UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v spore žalobkyne CityRent, s.r.o., Ľubochnianska 4, Bratislava, IČO: 50 713 477, zastúpenej advokátom JUDr. Andrejom Garom, Štefánikova 14, Bratislava, IČO: 30 850 436, proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 1 510,89 eur s príslušenstvom, o nesúhlase Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu, takto
rozhodol:
P r í s l u š n ý m súdom na prejednanie a rozhodnutie sporu je Mestský súd Bratislava IV.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Banská Bystrica dňa 8. novembra 2024 postúpil spor na prejednanie a rozhodnutie Mestskému súdu Bratislava III z dôvodu, že žalobkyňa podala návrh na pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa § 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“).
2. Mestský súd Bratislava III s postúpením sporu nesúhlasil a postupom podľa § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) z dôvodu, že predmetom sporu je náhrada škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorá nie je vyvodzovaná z obchodného záväzkového vzťahu medzi stranami sporu. Ide o priamy nárok poškodenej v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o PZP“), na základe čoho mal Mestský súd Bratislava III za to, že na konanie o predmetnom nároku je vecne a miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Okresného súdu Banská Bystrica a Mestského súdu Bratislava III podľa ustanovenia § 43 ods. 2 CSP preskúmal vec a dospel k záveru, ženesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu je dôvodný.
4. Podľa § 36 ods. 1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
5. Podľa § 40 CSP v znení účinnom od 1. júla 2023, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.
6. Podľa § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.
7. Podľa § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
8. Podľa § 12 ods. 1 CSP, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 12 ods. 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie v prvej inštancii je pre obvod Mestského súdu Bratislava IV miestne príslušný Mestský súd Bratislava IV.
10. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
11. Podľa § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.
12. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sídlach a obvodoch súdov“), sídlom Mestského súdu Bratislava IV je mesto Bratislava; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV a Bratislava V.
13. Z obsahu návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že v predmetnom spore sa žalobca - právnická osoba domáha náhrady škody za nájom náhradného motorového vozidla ktoré si držiteľ vozidla poškodeného v dôsledku dopravnej nehody (obchodná spoločnosť) prenajal od žalobkyne, na základe čoho žalobkyňa vystavila poškodenej faktúru za užívanie náhradného vozidla vo výške 3 916,80 eura (3 264 eur bez DPH). Žalovaná však poistné plnenie krátila na sumu 1 753,11 eura. Poškodená postúpila svoju pohľadávku na žalobkyňu, ktorá si v predmetnom konaní uplatňuje sumu predstavujúcu rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z faktúry a poskytnutým poistným plnením.
14. Z hľadiska uplatneného peňažného nároku, konanie začaté na upomínacom súde, ktoré v dôsledku podania návrhu žalobkyne na pokračovanie v konaní pokračuje na súde príslušnom podľa CSP, tvorí s týmto konaním jeden celok, pričom pre skúmanie procesných podmienok konania sú rozhodné okolnosti v čase začatia konania (§ 36 ods. 2 CSP).
15. Podľa záverov najvyššieho súdu, predmetný spor, v ktorom ide o nárok na náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorý si uplatnila žalobkyňa z pozície poškodenej priamo voči poisťovateľke škodcu, nespadá pod žiadny z prípadov, ktorý by zakladal kauzálnu príslušnosťMestského súdu Bratislava III, ako sa domnieval postupujúci upomínací súd. Pre založenie kauzálnej príslušnosti Mestského súdu Bratislava III podľa § 22 písm. a) CSP je nevyhnutné, aby bola naplnená kvalitatívna stránka pojmu obchodnoprávny spor, o ktorý ide vtedy, ak ide o spor podľa druhej časti Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“), prípadne o spor zo záväzkového vzťahu, ktorý možno podľa ustanovení § 261 a § 262 ObZ považovať za obchodný záväzkový vzťah podľa tretej časti Obchodného zákonníka. V predmetnej veci sa o takýto prípad nejedná, keďže nie je naplnený základný predpoklad podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to, že ide o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ak pri jeho vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že s a týkajú ich podnikateľskej činnosti. Pre naplnenie definície obchodného záväzkového vzťahu, a teda obchodnoprávneho sporu, nepostačuje, že na strane žalobcu aj žalovaného vystupujú obchodné spoločnosti, keďže rozhodujúca je právna povaha nároku uplatneného v súdnom konaní.
16. Žalobou uplatnený nárok zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nemožno radiť medzi nároky obchodnoprávnej povahy, predmetný spor je sporom občianskoprávnym. Rozsah poistenia zodpovednosti za škodu upravuje § 4 zákona o PZP, kde jednotlivé nároky, ktoré sa z povinného zmluvného poistenia hradia, sú stanovené druhovo. Samotná zodpovednosť za škodu je však upravená ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ktorý sa v danej veci použije subsidiárne. Vzťah žalobkyne a žalovanej nie je vzťahom poškodeného a škodcu, ale vzťahom osobitným, ktorého podstatou je verejnoprávna potreba náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Čiastočne verejnoprávna povaha poistenia vedie k tomu, že vzťah žalobkyne a žalovanej nie je bežným vzťahom veriteľa a dlžníka. Uvedené vyplýva i z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. októbra 2021, sp. zn. III. ÚS 215/2020.
17. Žalobkyňa a žalovaná sú síce podnikateľmi, ale náhrada škody uplatnená v tomto konaní nie je vyvodzovaná z ich vzájomného záväzkového vzťahu. Strany medzi sebou navzájom neuzavreli žiaden zmluvný záväzok, neexistuje medzi nimi priamy zmluvný vzťah. Uplatnený nárok má pôvod v škodovej udalosti, pri ktorej je náhrada škody uplatňovaná ako plnenie z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi držiteľom vozidla, ktorým bola spôsobená škoda a poisťovateľom. Náhradu škody si poškodená uplatňuje priamo voči poisťovateľovi, a nie voči subjektu, ktorý jej spôsobil škodu. Tento vzťah a nároky z neho plynúce sa spravujú zákonom o PZP a Občianskym zákonníkom. Medzi žalobkyňou a žalovanou nie je v tomto prípade obchodný záväzkový vzťah (obdobne viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Ndob/31/2024 z 24. septembra 2024, tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Ndob/6/2024 z 20. novembra 2024).
18. Z vyššie uvedeného je možné uzavrieť, že predmetný spor má charakter občianskoprávny, a nie obchodnoprávny. Preto na jeho prejednanie nie je daná kauzálna príslušnosť súdu podľa § 22 CSP [tu podľa § 22 písm. a) CSP].
19. Keďže v danom spore o príslušnosť bolo najvyšším súdom zistené, že sa jedná o občianskoprávny spor, je zrejmé, že postup Okresného súdu Banská Bystrica, ktorým postúpil spor Mestskému súdu Bratislava III, nebol správny. V tomto prípade je na konanie a rozhodnutie vo veci v súlade s §§ 12 ods. 1, 13, 15 ods. 1 a 12 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 4 zákona o sídlach a obvodoch súdov príslušný všeobecný súd žalovanej - Mestský súd Bratislava IV.
20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.