1Nds/4/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: R. Q., O. XX/XX, XXXXX L. D., G. O., zastúpený V4 Legal, s.r.o., so sídlom Tvrdého 4, 010 01 Žilina, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 45409-2/2013-BA z 02.12.2013, o návrhu Krajského súdu v Prešove na určenie miestne príslušného súdu na prejednanie a rozhodnutie veci, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky u r č u j e, že vec prejedná a rozhodne Krajský súd v Prešove.

Odôvodnenie

Žalobou zo dňa 01.03.2016, podanou na Krajský súd v Prešove, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 45409-2/2013-BA z 02.12.2013 a s tým súvisiacim postupom žalovanej.

Krajský súd v Prešove predložil uvedenú vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej na účely uznesenia „Najvyšší súd“) na rozhodnutie postupom podľa § 11 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej na účely uznesenia tiež „O.s.p.“), t. j. aby Najvyšší súd určil, ktorý súd vec prejedná a rozhodne. V prípise krajský súd konštatoval, že predmetná vec patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky (viď § 7 ods. 2 O.s.p.), konkrétne krajského súdu (a contrario § 246 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ale podmienky miestnej príslušnosti chýbajú, alebo ich nemožno zistiť s poukazom na § 246a ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca ako občan Poľskej republiky nemá v Slovenskej republike všeobecný súd (viď § 85 a § 85a O.s.p.).

Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 11 ods. 1 a 3 O.s.p. sa konanie uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia. Ak ide o vec, ktorá patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, ale podmienky miestnej príslušnostichýbajú alebo ich nemožno zistiť, Najvyšší súd Slovenskej republiky určí, ktorý súd vec prejedná a rozhodne.

II. Právny názor Najvyššieho súdu

Najvyšší súd postupom podľa § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. v spojení s § 11 ods. 3 O.s.p. po posúdení prípisu predloženého Krajským súdom v Prešove podľa jeho obsahu na svojom neverejnom zasadnutí dospel k názoru, že ide o žiadosť na zaujatie stanoviska podľa § 11 ods. 3 O.s.p. za situácie, kedy v dôsledku účasti zahraničného účastníka v súdnom konaní pred správnym súdom podmienky na určenie miestnej príslušnosti súdu v danej agende, t. j. najmä absencia bydliska, chýbajú.

Po oboznámení sa s obsahom spisu ako aj po zadovážení iných údajov Najvyšší súd jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k názoru, že sú splnené podmienky na určenie súdu na prejednanie a rozhodnutie v predmetnej veci.

Z obsahu predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobca sa podaním žaloby domáha preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia a postupu žalovanej. Krajský súd prostredníctvom hore uvedeného predkladacieho prípisu odôvodnil svoj názor, že podmienky na určenie miestnej príslušnosti chýbajú. Súčasne konštatoval, že žalobca nie je občanom Slovenskej republiky. Právny základ pre vydanie uznesenia o určení miestnej príslušnosti konajúceho súdu s prihliadnutím na štátne občianstvo žalobcu tvorí nasledujúci zoznam nižšie uvedených právnych noriem:

Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa § 3 ods. 3 veta prvá zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov zákonným sudcom je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 246 ods. 1 O.s.p. sú na preskúmavanie rozhodnutí a postupov vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak.

Podľa § 246a ods. 1 O.s.p. je miestne príslušným súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak. Ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, okrem ústredných orgánov štátnej správy, miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateľa.

Podľa § 85 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. je všeobecným súdom občana súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje.

V právnom štáte zásada zákonného sudcu predstavuje jednu zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania orgánov súdnej moci. Táto zásada je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní podľa vopred známych pravidiel s tým, že bude eliminovaný výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07). Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09), ktoré stanovuje zákonodarca a nie samotná súdna moc.

Prvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z čl. 48 ods. 1 ústavy jezabrániť tomu, aby nerozhodoval súd, ktorý nemá právomoc konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť, t. j. aby nebol určený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový. Toto základné právo je konkretizované v procesných kódexoch; pre posudzovaný prípad v Občianskom súdnom poriadku a v predpisoch upravujúcich organizáciu súdnictva.

Z týchto zákonných úprav vyplýva, že pojem zákonného sudcu je definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi kritériami, ktoré súčasne tvoria navzájom prepojené garancie reálneho obsahu tohto základného práva.

K týmto kritériám treba na prvom mieste priradiť vecnú, funkčnú a miestnu príslušnosť súdov, ktorú si konajúci súd určuje, odmieta alebo posudzuje na základe zásady iura novit curia.

V prejednávanej veci je nepochybné, že právomoc slovenského súdu na funkčnej úrovni krajský súd je daná.

Krajský súd predložil vec na rozhodnutie o miestnej príslušnosti s odôvodnením, že tieto podmienky chýbajú.

V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd konštatuje, že z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že pri rozhodovaní o žalobách podľa Druhej hlavy Piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je miestne príslušným na prejednanie veci a jej rozhodnutie, ak ide o rozhodnutie správneho orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, krajský súd, v obvode ktorého je všeobecný súd navrhovateľa, t. j. žalobcu (okrem ústredných orgánov štátnej správy).

V súvislosti s uvedeným Najvyšší súd, neodkláňajúc sa od svojej ustálenej judikatúry, zdôrazňuje, že základným kritériom pre výber miestne príslušného súdu v Slovenskej republike je miesto, kde účastník prejavil (a to aj pred podaním návrhu), resp. prejavuje svoju vôľu sa zdržiavať (viď § 85 ods. 1 O.s.p.), a to už trvale alebo prechodne, lebo takéto miesto by mu malo uľahčiť dostupnosť súdu. Základným návodom pre určenie tohto miesta je bydlisko, ktorého pojmový rozsah ako aj obsah už judikatúra slovenských súdov v minulosti dostatočne vymedzila. V prípade pochybností o mieste bydliska je potom nutné vychádzať z kritéria zákonodarcu zakotveného v závere ustanovenia § 85 ods. 1 O.s.p., t. j. z miesta, kde sa zdržiava.

Z výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Stará Ľubovňa ako aj z podanej žaloby nepochybne vyplýva, že žalobca mal vykonávať pracovnú činnosť na území Slovenskej republiky na základe pracovnej zmluvy u zamestnávateľa s obchodným menom R. J. P. - EUROPROFIT s adresou miesta podnikania Jarmočná 1401/1, 064 01 Stará Ľubovňa, resp. Gorazdova 27/9, 052 01 Spišská Nová Ves, (s dátumom do 18.12.2012).

Opísané miesto na základe dostupných informácií je nutné vyhodnotiť v zmysle § 85 ods. 1 O.s.p. ako miesto rozhodné pre založenie miestnej príslušnosti správneho súdu.

Z uvedených dôvodov senát Najvyššieho súdu, nemeniac svoj doterajší právny názor, v zmysle § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 11 ods. 3 O.s.p. jednomyseľne určil, že na prejednanie a rozhodnutie v danej veci je príslušným Krajský súd v Prešove. Obdobný postup Najvyšší súd zvolilnielen vo veci pod sp. zn. 10Nds/3/2013, resp. 5Nds/1/2007 ale aj v iných veciach; t. j. ide o ustálené judikačné rozhodovanie.

Uvedený právny názor nespochybňuje ani komunitárne právo.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).