Najvyšší súd Slovenskej republiky

1Nds 10/2007

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. L. M. – A., O., S., proti žalovanému: M.Ú.S., M. N.., S., o veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/438/05, o nesúhlase Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci Okresným súdom Bratislava II, takto

r o z h o d o l :

Nesúhlas Krajského súdu v Bratislave s postúpením veci je dôvodný.

O d ô v o d n e n i e :

Podaním označeným ako žaloba o určenie neplatnosti rozhodnutia mestského orgánu, podanou osobne na Okresnom súde Bratislava II, sa žalobca domáhal,   aby súd určil, že „rozhodnutie M.Ú.S., O. Ž.P., O.. S. P., zákazu oplatenia pozemku LV č. X., parc. č. X., X., X., č. k. ŽP-Výst.3037-01-Ďu zo dňa 8.4.2004 je neplatné.“

Okresný súd Bratislava II uznesením č. k. 21C 122/05-38 zo dňa 9.11.2005 vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne príslušnému s odôvodnením, že ide o správnu žalobu podľa ustanovení § 244 a nasl. OSP.

Krajský súd konanie o návrhu zastavil uznesením č. k. 2S 438/2005-44 zo dňa 4.7.2006, ktoré bolo na odvolanie žalobcu uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1SžoKS/76/2006 zo dňa 26.6.2007 zrušené a vec bol vrátená krajskému súdu za účelom preskúmania podmienok konania.

Následne krajský súd vyslovil vo veci svoju vecnú nepríslušnosť s odôvodnením, že zo žalobného petitu ako aj z obsahu spisu vyplýva, že vecne príslušným je Okresný súd Bratislava II a preto vec predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie podľa § 104a ods. 3 OSP o nesúhlase s postúpením veci Okresným súdom Bratislava II.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že nesúhlas krajského súdu s postúpením tejto veci je dôvodný.  

Z obsahu podania žalobcu vyplýva, že sa ním domáha „určenia neplatnosti rozhodnutia mestského orgánu“, určenia práva k oploteniu pozemku a zrušenia rozhodnutia O. Ú. v S.“. V odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II o postúpení veci krajskému súdu zo dňa 2.8.2006 však žalobca uviedol, že ide o určovaciu žalobu a nie o preskúmanie orgánu M. S..  

Podľa § 11 ods. 1 OSP konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne   a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.

Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 250d ods. 2 OSP predseda senátu postúpi vec príslušnému súdu   po zistení, že súd nie je vecne alebo miestne príslušný.

Podľa § 104a ods. 3 OSP ak súd, ktorému bola vec postúpená, s jej postúpením nesúhlasí, predloží vec bez rozhodnutia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú súdy nižšieho stupňa viazané.

Predpokladá sa teda, že podmienky vecnej a miestnej príslušnosti súd zisťuje z obsahu podania žalobcu a svoje stanovisko k nim zaujme až po tom, čo si zadováži dostatok relevantných podkladov pre svoj konečný záver o svojej príslušnosti   resp. o jej nedostatku.  

V predmetnej veci však Okresný súd Bratislava II takto nepostupoval, pretože z obsahovo rozporného podania (napriek tomu, že žalobca bol právne zastúpený advokátom), nie je možné jednoznačne určiť, či sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti správneho rozhodnutia alebo či ide o určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c/ OSP. Bez odstránenia pochybností o úmysle navrhovateľa bolo preto rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II o postúpení veci z dôvodu jeho vecnej nepríslušnosti predčasné.

Bolo preto nevyhnutné predovšetkým ustáliť charakter konania, teda využitím postupu v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 a 2 OSP zistiť, čoho   sa žalobca domáha a až následne posudzovať vecnú príslušnosť a ďalšie podmienky konania.

Treba pripomenúť, že ak by malo ísť o návrh na preskúmanie správneho rozhodnutia podľa ustanovení §244 a nasl. OSP (čo však navrhovateľ v odvolaní z 2.8.2006 spochybnil), musí podanie spĺňať zákonom požadované náležitosti podľa § 249 ods. 2 OSP a teda musí byť z neho zrejmé, aké rozhodnutie a postup akého správneho orgánu žiada preskúmať (v tejto súvislosti je potrebné odstrániť rozpor v identifikácii v žalobe uvedeného a   na výzvu krajského súdu žalobcom predloženého správneho rozhodnutia), ďalej v čom vidí nezákonnosť tohto rozhodnutia a postupu   so špecifikáciou zákonných ustanovení, ktoré mali byť porušené a čoho   sa navrhovateľ domáha. Okrem toho v prípade správnych žalôb sa vyžaduje právne zastúpenie žalobcu advokátom (§ 250a OSP).

Uvedené podstatné okolnosti pre ustálenie charakteru súdneho konania   je však v prípade neurčitého podania skúmať (prípadne v súčinnosti   s navrhovateľom) predovšetkým súd, na ktorý takého podanie napadlo, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, dňa 9. januára 2008

  JUDr. Igor Belko, v. r.  

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kavivanovová Ľubica