1Ndob/83/2023

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti Prima banka Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpenej spoločnosťou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, proti žalovaným 2/ Ing. Z. E., narodený X. I. XXXX, J. Y., U. I. K., X T. W., 3/ ANTIX Inc., USA, Wilmington, 1013 Centre Rd, Suite 403-1, identifikačné číslo: 5490848, 5/ RS Service, s.r.o., Dražkovce, Dražkovce 373, IČO: 44 746 911, 6/ NSN Slovakia s.r.o., Banská Bystrica, Skubínska cesta 53, IČO: 46 013 911, žalovaná 6/ zastúpená spoločnosťou Samec & partners, s.r.o., Žilina, Národná 15, IČO: 54 518 563, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o nesúhlase Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením veci, takto

rozhodol:

P r í s l u š n ý m na konanie a rozhodnutie o odvolaní j e Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odôvodnenie

1. V prejednávanej veci je predmetom sporu určenie, že právne úkony žalovaných sú voči žalobkyni neúčinné. Právnym základom žaloby bola zmluva o úvere z 3. augusta 2012, ktorú uzatvorila žalobkyňa ako veriteľ so žalovanou 1/ obchodnou spoločnosťou PB Power Trade a.s. ako dlžníkom. Pohľadávka žalobkyne z predmetného úveru bola v súlade s § 303 Obchodného zákonníka zabezpečená ručením žalovaného 2/. Keďže dlžník z úverovej zmluvy, spoločnosť PB Power Trade a.s., porušil svoje povinnosti, žalobkyňa vyhlásila v zmysle čl. 21.19 obchodných podmienok predčasnú splatnosť úveru k 22. septembru 2014. Dlžník ani ručiteľ nesplnili svoju povinnosť vyplývajúcu z úverovej zmluvy ani čiastočne, žalobkyňa iniciovala voči nim exekučné konanie. Žalovaný 2/ v pozícii ručiteľa, bezprostredne pred dňom splatnosti kontokorentného úveru a vyhlásením predčasnej splatnosti finančného rámca, spolu s manželkou L. E., narodenou XX. G. XXXX, kúpnou zmluvou z 27. decembra 2013, odplatne previedli nehnuteľnosti v ich bezpodielovom spoluvlastníctve (nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území J., zapísané na LV č. XXXX) na obchodnú spoločnosť BELDON s.r.o., v ktorej žalovaný 2/ vykonával funkciu štatutárneho orgánu. Obchodná spoločnosť BELDON s.r.o. bola pôvodne v spore označená za žalovanú 1/, Okresný súd Martin však uznesením zo 7. júna 2018, č. k.17Cb/117/2016-288, konanie proti žalovanej 1/ zastavil, v dôsledku zániku obchodnej spoločnosti výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu. Následne dňa 3. mája 2014, žalovaná 1/ ako záložca zmluvou o zriadení záložného práva a zmluvou o zriadení vecného bremena, v znení dodatku č. 1 z 23. augusta 2013, zriadila záložné právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného 2/, na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa (žalovaného 2/), ktorá mu vznikla v súvislosti so zmluvou o pôžičke, uzavretou medzi ním a žalovanou 1/ dňa 25. júla 2013. Uvedenou zmluvou bolo tiež zriadené vecné bremeno bezplatného doživotného užívania predmetných nehnuteľností v prospech žalovaného 2/. Záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam bolo zmluvou o zriadení záložného práva z 18. februára 2016, v znení dodatku č. 1 z 31. marca 2016, uzatvorenou medzi žalovanou 1/ ako záložcom a žalovanou 3/ ako záložným veriteľom, zriadené v prospech žalovanej 3/. Žalovaná 1/ ďalej predmetné nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve odplatne previedla (kúpnou zmluvou z 20. marca 2016) na obchodnú spoločnosť THREE CHALETS s.r.o., v ktorej žalovaný 2/ (ako ručiteľ z úverovej zmluvy) vykonával funkciu štatutárneho orgánu. Obchodná spoločnosť THREE CHALETS s.r.o. bola pôvodne v spore označená za žalovanú 4/, Okresný súd Martin však uznesením zo 6. marca 2020 č. k. 17Cb/117/2016-785, v znení opravného uznesenia zo 17. septembra 2020 č. k. 17Cb/117/2016-823, konanie proti žalovanej 4/ zastavil, v dôsledku zániku obchodnej spoločnosti výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu. Vlastnícke právo k daným nehnuteľnostiam bolo ďalej prevedené na obchodnú spoločnosť RS Service, s.r.o. (žalovaná 5/) a v priebehu sporu žalovaná 5/ nehnuteľnosti opäť scudzila, pričom ich nadobúdateľom sa stala obchodná spoločnosť NSN Slovakia s.r.o. (žalovaná 6/). Okresný súd Martin rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 17Cb/117/2016-987 z 24. júna 2021 v znení opravného uznesenia z 21. októbra 2021, sp. zn. 17Cb/117/2016-1038, tak, že určil, že Zmluva o zriadení záložného práva a zmluva o zriadení vecného bremena z 3. mája 2014, v znení Dodatku č. 1 z 23. augusta 2014, ktorou bolo zriadené záložné právo a vecné bremeno spočívajúce v práve bezplatného doživotného užívania nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území: J., obec: Vrútky, okres: Martin, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, a to: pozemky: trvalé trávne porasty parc. reg. „C" č. 3002/2 výmera 2197 m2 zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C" č. 3002/22 výmera 59 m2 zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C" č. 3002/23 výmera 59 m2 zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C" č. 3002/24 výmera 59 m2 zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C" č. 3002/25 výmera 233 m2 zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C" č. 3002/26 výmera 86 m2 zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. 3002/27 výmera 148 m2 zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. 3002/28 výmera 66 m2 zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. 3002/29 výmera 17 m2 zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. 3002/31 výmera 252 m2 zastavané plochy a nádvoria parc. reg. „C“ č. 3002/32 výmera 32 m2 stavby: relaxačný pavilón súp. č. 2149 postavený na parc. reg. „C“ č. 3002/31 relaxačný pavilón súp. č. 2149 postavený na parc. reg. „C“ č. 3002/32 rekreačná chata súp. č. 2260 postavená na parc. reg. „C“ č. 3002/24 rekreačná chata súp. č. 2261 postavená na parc. reg. „C“ č. 3002/23 rekreačná chata súp. č. 2262 postavená na parc. reg. „C“ č. 3002/23 rodinný dom súp. č. 2263 postavený na parc. reg. „C“ č. 3002/25

