1Nds/6/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: G. T. X., O. K. XX, XX-XXX X., Poľská republika, zastúpený JUDr. Dušan Remeta, advokát, so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia pobočky žalovanej č. 705-3440187411-GC09/11-367 zo dňa 17.08.2011, o návrhu Krajského súdu v Košiciach na určenie miestne príslušného súdu na prejednanie a rozhodnutie veci, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky u r č u j e, že vec prejedná a rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Odôvodnenie

I. Požiadavka krajského súdu

1. Žalobou zo dňa 08.03.2016, podanou na Krajský súd v Košiciach, sa žalobca domáhal doručenia a alternatívne preskúmania zákonnosti rozhodnutia pobočky žalovanej č. 705-3440187411-GC09/11-367 zo dňa 17.08.2011 a s tým súvisiacim postupom pobočky žalovanej. 2. Krajský súd v Košiciach predložil uvedenú vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej na účely uznesenia „Najvyšší súd") na rozhodnutie postupom podľa § 11 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p."), t. j. aby Najvyšší súd určil, ktorý súd vec prejedná a rozhodne.

3. V prípise krajský súd konštatoval, že v predmetnej právnej veci chýbajú podmienky miestnej príslušnosti podľa § 246a ods. 1 O.s.p., nakoľko bydlisko žalobcu je mimo územia Slovenskej republiky. Krajský súd poukázal na ustanovenie § 11 ods. 1,3 O.s.p., v zmysle ktorého sa konanie uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia. Ak ide o vec, ktorá patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, ale podmienky miestnej príslušnosti chýbajú alebo ich nemožno zistiť, Najvyšší súd Slovenskej republiky určí, ktorý súd vec prejedná a rozhodne.

II. Právny názor Najvyššieho súdu

4. Najvyšší súd postupom podľa § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. v spojení s § 11 ods. 3 O.s.p. po posúdení prípisu predloženého Krajským súdom v Košiciach podľa jeho obsahu na svojom neverejnom zasadnutí dospel k názoru, že ide o žiadosť na zaujatie stanoviska podľa § 11 ods. 3 O.s.p. za situácie, kedy v dôsledku účasti zahraničného účastníka v súdnom konaní pred správnym súdom podmienky na určenie miestnej príslušnosti súdu v danej agende, t. j. najmä bydlisko, absentujú.

5. Po oboznámení sa s obsahom spisu ako aj po zadovážení iných údajov Najvyšší súd jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k názoru, že sú splnené podmienky na určenie súdu na prejednanie a rozhodnutie v predmetnej veci.

6. Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobca sa podaním žaloby domáha doručenia a alternatívne preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia a postupu pobočky žalovanej. Krajský súd prostredníctvom hore uvedeného predkladacieho prípisu odôvodnil svoj názor, že podmienky na určenie miestnej príslušnosti chýbajú.

7. Právny základ pre vydanie uznesenia o určení miestnej príslušnosti konajúceho súdu tvorí nasledujúci zoznam nižšie uvedených právnych noriem: Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon. Podľa § 3 ods. 3 veta prvá zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov zákonným sudcom je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 244 ods. 6 O.s.p. primerane podľa ustanovení tejto časti konajú a rozhodujú súdy aj vtedy, ak to ustanoví osobitný predpis alebo ak preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy vyplýva z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Podľa § 246 ods. 1 O.s.p. sú na preskúmavanie rozhodnutí a postupov vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 246a ods. 1 O.s.p. je miestne príslušným súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak. Ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, okrem ústredných orgánov štátnej správy, miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateľa. Podľa § 85 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. je všeobecným súdom občana súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje.

8. V právnom štáte zásada zákonného sudcu predstavuje jednu zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania orgánov súdnej moci. Táto zásada je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel s tým, že bude eliminovaný výber súdov a sudcov „ad hoc" (m. m. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07). Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu (sp. zn. IV. ÚS 345/09), ktoré stanovuje zákonodarca a nie samotná súdna moc.

9. Prvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z čl. 48 ods. 1 ústavy je zabrániť tomu, aby nerozhodoval súd, ktorý nemá právomoc konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť, t. j. aby nebol určený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový. Toto základné právo je konkretizované v procesných kódexoch; pre posudzovaný prípad v Občianskom súdnom poriadku a v predpisoch upravujúcich organizáciu súdnictva.

10. Z týchto zákonných úprav vyplýva, že pojem zákonného sudcu je definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi kritériami, ktoré súčasne tvoria navzájom prepojené garancie reálneho obsahu tohto základného práva. K týmto kritériám treba na prvom mieste priradiť vecnú, funkčnú a miestnu príslušnosť súdov, ktorú si konajúci súd určuje, odmieta alebo posudzuje na základe zásady iura novit curia. 11. V prejednávanej veci je nepochybné, že právomoc slovenského súdu na funkčnej úrovni je daná krajskému súdu. Krajský súd predložil vec na rozhodnutie o miestnej príslušnosti s odôvodnením, že tieto podmienky chýbajú.

12. V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd konštatuje, že z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že pri rozhodovaní o žalobách podľa Druhej hlavy Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je miestne príslušným na prejednanie veci a jej rozhodnutie, ak ide o rozhodnutie správneho orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, krajský súd, v obvode ktorého je všeobecný súd navrhovateľa, t. j. žalobcu (okrem ústredných orgánov štátnej správy).

13. Neodkláňajúc sa od svojej ustálenej judikatúry, Najvyšší súd zdôrazňuje, že základným kritériom pre výber miestne príslušného súdu v Slovenskej republike je miesto, kde účastník prejavil (a to aj pred podaním návrhu), resp. prejavuje svoju vôľu sa zdržiavať (viď § 85 ods. 1 O.s.p.), a to už trvale alebo prechodne, lebo takéto miesto by mu malo uľahčiť dostupnosť súdu. Základným návodom pre určenie tohto miesta je bydlisko, ktorého pojmový rozsah ako aj obsah už judikatúra slovenských súdov v minulosti dostatočne vymedzila. V prípade pochybností o mieste bydliska je potom nutné vychádzať z kritéria zákonodarcu zakotveného v závere ustanovenia § 85 ods. 1 O.s.p., t. j. z miesta, kde sa zdržiava.

14. Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Košice ako aj z podanej žaloby nepochybne vyplýva, že žalobca mal vykonávať pracovnú činnosť na území Slovenskej republiky na základe pracovnej zmluvy u zamestnávateľa s obchodným menom X. Y. X., IČO: 44990651, s miestom činnosti podniku zahraničnej osoby na adrese Južná trieda 53, 040 01 Košice. Opísané miesto na základe dostupných informácií je nutné vyhodnotiť v zmysle § 85 ods. 1 O.s.p. ako miesto rozhodné pre založenie miestnej príslušnosti správneho súdu.

15. Z uvedených dôvodov senát Najvyššieho súdu, nemeniac svoj doterajší právny názor, v zmysle § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 11 ods. 3 O.s.p. jednomyseľne určil, že na prejednanie a rozhodnutie v danej veci je príslušným Krajský súd v Košiciach. Obdobný postup Najvyšší súd zvolilnielen v prejednávanej veci, ale aj v iných veciach (napr. sp. zn. 10Nds/3/2013, sp. zn. 5Nds/1/2007, sp. zn. 1Nds/4/2016, sp. zn. 1Nds/68/2014); t. j. ide o ustálené judikačné rozhodovanie.

Uvedený právny názor nespochybňuje ani komunitárne právo.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).