1Ndob/9/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v spore žalobcu Rudohorská investičná spoločnosť, a.s., so sídlom Ing. Kožucha 12, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36 570 851, zastúpeného JUDr. Vincentom Lechmanom, advokátom, so sídlom Popradská 80, 040 01 Košice, proti žalovanému GEMER-ORR, s.r.o., so sídlom Valaškovská 6210/21, 066 01 Humenné, IČO: 45 720 509, zastúpenému JUDr. Zuzanou Burdovou, advokátkou, so sídlom Volgogradská 13, 080 01 Prešov, o zaplatenie 131.500,- eur s príslušenstvom, ktorá sa vedie na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 23Cb/125/2015, a v rámci tohto konania o návrhu žalovaného na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti na ďalšie konanie Okresnému súdu Humenné, takto

rozhodol:

Návrhu žalovaného na prikázanie sporu na ďalšie konanie Okresnému súdu Humenné n e v y h o v u j e.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava II dňa 17. októbra 2017 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky spis spisovej značky 23Cb/125/2015 na rozhodnutie o návrhu žalovaného na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Okresnému súd Humenné podľa § 39 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „Civilný sporový poriadok" alebo „CSP"). Žalovaný svoj návrh odôvodnil tým, že od 6. januára 2017 došlo k zmene jeho sídla na adresu Valaškovského 6210/21, 066 01 Humenné, zatiaľ čo sídlo žalobcu je v Spišskej Novej Vsi. Pre obe strany sporu je preto hospodárnejšie a efektívnejšie, aby bol spor prejednaný a rozhodnutý súdom, ktorý je bližšie k ich sídlam. Vzdialenosť od sídla Okresného súdu Bratislava II zaťažuje rovnako obe sporové strany, berúc do úvahy aj sídla ich právnych zástupcov, kde právny zástupca žalobcu má sídlo v Košiciach a právna zástupkyňa žalovaného v Prešove. Vzhľadom na doterajšie výsledky konania, sídlo žalobu a zmenu sídla žalovaného možno podľa žalovaného dospieť k záveru, že delegáciou spisu Okresnému súdu Humenné môže byť vec prerokovaná a rozhodnutá podstatne rýchlejšie a hospodárnejšie. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na judikát R 26/2016, podľa ktorého je účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti občianskeho súdneho konania alebo jeho zrýchlenie.

2. K návrhu žalovaného na prikázanie sporu Okresnému súdu Humenné sa vyjadril žalobca. Uviedol, že sprikázaním sporu inému súdu nesúhlasí a návrh žalovaného pokladá za účelový, motivovaný snahou zmariť riadne prejednanie sporu. Pokiaľ žalovaný navrhol prikázanie sporu Okresnému súdu Humenné z dôvodu zmeny jeho sídla, resp. z dôvodu zmien v spoločnosti žalovaného, potom účelovosť takéhoto návrhu vidí žalobca predovšetkým v tom, že zatiaľ čo zmena sídla žalovaného nastala ešte v januári 2017, samotný návrh na prikázanie veci inému súdu prišiel na súd až 6. apríla 2017, t. j. 4 dni pred nariadeným termínom pojednávania. Návrh žalovaného na prikázanie sporu inému súdu považuje žalobca za zjavné zneužitie práva v jeho neprospech, ktoré v zmysle článku 5 CSP nepožíva právnu ochranu. Podľa názoru žalobcu dôvody delegácie v predmetnom spore doposiaľ nenastali, pretože tu nie sú žiadne skutočnosti alebo záležitosti, ktoré by v konaní pred iným ako príslušným súdom mohli byť posúdené hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie.

3. Podľa § 39 ods. 2 CSP, na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.

4. Podľa § 39 ods. 3 CSP, o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR") ako súd najbližšie spoločne nadriadený Okresnému súdu Bratislava II a Okresnému súdu Humenné (§ 39 ods. 3 CSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že návrh žalovaného na prikázanie sporu nie je dôvodný.

6. Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti podľa § 39 ods. 2 CSP predstavuje výnimku z ústavne zaručenej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Dôvody vhodnosti, opodstatňujúce prikázanie veci inému súdu, môžu mať rôznu povahu, môže ísť napríklad o dôvody finančné, zdravotné, sociálne a podobne. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter, musí ísť teda o dôvody hodné osobitného zreteľa. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania, ako aj pomerov účastníkov na oboch procesných stranách tak, aby prípadná delegácia nebola na ujmu niektorého z nich. Pozitívne rozhodnutie o návrhu na prikázanie veci inému súdu je na mieste iba vtedy, ak od takého postupu možno dôvodne očakávať hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie veci iným súdom, než je ten, ktorý je podľa zákona miestne príslušný na konanie v danej veci.