v prospech žalovaného 2/, ktorej vklad záložného práva a vecného bremena bol do katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, v konaní vedenom pod číslom J., je voči žalobkyni neúčinná. Súd žalobu zamietol v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že Zmluva o zriadení záložného práva z 18. februára 2016, v znení Dodatku č. 1 z 31. marca 2016, ktorou bolo zriadené záložné právo na vyššie špecifikovaných nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území J., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, v prospech žalovanej 3/, ktorej vklad záložného práva bol do katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom Martin, Katastrálny odbor, v konaní vedenom pod číslom J., je voči žalobkyni neúčinná. Rovnako žalobu zamietol v časti určenia, žekúpna zmluva, ktorou boli špecifikované nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území J., zapísané na LV č. XXXX, prevedené zo žalovanej IV/ na žalovanú V/, je voči žalobkyni neúčinná. Žalobu zamietol aj v časti určenia, že Kúpna zmluva, ktorou boli prevedené vyššie špecifikované nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území J., zapísané na LV č. XXXX, zo žalovanej V/ na žalovanú VI/, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, v konaní vedenom pod číslom J., je voči žalobkyni neúčinná. O náhrade trov konania Okresný súd Martin rozhodol štyrmi samostatnými výrokmi tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, žalovanej 3/ priznal voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, žalovanej 5/ priznal voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% a žalovanej 6/ priznal voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Proti predmetnému rozsudku v časti jeho zamietajúcich výrokov a závislých výrokov o priznaní náhrady trov konania v prospech žalovanej 3/, žalovanej 5/ a žalovanej 6/ podala odvolanie žalobkyňa. Žalovaný 2/ napadol odvolaním rozsudok v časti výroku o určení neúčinnosti zmluvy o zriadení záložného práva a zmluvy o zriadení vecného bremena voči žalobkyni a výroku o priznaní náhrady trov konania v prospech žalobkyne. Okresný súd Martin predložil vec Krajskému súdu v Žiline ako súdu funkčne príslušnému na rozhodnutie o podaných odvolaniach.

