1Nds/4/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom Tulčík č. 310, 082 13, IČO: 31 303 862, zast.: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova č. 20, 042 83 Košice proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, o nesúhlase Krajského súdu v Žiline s postúpením veci, takto

rozhodol:

Nesúhlas Krajského súdu v Žiline s postúpením veci j e d ô v o d n ý.

Vecne a miestne príslušným súdom prvej inštancie je Krajský súd v Bratislave.

Odôvodnenie

I. Požiadavka krajského súdu

1. Krajský súd v Bratislave, na ktorom začalo predmetné konanie podaním žaloby dňa 10.02.2015 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2910/2014-2.2 z 03.12.2014, uznesením č. k. 6S/35/2015-63 z 18.01.2017 postúpil vec Krajskému súdu v Žiline ako miestne a vecne príslušnému správnemu súdu. Rozhodol tak s odôvodnením, že v preskúmavanej veci rozhodoval ako prvostupňový orgán verejnej správy Obvodný úrad životného prostredia Žilina, odbor ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja. Miestne príslušným na rozhodnutie je s poukazom na ustanovenie § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) Krajský súd v Žiline, v ktorého obvode je sídlo orgánu verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni.

2. Krajský súd v Žiline s postúpením veci nesúhlasil a predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) na rozhodnutie postupom podľa § 18 ods. 3 S.s.p. Uviedol, žežaloba žalobcu bola Krajskému súdu v Bratislave doručená 10.02.2015, a teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), podľa ustanovení ktorého bol vecne a miestne príslušným súdom na konanie a rozhodnutie Krajský súd v Bratislave, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého konanie sa preskúmava, a to Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (§ 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 druhá veta O.s.p., § 39 ods. 3 zák. č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov).

3. Poukázal na zásadu perpetuatio fori, podľa ktorej sa skutkové okolnosti významné pre príslušnosť zisťujú z návrhu na začatie konania k momentu začatia konania. Ďalej uviedol, že miestna príslušnosť Krajského súdu v Bratislave určená v čase začatia konania (10.02.2015) podľa vtedy účinnej procesnej normy (§ 246a ods. 1 O.s.p.) trvá v zmysle § 11 O.s.p. a § 9 ods. 1 S.s.p. až do skončenia konania. Konanie vtedy začalo na vecne a miestne príslušnom súde a zmena procesnej úpravy miestnej príslušnosti, ktorú zaviedol od 01.07.2016 účinný Správny súdny poriadok, nemôže zmeniť raz určenú miestnu príslušnosť, v opačnom prípade by sa jednalo o retroaktívne pôsobenie právnej normy a vec by bola odňatá zákonnému sudcovi.

II. Právny názor Najvyššieho súdu

4. Najvyšší súd podľa § 18 ods. 3 S.s.p. preskúmal vec predloženú Krajským súdom v Žiline a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov) dospel k záveru o dôvodnosti nesúhlasu s postúpením veci. Z obsahu predloženého spisového materiálu zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2910/2014-2.2 z 03.12.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy - Obvodného úradu životného prostredia Žilina, odboru ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja č. 2013/33-5/Drn z 23.04.2013.

5. Právny základ pre vydanie uznesenia o určení príslušnosti správneho súdu s prihliadnutím na preskúmavané rozhodnutie tvoria nasledujúce ustanovenia Správneho súdneho poriadku a Občianskeho súdneho poriadku (za účinnosti ktorého začalo predmetné konanie):

Podľa § 18 ods. 3 S.s.p. ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.

Podľa § 491 ods. 1 S.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 491 ods. 2 S.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

Podľa § 11 ods. 1 O.s.p. konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.

Podľa § 246a ods. 1 O.s.p. miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak. Ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, okrem ústredných orgánov štátnej správy, miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateľa.

6. Najvyšší súd pri svojom rozhodovaní aplikoval ustanovenie § 491 ods. 1 S.s.p., v zmysle ktorého teda postupoval podľa ustanovení nového procesného kódexu - Správneho súdneho poriadku. V prípademiestnej príslušnosti však z citovaného ustanovenia § 9 ods. 1 S.s.p. vyplýva, že príslušnosť sa skúma a určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia.

7. V prejednávanej veci bola žaloba podaná na Krajskom súde v Bratislave dňa 10.02.2015, t. j. predmetné konanie bolo začaté ešte v čase účinnosti O.s.p. Aj v prípade aplikácie ustanovenia § 491 ods. 1 S.s.p. je nevyhnutné v prejednávanej veci posudzovať miestnu príslušnosť podľa ustanovení O.s.p., nakoľko aj v zmysle § 9 ods. 1 S.s.p. sa príslušnosť posudzuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania. K týmto okolnostiam nesporne patrí aj skutočnosť, že v čase začatia konania bol platným a účinným procesným kódexom O.s.p., a teda Najvyšší súd dospel k záveru, že miestnu príslušnosť je potrebné v prejednávanej veci posudzovať podľa ustanovení O.s.p.

8. Citované ustanovenie § 11 ods. 1 O.s.p. zakotvuje zásadu perpetuatio fori, podľa ktorej je pre určenie miestnej príslušnosti rozhodujúci stav v čase začatia konania a trvá až do skončenia sporu. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, ak by sa podmienky miestnej príslušnosti počas konania zmenili.

9. Vo svetle uvedeného má Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu za preukázané, že Krajský súd v Bratislave disponoval všetkými údajmi potrebnými k správnemu určeniu miestnej príslušnosti súdu, z ktorých bolo zrejmé, že v zmysle ustanovenia § 246a ods. 1 O.s.p. je miestne príslušným na rozhodnutie krajský súd, v ktorého obvode je sídlo správneho orgánu, ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava. Žalobca sa podanou žalobou domáha preskúmania rozhodnutia a postupu žalovaného - Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

10. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky je zriadené zákonom č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 575/2001 Z.z.“) a v zmysle § 16 zák. č. 575/2001 Z.z. je ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia. V zmysle § 39 ods. 3 zák. č. 575/2001 Z.z. sídlom ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy je Bratislava.

11. Zloženie senátu v tejto veci Najvyšší súd odvodil z ustanovenia § 25 veta prvá S.s.p. a § 44 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 46 ods.1 C.s.p., v ktorých je upravené zloženie senátu Najvyššieho súdu tak, že sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov. Zároveň vychádzal i z obsahu dôvodovej správy k S.s.p., z obsahu ktorej vyplýva, že v správnom súdnictve päťčlenný senát Najvyššieho súdu rozhoduje podľa § 21 písmeno b/ S.s.p. vo veciach uvedených v § 11 písm. a/ - g/ S.s.p., t.j. ako súd prvej inštancie. Rozhodovanie Najvyššieho súdu o nesúhlase správneho súdu s miestnou príslušnosťou je upravené v § 18 ods. 3 S.s.p., čo znamená, že Najvyšší súd tu nerozhoduje ako súd prvej inštancie, preto Najvyšší súd rozhoduje v trojčlennom senáte, ktorý je zložený z predsedu senátu a dvoch sudcov.

12. Z uvedených dôvodov senát Najvyššieho súdu v zmysle ustanovenia § 18 ods. 3 S.s.p. jednomyseľne dospel k záveru o dôvodnosti nesúhlasu Krajského súdu v Žiline s postúpením veci, pretože v zmysle zásady perpetuatio fori je na prejednanie a rozhodnutie v danej veci príslušný Krajský súd v Bratislave.

13. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný (§ 439 ods. 2 písm. d/ S.s.p.).