7. V predmetnej veci mal žalovaný v čase podania žaloby o zaplatenie 131.500,- eur (titulom úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty za omeškanie s platením splátok zálohy kúpnej ceny) sídlo v obvode Okresného súdu Bratislava II. Až v priebehu konania (6. januára 2017) došlo k zmene sídla žalovaného do obvodu Okresného súdu Humenné. Príslušnosť súdu bola určená v súlade s vtedy platnou a účinnou procesnou úpravou, ustanoveniami § 84 a § 85 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP") a takto určená príslušnosť mala podľa § 11 ods. 1 OSP trvať až do skončenia konania aj v prípade, ak by došlo k zmene okolností, ktoré boli základom pre jej určenie. Po 1. júli 2016, t. j. po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku, je príslušnosť Okresného súdu Bratislava II daná v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 4 CSP, podľa ktorého platí, že konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. Ustanovenie § 11 ods. 1 OSP sa do Civilného sporového poriadku prenieslo v podobe ustanovení § 36 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorých sa konanie uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.

8. Hoci zmena sídla spoločnosti žalovaného bola do obchodného registra zapísaná ešte ku dňu 6. januára 2017, až písomným podaním zo dňa 3. apríla 2017, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené 6. apríla 2017, t. j. 4 dni pred vytýčeným termínom pojednávania, žalovaný navrhol prikázať spor Okresnémusúdu Humenné z dôvodu, že došlo k zmene jeho sídla do obvodu tohto okresného súdu. Zároveň oznámil, že si na zastupovanie v konaní zvolil nového zástupcu so splnomocnením pre celé konanie v osobe advokátky JUDr. Zuzany Burdovej, so sídlom Volgogradská 13, 080 01 Prešov. Vzhľadom na podanie návrhu na delegáciu z dôvodu vhodnosti podľa § 39 ods. 2 CSP žalovaný požiadal o zrušenie termínu pojednávania nariadeného na 10. apríla 2017, ktorej žiadosti súd prvej inštancie vyhovel a vec predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu príslušnému na rozhodnutie o tomto návrhu v zmysle § 39 ods. 3 CSP. Uvedený postup žalovaného - zmena splnomocneného zástupcu (splnomocnenie bolo udelené 3. apríla 2017) a podanie návrhu na prikázanie veci inému súdu v krátkom časovom odstupe od nariadeného termínu pojednávania - hodnotí aj Najvyšší súd Slovenskej republiky ako účelové až obštrukčné konanie žalovaného, s cieľom minimálne zmariť konanie ostatného vo veci nariadeného pojednávania, čo sa žalovanému v konečnom dôsledku aj podarilo.

9. Pokiaľ ide o dôvody, ktorými žalovaný odôvodnil svoj návrh na prikázanie sporu Okresnému súdu Humenné, tieto nevykazujú charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné návrhu vyhovieť. Vyplýva to aj z žalovaným citovaného judikátu R 26/2016 (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. apríla 2015, sp. zn. 3Ndob/7/2015, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 3/2016), z ktorého žalovaný použil len jednu právnu vetu, týkajúcu sa účelu inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti. V zmysle citovaného judikátu je účelom tohto inštitútu predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti občianskeho súdneho konania alebo jeho zrýchlenie. Žalovaný však nevysvetlil, ako a v čom konkrétne by prenesenie sporu na Okresný súd Humenné (v ktorého obvode má aktuálne svoje sídlo, pričom jeho nová právna zástupkyňa má sídlo v Prešove), malo prispieť k rýchlejšiemu alebo hospodárnejšiemu prejednaniu a rozhodnutiu predmetného sporu v porovnaní s tým, keby sa spor viedol na miestne príslušnom súde. Pokiaľ mal žalovaný na mysli to, že jeho štatutárny zástupca alebo nová splnomocnená zástupkyňa budú musieť pri ceste na pojednávania alebo iné úkony súdu prekonávať väčšie vzdialenosti a vynakladať väčšie výdavky, Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že z ďalšej právnej vety citovaného judikátu vyplýva, že dôvodom vhodnosti nie je vzdialenosť bydliska svedkov, či štatutárnych orgánov účastníka konania, od obvodu miestne príslušného súdu. NS SR tento svoj záver v citovanom judikáte odôvodnil tým, že vo všeobecnosti sú problémy súvisiace s prekonávaním väčších vzdialeností, či vynaložením vyšších výdavkov, za účelom dostavenia sa na súd skôr bežné a nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom na prikázanie veci inému súdu.

10. K argumentácii žalovaného, že prikázanie sporu Okresnému súdu Humenné by bolo výhodné aj pre žalobcu (ktorý má tiež sídlo na východe republiky, čo platí aj pre jeho právneho zástupcu), Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje predovšetkým na nesúhlasné stanovisko žalobcu (vyjadrené v jeho podaní zo dňa 10. apríla 2017) a na doterajšiu ustálenú rozhodovaciu prax NS SR, ktorá súdom rozhodujúcim o návrhu na delegáciu z dôvodu vhodnosti ukladá povinnosť prihliadať na stanovisko protistrany a na to, aby jej prípadná delegácia nespôsobila ujmu (k uvedenému pozri napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Ndc/7/2009 z 2. marca 2009, alebo uznesenie sp. zn. 1Ndob/64/2010 zo 16. novembra 2010).

11. Keďže v danom prípade neboli splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu tej istej inštancie z dôvodu vhodnosti podľa § 39 ods. 2 CSP, Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhu žalovaného nevyhovel.

12. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.