2. S poukazom na § 40, § 43, § 34 ods. 2 písm. a) a § 22 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení účinnom od 1. júna 2023 (ďalej aj „CSP“), Krajský súd v Žiline (ďalej aj „postupujúci súd“) postúpil predmetný spor vedený na tom súde pod sp. zn. 14Cob/7/2023 Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu funkčne príslušnému na konanie o podaných odvolaniach. Ozrejmil, že podľa právnej úpravy účinnej od 1. júna 2023, funkčne príslušným súdom na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne a žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 17Cb/117/2016-987 z 24. júna 2021 v znení opravného uznesenia z 21. októbra 2021, sp. zn. 17Cb/117/2016-1038, ktoré boli podané do 31. mája 2023, nie je Krajský súd v Žiline, ale Krajský súd v Banskej Bystrici. Hoci odvolanie bolo podané pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, ktorý v spojení so zákonom č. 398/2022 Z. z. s účinnosťou od 1. júna 2023 okrem iného zmenil úpravu zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku a zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku, Krajský súd v Žiline poukázal na skutočnosť, že prechodné ustanovenie § 471c CSP v znení „Konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.“ sa v predmetnom spore nepoužije, aplikuje sa naň nová právna úprava. Keďže povinnosťou súdu (aj odvolacieho) je v zmysle § 40 veta pred bodkočiarkou CSP skúmať vecnú, kauzálnu aj funkčnú príslušnosť počas celého konania, podľa Krajského súdu v Žiline, spor bolo potrebné postúpiť Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu funkčne príslušnému na rozhodnutie v odvolacom konaní. V danej súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Ndob/5/2023 zo 16. augusta 2023, konkrétne na odseky 22, 26 a 27 odôvodnenia uznesenia a tiež na tlačové komuniké Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. augusta 2023 týkajúce sa sporu o funkčnú príslušnosť súdov na konanie o odvolaní podanom do 31. mája 2023 v obchodnoprávnych sporoch. Z odseku 26 odôvodnenia citovaného uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že „... pre konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 zákonodarca v prechodnom ustanovení § 471c CSP výslovne určil, že sa majú dokončiť na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023. Toto ustanovenie a contrario teda nepokrýva funkčnú ani kauzálnu príslušnosť odvolacích súdov. Najvyšší súd zastáva názor, že ak by zákonodarca mienil, aby sa tento prechodný režim týkal aj funkčnej a kauzálnej príslušnosti, vyjadril by to výslovne tak, ako to v minulosti urobil v prechodnom ustanovení § 470 ods. 4 CSP (konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo). Preto je pri nachádzaní funkčnej príslušnosti krajského súdu na konanie o odvolaní v obchodnoprávnych sporoch potrebné vychádzať z okamžitej aplikability procesného predpisu (§ 470 ods. 1 CSP)....“.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „predkladajúci súd“) s postúpením veci nesúhlasil a postupompodľa § 43 ods. 2 CSP predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením veci z dôvodu, že funkčne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie o odvolaní žalobkyne a žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 17Cb/117/2016-987 z 24. júna 2021 v znení opravného uznesenia z 21. októbra 2021, sp. zn. 17Cb/117/2016-1038, je Krajský súd v Žiline. Nesúhlas s postúpením veci odôvodnil tým, že vzhľadom na dátum podania odvolaní je podľa § 471c CSP na konanie o odvolaniach príslušný Krajský súd v Žiline, ktorého príslušnosť sa riadi právnou úpravou účinnou do 31. mája 2023. V predmetnej obchodnoprávnej veci totiž žalobkyňa a žalovaný 2/ podali odvolanie ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, ktorý v spojení so zákonom č. 398/2022 Z. z. s účinnosťou od 1. júna 2023 zmenil sídla a obvody okresných a krajských súdov, pričom zároveň došlo k zmene ustanovenia § 34 CSP vymedzujúceho funkčnú príslušnosť krajských súdov ako súdov odvolacích. Novelizované ustanovenie § 34 CSP rieši funkčnú príslušnosť odvolacích súdov, a to tak, že v prvom odseku upravuje miestnu príslušnosť odvolacích krajských súdov a v druhom odseku upravuje kauzálnu príslušnosť odvolacích súdov. Zdôraznil, že od 1. júna 2023 nedošlo k zmene funkčnej príslušnosti, keďže krajské súdy sú aj naďalej odvolacími súdmi voči rozhodnutiam okresných súdov. Predmetnou novelou došlo len k doplneniu miestnej príslušnosti odvolacích súdov v odseku 1 a k vymedzeniu kauzálnej príslušnosti odvolacích súdov v rámci funkčnej príslušnosti do ustanovenia § 34 ods. 2 CSP, ktorá bola predtým riešená v ustanoveniach § 22 až § 33 CSP.

4. Ďalej poukázal na prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2023 (§ 471c CSP), z ktorého vyplýva zásada dokončenia vecí na vecne a miestne príslušných súdoch podľa predpisov účinných do 31. mája 2023 (ďalej aj „staré veci“) s jedinou výnimkou, a to ak podľa osobitného predpisu dochádza k prechodu výkonu súdnictva na iný súd. V takom prípade aj staré veci dokončia súdy vecne a miestne príslušné podľa právnej úpravy účinnej od 1. júna 2023. Osobitným predpisom, ktorý upravuje prechod výkonu súdnictva, ku ktorému došlo s účinnosťou od 1. júna 2023, je zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlach a obvodoch súdov“), ktorý však v žiadnom svojom ustanovení neupravuje, že s účinnosťou od 1. júna 2023 dochádza k prechodu výkonu súdnictva z Krajského súdu v Žiline na Krajský súd v Banskej Bystrici a takáto úprava nie je obsiahnutá ani v inom právnom predpise. Od 1. júna 2023 síce podľa § 34 ods. 2 CSP dochádza k zmene funkčnej príslušnosti súdov tak, že Krajský súd v Banskej Bystrici je funkčne príslušný aj na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa § 22 písm. f) a h) CSP, t. j. v konaní v obchodnoprávnych sporoch, kde sú príslušné Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne a Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline, avšak zmenu funkčnej príslušnosti nemožno stotožňovať s prechodom výkonu súdnictva, ktorý upravuje zákon o sídlach a obvodoch súdov. Z absencie doslovného vymenovania kauzálnej a funkčnej príslušnosti v rámci prechodného ustanovenia § 471c CSP podľa názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici ešte nevyplýva zámer, účel a zmysel reformy tzv. súdnej mapy (zákon č. 150/2022 Z. z. v znení zákona č. 398/2022 Z.z.) v tom zmysle, aby odvolania napadnuté podľa právnych predpisov účinných do 31. mája 2023 boli rozhodované podľa novej právnej úpravy účinnej od 1. júna 2023. Predkladajúci súd mal za to, že kauzálna príslušnosť je v tomto prípade podmnožinou miestnej príslušnosti, pretože v závislosti od druhu kauzy určuje, ktorý z existujúcich funkčne príslušných odvolacích súdov je tým súdom, ktorému svedčí miestna príslušnosť. Keďže zároveň prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2023 výslovne upravuje miestnu príslušnosť, podľa názoru postupujúceho súdu platí, že prostredníctvom ustanovenia § 471c CSP zákonodarca normoval aj kauzálnu príslušnosť, a to tým spôsobom, že konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne (teda aj kauzálne) príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023.

5. Aj z dôvodovej správy k ustanoveniu § 471c CSP podľa názoru predkladajúceho súdu vyplýva jednoznačný zámer na dokončenie starých vecí doterajšími súdmi, ako aj cieľ a účel reformy súdnej mapy, podľa ktorého sa staré veci presunú na nové vecne a miestne príslušné súdy len za splnenia jediného predpokladu, a to, ak dochádza k prechodu výkonu súdnictva zo zrušených súdov na novozriadené. Pri odvolacích súdoch takýto prechod výkonu súdnictva nie je, pretože ostali zachované všetky odvolacie súdy. Uvedený účel a zmysel novej právnej úpravy vo vzťahu k rozhodovacej činnostiodvolacích súdov v tzv. starých veciach vyplýva nielen z dôvodovej správy, ale aj z usmernenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ako predkladateľa zmenenej právnej úpravy), ktoré bolo súdom doručené dňa 10. mája 2023. Zároveň zo žiadneho ustanovenia novej právnej úpravy nevyplýva zámer zákonodarcu a ani predkladateľa, aby staré veci, v ktorých boli do 31. mája 2023 podané odvolania, rozhodovali krajské súdy podľa úpravy účinnej od 1. júna 2023. Aj keď dôvodová správa nie je záväzná a sama osebe nepredstavuje výkladové pravidlo, niet rozumného dôvodu pre taký výklad príslušnosti súdov, podľa ktorého vecná a miestna príslušnosť kopíruje pravidlo dokončenia starých vecí doterajšími súdmi, zatiaľ čo na kauzálnu a funkčnú príslušnosť by sa malo aplikovať iné pravidlo v rozpore s jednoznačne prejaveným zámerom zákonodarcu podľa dôvodovej správy. Takýto dvojkoľajný princíp nie je rozumne vysvetliteľný a z absencie výslovnej úpravy kauzálnej a funkčnej príslušnosti nie je možné vyvodiť takýto účel a zmysel novej právnej úpravy vo vzťahu k odvolacím súdom.

