadreného tak, ako sa to uvádza vo výroku

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok  

nie je prípustný.

V Bratislave 22. júla 2015

  JUDr. Štefan H a r a b i n, v.r.

  predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Viliam Dohňanský

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová