Najvyšší súd
1 Ndob 9/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: P., a.s., so sídlom N. X. 949 05 Nitra, zast. JUDr. J. B., advokátom, H. N., 811 02 Bratislava, proti žalovanej: JUDr. E. R. - H., so sídlom Nitra, F., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu R. L. D. F. L., IČO: X., s miestom podnikania N. 22, 949 05 Nitra, o vylúčenie veci z konkurznej podstaty úpadcu, o návrhu na vylúčenie sudcu, takto
r o z h o d o l :
Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. Elena Kúšová n i e j e v y l ú č e n á z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 9 Cbi 27/2007.
O d ô v o d n e n i e :
Podaním zo dňa 23.5.2008 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyniesol námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni JUDr. Elene Kúšovej a navrhol jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania v uvedenej veci. Žalobca v podaní poukázal na svoju snahu o dosiahnutie spravodlivosti a trvajúce úsilie, čo najrýchlejšie získať svoj neoprávnene odobratý majetok späť do svojho vlastníctva. Výsledkom tohto záujmu žalobcu je aj žaloba vedená na Krajskom súdu v Bratislave pod sp. zn. 9 Cbi 27/2007. Vec bola pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Elene Kúšovej. Doterajší priebeh tohto konania vedie žalobcu k záveru, že sudkyňa, ktorá predmetnú vec prejednáva, je z prejednávania veci vylúčená podľa § 14 ods. 1 O.s.p. Ako dôvod na jej vylúčenie uviedol, že k tomuto názoru dospel žalobca po slede udalostí v predmetnom konaní, ktoré u neho vzbudili pochybnosti o spravodlivom priebehu konania. V záujme spravodlivého konania je totiž nutné, aby súd rozhodoval nestranne a objektívne, ale taktiež, aby nestrannosť a objektivita jeho rozhodovania bola i navonok celkom zjavná, a to bez akýchkoľvek pochybností. Poukázal ďalej na to, že v predmetnej veci bolo až po 8 mesiacoch od podania žaloby vytýčené prvé pojednávanie na deň 29.4.2008, ktoré však bolo zrušené, nakoľko žalovaná požiadala o jeho odročenie z dôvodu, že sa nebude nachádzať na území našej republiky z rodinných dôvodov. K tejto žiadosti žalovanej o odročenie pojednávania sa žalobca vyjadril listom zo dňa 28.4.2008, keď apeloval na súd, aby pojednávanie nezrušil, dôvodiac naliehavým záujmom o jeho rýchle skončenie. Už tu žalobca prejavil svoje presvedčenie, že žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty úpadcu má povinnosť zverený konkurz čo najskôr ukončiť a nie ho umelo naťahovať, napr. aj tým, že sa pár dní pred pojednávaním rozhodne odísť do zahraničia na dovolenku a zotavovať sa. Na základe telefonického dopytu bolo žalobcovi súdom oznámené, že vo veci je nariadený informatívny výsluch na deň 21.5.208, a to nie žalobcu, ale žalovanej. Nakoľko nebol žalobca o tomto procesnom úkone súdu žiadnym spôsobom upovedomený, listom zo dňa 19.5.2008 požiadal súd o možnosť zúčastniť sa tohto, ako i každého úkonu súdu v predmetnej veci, nakoľko je toho názoru, že, ak by na procesnom úkone v danej veci mala byť prítomná len jedna zo strán, narušil by sa tým princíp rovného postavenia účastníkov konania, ako i právo na spravodlivé súdne konanie, zaručené jednak Ústavou Slovenskej republiky a jednak Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná. Už samotný fakt, že po tom, ako bolo po 8 mesiacoch prvé nariadené pojednávanie zmarené, a to z dôvodu výlučne na strane žalovanej, v dôsledku čoho bola predvolaná na informatívny výsluch len táto žalovaná, o ktorom sa žalobca, ako zákonná sudkyňa uviedla, nemal ani dozvedieť, vzbudzuje u žalobcu silné pochybnosti o nezaujatosti zákonnej sudkyne. V danom prípade sa jedná o sporové konanie, a nie je preto žiaden dôvod na to, aby zákonná sudkyňa komunikovala či uskutočňovala procesné úkony len s jednou zo strán. Hoci je žalovaná v konkurznom konaní úpadcu správkyňou konkurznej podstaty, v danom konaní o vylúčení veci z konkurznej podstaty je v postavení žalovanej. O to viac prispieva k pochybnostiam žalobcu o zaujatosti fakt, že vo veci sudkyňa považovala za potrebné vypočuť jednostranne práve žalovanú. Pochybnosť o nestrannosti či nezaujatosti súdu zakladá nielen neštandardný postup sudkyne, ale i priebeh samotného informatívneho výsluchu, na ktorom účasť žalobcu vyvolala u zákonnej sudkyne, ale najmä žalovanej, pobúrenie. Vychádzajúc z princípu rovnosti účastníkov konania sa žalobca domnieva, že takáto reakcia je nielen neprimeraná, ale priam vyvolávajúca neistotu v jej nestrannosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiada, aby sudkyňa JUDr. Elena Kúšová bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci, a aby táto vec bola pridelená inému sudcovi Krajského súdu v Bratislave na prejednanie a rozhodnutie.
Sudkyňa JUDr. Elena Kúšová k obsahu vznesenej námietky zaujatosti uviedla, že vo veci sa necíti byť zaujatá. Nemá žiadny pomer k veci ani k účastníkom konania alebo ich zástupcom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený po preskúmaní námietok podľa § 16 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že nie je daná existencia dôvodov spochybňujúcich nezaujatosť sudkyne Krajského súdu v Bratislave JUDr. Eleny Kúšovej.
Podľa § 14 ods. 1 O.s.p., sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Uvedené zákonné ustanovenie predpokladá u sudcu, ktorý má vec prejednať a o veci rozhodnúť, taký vzťah jeho osobného záujmu k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom, ktorý by napriek snahe o objektívnosť rozhodovania mohol ovplyvniť jeho objektivitu. Pomer sudcu k účastníkom alebo ich zástupcom môže byť založený predovšetkým na príbuzenskom alebo jemu obdobnom vzťahu. Za pomer k veci ako okolnosti rovnakého významu ako pomer k účastníkovi, ktorý vyplýva predovšetkým z priameho právneho záujmu sudcu k prejednávanej veci, možno v zmysle uvedeného považovať taký pomer, kedy by sudca bol sám účastníkom konania alebo rozhodnutím súdu by bol priamo dotknutý na svojich právach, resp. by získal o veci poznatky iným spôsobom, než z dokazovania počas konania. Nestrannosť sudcu je teda zabezpečená ust. § 14 a nasl. O.s.p., a má aspekty subjektívne (ide o nedostatok vzťahu sudcu k prejednávanej veci, k účastníkom, k zástupcom) a objektívne (neexistencia okolností, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o tom, že sudca nemá subjektívny vzťah k veci, k účastníkom, k zástupcom). Pre nestrannosť sudcu teda nestačí, že subjektívne nepociťuje k veci, k účastníkom taký vzťah, ktorý by sa mohol prejaviť pri jeho rozhodovaní.
Podľa § 14 ods. 3 O.s.p., dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe súdu v konaní o prejednávanej veci.
V predmetnom prípade neboli preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že sú splnené podmienky pre vylúčenie menovanej sudkyne z prejednávania a rozhodovania vo veci uvedené v ust. § 14 ods. 1 O.s.p. Vzťah sudkyne k žalovanej (správkyni konkurznej podstaty úpadcu) tak, ako to predpokladá ust. § 14 ods. 1 O.s.p., preukázaný nebol. Dôvody uvádzané žalobcom, neboli osvedčené ako relevantný dôvod prípadného vylúčenia sudkyne označenej vo vznesenej námietke zaujatosti.
Na základe uvedeného, Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhu na vylúčenie sudkyne Krajského súdu v Bratislave JUDr. Eleny Kúšovej nevyhovel.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 6. júna 2008
JUDr. Margita F r i d o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: