UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, so sídlom 082 13 Tulčík 310, zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo Životného prostredia, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, o nesúhlase Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením veci, takto
rozhodol:
Nesúhlas Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením veci j e d ô v o d n ý.
Vecne a miestne príslušným súdom prvej inštancie je Krajský súd v Bratislave.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave, na ktorom začalo predmetné konanie podaním žaloby dňa 17.09.2015 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6025/2015-2.3 zo dňa 13.07.2015, uznesením č. k. 5S/220/2015-106 zo dňa 15.11.2016 postúpil vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako miestne a vecne príslušnému správnemu súdu. Rozhodol tak s odôvodnením, že keďže predmetom žaloby je preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy - Okresného úradu Banská Bystrica sp. zn. OÚ-BB-OSZP1-2015/006675-KU zo dňa 22.05.2015 s poukazom na ustanovenie § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.") nie je miestne príslušný na konanie v predmetnej veci. Miestne príslušným na rozhodnutie je krajský súd, v ktorého obvode je sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 13 ods. 1 S.s.p.).
2. Krajský súd v Banskej Bystrici s postúpením veci nesúhlasil a predložil uvedenú vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") na rozhodnutie postupom podľa § 18 ods. 3 S.s.p. Uviedol, že žaloba žalobcu bola Krajskému súdu v Bratislave doručená dňa 17.09.2015, a teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p."), podľa ustanovení ktorého bol vecne a miestne príslušným súdom na konanie a rozhodnutie Krajský súd v Bratislave, v obvode ktorého má sídlo orgán, ktorého rozhodnutie a postup sapreskúmava (§ 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 prvá veta O.s.p.).
3. Poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave rozhodol o postúpení veci napriek tomu, že pre určenie vecne, miestne a kauzálne príslušného správneho súdu je rozhodujúci výlučne stav v čase začatia konania, pričom príslušnosť trvá až do skončenia veci bez ohľadu na zmenu podmienok jej určenia v priebehu konania (§ 9 ods. 1 S.s.p. aj § 11 ods. 1 O.s.p.). Krajský súd v Banskej Bystrici s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p."), ktoré sa má vzhľadom na znenie § 25 S.s.p. aplikovať aj v predmetnom konaní uviedol, že vecná, miestna, kauzálna a funkčná príslušnosť súdu určená podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 zostáva vo veciach začatých k tomuto dátumu aj naďalej zachovaná.
4. Záverom dodal, že účastníci konania miestnu príslušnosť Krajského súdu v Bratislave nenamietali, preto nebol daný dôvod na postúpenie veci s tým, že podľa Krajského súdu v Banskej Bystrici je miestne príslušným na prejednanie Krajský súd v Bratislave.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 18 ods. 3 S.s.p. preskúmal vec predloženú Krajským súdom v Banskej Bystrici a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru o dôvodnosti nesúhlasu s postúpením veci. Z obsahu predloženého spisového materiálu zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6025/2015-2.3 zo dňa 13.07.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy - Okresného úradu Banská Bystrica sp. zn. OÚ-BB-OSZP1-2015/006675-KU zo dňa 22.05.2015.
6. Právny základ pre vydanie uznesenia o určení príslušnosti správneho súdu s prihliadnutím na preskúmavané rozhodnutie tvoria nasledujúce ustanovenia Správneho súdneho poriadku a Občianskeho súdneho poriadku (za účinnosti ktorého začalo predmetné konanie):
Podľa § 18 ods. 3 S.s.p. ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané.
Podľa § 491 ods. 1 S.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 491 ods. 2 S.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
Podľa § 11 ods. 1 O.s.p. konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.
Podľa § 246a ods. 1 O.s.p. miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak. Ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, okrem ústredných orgánov štátnej správy, miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateľa.