6. Napokon Krajský súd v Banskej Bystrici poukázal tiež na to, že ani v prípade aplikácie právnej úpravy účinnej od 1. júna 2023 Krajský súd v Banskej Bystrici nie je príslušným na rozhodovanie o odvolaní v obchodnoprávnych veciach proti rozhodnutiu Okresného súdu Martin, pretože podľa § 34 ods. 2 písm. a) v spojení s § 22 písm. f) a h) CSP, Krajský súd v Banskej Bystrici rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiam v obchodnoprávnych veciach vydaných Okresným súdom Žilina a Okresným súdom Trenčín a zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že pre účely určenia príslušnosti odvolacieho súdu v obchodnoprávnych sporoch, rozhodnutie Okresného súdu Martin vyhlásené do 31. mája 2023, sa od 1. júna 2023 považuje za rozhodnutie Okresného súdu Žilina.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Krajskému súdu v Banskej Bystrici a Krajskému súdu v Žiline podľa ust. § 43 ods. 2 CSP preskúmal vec a dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením veci Krajským súdom v Žiline nie je dôvodný.

8. Podľa článku 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. 9. Podľa článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

10. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu (veta za bodkočiarkou v znení účinnom od 1. júla 2023). 11. Podľa § 22 písm. h) CSP (v znení účinnom od 1. júna 2023), na konanie v obchodnoprávnych sporoch je príslušný Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.

12. Podľa § 34 ods. 2 písm. a) CSP (v znení účinnom od 1. júna 2023), na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa § 22 písm. f) a h) a § 23 písm. f) a h) je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici.

13. Podľa § 3 ods. 8 písm. b) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. <.> Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlach a obvodoch súdov“), sídlom Krajského súdu v Žiline je mesto Žilina a jeho obvod tvorí aj obvod Okresného súdu Martin.

