UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Mirach, spol. s.r.o., so sídlom Tomášikova 5/B, 821 01 Bratislava, IČO 36 324 558, zast.: Advokátska kancelária MOJŽIŠ a partneri, s.r.o., Bratislava, advokátske spoločenstvo so sídlom Sasinkova č. 10, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o nesúhlase Krajského súdu v Trenčíne s postúpením veci v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, takto
rozhodol:
Nesúhlas Krajského súdu v Trenčíne s postúpením veci Krajským súdom v Bratislave j e d ô v o d n ý.
Na konanie a rozhodnutie veci je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 6S/29/2014-40 zo dňa 28.10.2016, právoplatným dňa 29.11.2016, v súvislosti s účinnosťou nových procesných kódexov a s poukazom na § 491 ods. 1, § 10, § 13 ods. 1, § 18 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) postúpil vec na ďalšie konanie Krajskému súdu v Trenčíne s odôvodnením, že Krajský súd v Bratislave nie je miestne príslušným na konanie vo veci, pretože v prvom stupni rozhodoval Daňový úrad Trenčín (§ 13 ods. 1 SSP).
2. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd, ktorému bola vec postúpená, predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (§ 18 ods. 3 SSP), pretože nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou. Uviedol, že nakoľko žaloba bola podaná na Krajský súd v Bratislave dňa 17.02.2016, v zmysle § 491 ods. 2 SSP zostávajú zachované právne účinky podania žaloby, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Z toho vyplýva, že podmienky konania vrátane miestnej príslušnosti sa posudzujú ku dňu doručenia žaloby na Krajský súd v Bratislave.
3. Krajský súd v Trenčíne poukázal na § 246a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), podľa ktorého je miestne príslušným súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak. Ak ide o o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, okrem ústredných orgánov štátnej správy, miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateľa. Keďže žalobcom je spoločnosť Mirach, spol. s.r.o., so sídlom v Bratislave, nie je Krajský súd v Trenčíne miestne príslušným súdom na prejednanie veci.
4. Podľa § 9 ods. 1 SSP, konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia.
5. Podľa § 11 ods. 1 OSP, konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.
6. Podľa § 246a ods. 1 OSP, miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak. Ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, okrem ústredných orgánov štátnej správy, miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateľa.
7. Podľa § 18 ods. 2 SSP, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu.
8. Podľa § 18 ods. 3 SSP, ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.
9. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej alebo kauzálnej príslušnosti v zmysle § 18 ods. 3 SSP po preskúmaní veci dospel k záveru, že vec bola Krajskému súdu v Trenčíne postúpená nesprávne a na konanie a rozhodnutie je miestne príslušný Krajský súd v Bratislave.
11. V prejednávanej veci bola žaloba podaná na Krajskom súde v Bratislave dňa 22.10.2014, t.j. predmetné konanie bolo začaté ešte v čase účinnosti OSP. Aj v prípade aplikácie § 491 ods. 1 SSP je nevyhnutné posudzovať miestnu príslušnosť podľa ustanovení OSP. Ten v § 11 ods. 1 zakotvuje zásadu perpetuatio fori, podľa ktorej je pre určenie miestnej príslušnosti rozhodujúci stav v čase začatia konania a trvá až do skončenia sporu, a to aj v prípade, keby sa podmienky miestnej príslušnosti počas konania zmenili. Uvedená zásada bola zakotvená nielen v Občianskom súdnom poriadku, ale má svoje vyjadrenie aj v § 9 ods. 1 veta druhá Správneho súdneho poriadku.
12. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd konštatuje, že nakoľko sa v prejednávanej veci konanie začalo na miestne príslušnom súde - Krajskom súde v Bratislave, v zmysle zákonom zakotvenej zásady perpetuatio fori jeho miestna príslušnosť trvá až do skončenia veci.
13. Podľa § 25 ods. 1 SSP platí, že ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
14. Podľa § 44 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) na Najvyššom súde koná arozhoduje senát alebo veľký senát.
15. Podľa § 46 ods. 1 CSP senát sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov.
16. Zloženie senátu v tejto veci Najvyšší súd odvodil z ustanovenia § 25 veta prvá SSP a § 44 ods. 3 CSP v spojení s § 46 ods. 1 CSP, v ktorých je upravené zloženie senátu Najvyššieho súdu tak, že sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov. Zároveň vychádzal i z obsahu dôvodovej správy k SSP, z obsahu ktorej vyplýva, že v správnom súdnictve päťčlenný senát najvyššieho súdu rozhoduje podľa § 21 písmeno b/ SSP vo veciach uvedených v § 11 písm. a/- g/ SSP, t.j. ako súd prvej inštancie. Rozhodovanie Najvyššieho súdu o nesúhlase správneho súdu s miestnou príslušnosťou je upravené v § 18 ods. 3 SSP, čo znamená, že Najvyšší súd tu nerozhoduje ako súd prvej inštancie, preto rozhoduje v trojčlennom senáte, ktorý je zložený z predsedu senátu a dvoch sudcov.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
18. Najvyšší súd poukazuje na to, že v obdobných sporoch o príslušnosť rozhodol v zásade rovnakým spôsobom napr. vo veciach sp. zn. 8Nds/11/2016 z 23. februára 2017, 2Nds7/2016 z 22. februára 2017, 2Nds/5/2017 z 22. marca 2017, 4Nds/6/2016 z 25. januára 2017.
19. Senát Najvyššieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.