7. Najvyšší súd pri svojom rozhodovaní aplikoval ustanovenie § 491 ods. 1 S.s.p., v zmysle ktorého teda postupoval podľa ustanovení nového procesného kódexu - Správneho súdneho poriadku. V prípade miestnej príslušnosti však z citovaného ustanovenia § 9 ods. 1 S.s.p. vyplýva, že príslušnosť (či už miestna, vecná alebo kauzálna) sa skúma a určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania a trvá až do jeho skončenia.
8. V prejednávanej veci bola žaloba podaná na Krajskom súde v Bratislave dňa 17.09.2015, t. j. predmetné konanie bolo začaté ešte v čase účinnosti O.s.p. Aj v prípade aplikácie ustanovenia § 491ods. 1 S.s.p. je nevyhnutné v prejednávanej veci posudzovať miestnu príslušnosť podľa ustanovení O.s.p., nakoľko aj v zmysle § 9 ods. 1 S.s.p. sa príslušnosť posudzuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania. K týmto okolnostiam nesporne patrí aj skutočnosť, že v čase začatia konania bol platným a účinným procesným kódexom O.s.p., a teda najvyšší súd dospel k záveru, že miestnu príslušnosť je potrebné v prejednávanej veci posudzovať podľa ustanovení O.s.p.
9. Citované ustanovenie § 11 ods. 1 O.s.p. zakotvuje zásadu perpetuatio fori, podľa ktorej je pre určenie miestnej príslušnosti rozhodujúci stav v čase začatia konania a trvá až do skončenia sporu. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, ak by sa podmienky miestnej príslušnosti počas konania zmenili.
10. V predmetnom prípade mal najvyšší súd z predloženého spisového materiálu za preukázané, že Krajský súd v Bratislave disponoval všetkými údajmi potrebnými k správnemu určeniu miestnej príslušnosti súdu, z ktorých bolo zrejmé, že v zmysle ustanovenia § 246a ods. 1 O.s.p. je miestne príslušným na rozhodnutie krajský súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava. Žalobca sa podanou žalobou domáha preskúmania rozhodnutia a postupu žalovaného- Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Nám Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, ktoré je v obvode Krajského súdu v Bratislave, preto bola daná jeho miestna príslušnosť.
11. Navyše tým, že Krajský súd v Bratislave vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe a predloženie administratívneho spisu, v zmysle rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky založil svoju miestnu príslušnosť a v ďalšom ju bol oprávnený skúmať len na námietku účastníkov konania. Najvyšší súd má za preukázané, že účastníci konania miestnu príslušnosť Krajského súdu v Bratislave nenamietali.
12. Zloženie senátu v tejto veci najvyšší súd odvodil z ustanovenia § 25 veta prvá S.s.p. a § 44 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 46 ods.1 C.s.p., v ktorých je upravené zloženie senátu najvyššieho súdu tak, že sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov. Zároveň vychádzal i z obsahu dôvodovej správy k S.s.p., z obsahu ktorej vyplýva, že v správnom súdnictve päťčlenný senát najvyššieho súdu rozhoduje podľa § 21 písmeno b/ S.s.p. vo veciach uvedených v § 11 písm. a/ - f/ S.s.p., t.j. ako súd prvej inštancie. Rozhodovanie najvyššieho súdu o nesúhlase správneho súdu s miestnou príslušnosťou je upravené v § 18 ods. 3 S.s.p., čo znamená, že najvyšší súd tu nerozhoduje ako súd prvej inštancie, preto najvyšší súd rozhoduje v trojčlennom senáte, ktorý je zložený z predsedu senátu a dvoch sudcov.
13. Z uvedených dôvodov senát najvyššieho súdu v zmysle ustanovenia § 18 ods. 3 S.s.p. jednomyseľne dospel k záveru o dôvodnosti nesúhlasu Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením veci, pretože v zmysle zásady perpetuatio fori je na prejednanie a rozhodnutie v danej veci príslušný Krajský súd v Bratislave.
14. Senát Najvyššieho súdu SR rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný (§ 439 ods. 2 písm. d) S.s.p.).