14. Podľa § 471c CSP, konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.

1 5. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom obchodnoprávnom spore rozhodol Okresný súd Martinrozsudkom č. k. 17Cb/117/2016-987 z 24. júna 2021 v znení opravného uznesenia z 21. októbra 2021, sp. zn. 17Cb/117/2016-1038, tak, že určil, že Zmluva o zriadení záložného práva a zmluva o zriadení vecného bremena z 3. mája 2014, v znení Dodatku č. 1 z 23. augusta 2014, ktorou bolo zriadené záložné právo a vecné bremeno spočívajúce v práve bezplatného doživotného užívania nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území J., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, v prospech žalovaného 2/, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, v konaní vedenom pod číslom J., je voči žalobkyni neúčinná. Súd žalobu zamietol v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že Zmluva o zriadení záložného práva z 18. februára 2016, v znení Dodatku č. 1 z 31. marca 2016, ktorou bolo zriadené záložné právo na vyššie špecifikovaných nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území J., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, v prospech žalovanej 3/, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom Martin, Katastrálny odbor, v konaní vedenom pod číslom J., je voči žalobkyni neúčinná. Rovnako žalobu zamietol v časti určenia, že kúpna zmluva, ktorou boli špecifikované nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území J., zapísané na LV č. XXXX, prevedené zo žalovanej IV/ na žalovanú V/, je voči žalobkyni neúčinná. Žalobu zamietol aj v časti určenia, že Kúpna zmluva, ktorou boli prevedené vyššie špecifikované nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území J., zapísané na LV č. XXXX, zo žalovanej V/ na žalovanú VI/, ktorej vklad bol do katastra nehnuteľností povolený Okresným úradom Martin, katastrálny odbor, v konaní vedenom pod číslom J., je voči žalobkyni neúčinná. O náhrade trov konania Okresný súd Martin rozhodol štyrmi samostatnými výrokmi tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, žalovanej 3/ priznal voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, žalovanej 5/ priznal voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% a žalovanej 6/ priznal voči žalobkyni právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Proti predmetnému rozsudku, v časti jeho zamietajúcich výrokov a závislých výrokov o priznaní náhrady trov konania v prospech žalovanej 3/, žalovanej 5/ a žalovanej 6/, podala odvolanie žalobkyňa. Žalovaný 2/ napadol odvolaním rozsudok v časti výroku o určení neúčinnosti zmluvy o zriadení záložného práva a zmluvy o zriadení vecného bremena a výroku o priznaní náhrady trov konania v prospech žalobkyne. Okresný súd Martin predložil vec Krajskému súdu v Žiline ako súdu odvolaciemu na rozhodnutie o podaných odvolaniach. Krajský súd v Žiline o odvolaniach nerozhodol a v súvislosti s novelou Civilného sporového poriadku účinnou od 1. júna 2023, skúmajúc počas celého konania svoju funkčnú príslušnosť v odvolacom konaní, postúpil vec na rozhodnutie Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu funkčne a kauzálne príslušnému. Krajský súd v Banskej Bystrici s postúpením veci nesúhlasil, pričom svoju funkčnú príslušnosť namietol najmä s poukazom na nesprávny právny záver Krajského súdu v Žiline, ktorý v procese skúmania funkčnej príslušnosti neaplikoval v danom spore prechodné ustanovenie § 471c CSP. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo posúdiť dôvodnosť nesúhlasu Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením veci Krajským súdom v Žiline na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne a žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 7Cb/117/2016-987 z 24. júna 2021 v znení opravného uznesenia z 21. októbra 2021, sp. zn. 17Cb/117/2016-1038.

16. Pre rozhodnutie tohto sporu o príslušnosť je potrebné v prvom rade vyriešiť otázku časovej pôsobnosti právnych noriem upravených v § 34 ods. 1 a 2 CSP v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 471c CSP. Odvolania boli podané (a teda odvolacie konanie bolo začaté) pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. (ďalej aj „novela“), ktorým boli s účinnosťou od 1. júna 2023 menené aj ustanovenia upravujúce funkčnú príslušnosť súdov na konanie o odvolaní a novoupravená kauzálna príslušnosť súdov v obchodnoprávnych sporoch. Pre súdy preto vzniká otázka, či sa nová právna úprava funkčnej príslušnosti má vzťahovať aj na odvolacie konania začaté pred účinnosťou novely, pričom v danom prípade je súd, ktorý rozhodoval v prvej inštancii Okresný súd Martin, t.j. okresný súd so sídlom v obvode Krajského súdu v Žiline.

1 7. V procesnom práve je pri riešení otázok intertemporality základným princípom okamžitá aplikovateľnosť novej procesnej úpravy na konanie začaté a prebiehajúce podľa doterajších predpisov. Pravidlo okamžitej použiteľnosti (novej) procesnej úpravy na všetky prebiehajúce konania začaté podľa doterajších predpisov nevyžaduje výslovné zákonné zmocnenie, keďže je odvoditeľné pomocou ústavno

- konformného teleologického výkladu. Preto pokiaľ nie je v prechodných ustanoveniach ustanovené inak, konajúce súdy na konania začaté a prebiehajúce podľa doterajších predpisov aplikujú novú právnu úpravu počnúc momentom jej účinnosti. Podstatou princípu okamžitej aplikability je zabezpečiť procesne efektívne prejednanie veci vyhnutím sa nachádzaniu vhodného procesného režimu (v spleti prechodných ustanovení), čo umožňuje súdom sústrediť sa na hmotnoprávnu povahu sporu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4. júla 2017, sp. zn. III. ÚS 267/2017).

18. Novela Civilného sporového poriadku zákon doplnila aj o prechodné ustanovenie § 471c k úpravám účinným od 1. júna 2023, podľa ktorého konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd. Uvedené prechodné ustanovenie predstavuje výnimku z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej úpravy Civilného sporového poriadku, avšak vzťahuje sa výlučne na konania začaté a právoplatne neskončené na súdoch vecne a miestne príslušných. Za použitia gramatického výkladu ustanovenia najvyšší súd dospel k záveru, že dané prechodné ustanovenie zachovanie funkčnej ani kauzálnej príslušnosti súdu neupravuje. Pre zachovanie princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy je preto potrebné novú právnu úpravu funkčnej príslušnosti obsiahnutú v § 34 ods. 2 písm. a) CSP aplikovať aj na odvolacie konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023.

19. S názorom predkladajúceho súdu, ktorý v dôvodoch svojho nesúhlasu s postúpením veci uviedol tiež, že kauzálna príslušnosť je podmnožinou miestnej príslušnosti sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nestotožnil argumentujúc tým, že platná právna úprava vyjadrenému právnemu názoru nezodpovedá. V nadväznosti na uvedené najvyšší súd poukazuje na systematické členenie Civilného sporového poriadku, ktoré v jednotlivých dieloch tretej hlavy prvej časti rozlišuje príslušnosť vecnú (§ 12), miestnu (§ 13 až § 21), kauzálnu (§ 22 až § 33) a funkčnú (§ 34 pre krajské súdy a § 35 pre Najvyšší súd Slovenskej republiky). Skutočnosť, že kauzálna príslušnosť má prioritnú povahu voči ostatným druhom príslušnosti (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2019, sp. zn. 5Ndob/2/2019) neznamená, že by ju bolo možné vnímať ako poddruh inej príslušnosti. Pri výklade prechodného ustanovenia § 471c CSP preto nemožno dospieť k záveru, že by v ňom bolo skryto (v rámci vecnej alebo miestnej príslušnosti) zahrnuté aj zachovanie kauzálnej príslušnosti. V prípade absencie funkčnej a kauzálnej príslušnosti v ustanovení § 471c CSP nejde o pravú medzeru v zákone, teda o prípad, kedy úmyslom zákonodarcu nebolo vylúčiť zachovanie kauzálnej a funkčnej príslušnosti. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zákonodarca v ustanovení § 471c CSP zachovanie kauzálnej a funkčnej príslušnosti v konaniach začatých do 31. mája 2023 neupravil vedome. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že zákonodarca v znení tohto prechodného ustanovenia pristúpil k vymenovaniu iných druhov príslušnosti, ktoré zostávajú zachované (vecnej a miestnej príslušnosti), avšak kauzálnu a ani funkčnú príslušnosť neuviedol (na rozdiel od prechodného ustanovenia § 470 ods. 4 CSP). Z tohto pohľadu potom nie je priestor pre aplikáciu čl. 4 CSP. Prípadný rozpor s dôvodovou správou ako aj s usmernením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nemožno odstraňovať výkladom, ktorým by sa zmenil nepochybný obsah predmetného ustanovenia (čl. 3 ods. 1 CSP). Postupujúcim súdom prezentovaný výklad, podľa ktorého by konania o odvolaniach podaných do 31. mája 2023 mali byť dokončené na pôvodných krajských súdoch, t. j. funkčne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023, podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nerešpektuje účel sledovaný novelou, ktorým je v prvom rade špecializácia súdov, vrátane súdov krajských. Navrhovaný výklad by spôsobil neželanú dvojkoľajnosť, kedy by odvolacie konania v obchodnoprávnych sporoch (napriek zamýšľanej špecializácii) naďalej prebiehali aj na krajských súdoch, ktoré už podľa novej právnej úpravy nemajú byť súčasťou špecializovaného obchodného súdnictva.

20. V predloženom spore o príslušnosť je potrebné vyriešiť aj nadväzujúcu otázku výkladu § 34 ods. 2 CSP vo vzťahu k obchodnoprávnym sporom, kedy okresným súdom konajúcim a rozhodujúcim v prvej inštancii nie je okresný súd vymedzený v § 22 CSP. V tomto prípade bol okresným súdom rozhodujúcim v prvej inštancii Okresný súd Martin, teda okresný súd patriaci podľa § 3 ods. 8 písm. b) zákona o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky do obvodu Krajského súdu v Žiline.

21. Najvyšší súd, v zhode s už skôr vysloveným právnym názorom v rozhodnutí sp. zn. 5Ndob/5/2023 zo 16. augusta 2023, pri rozhodovaní o funkčnej príslušnosti súdu podľa § 34 ods. 1 a 2 CSP na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v danom obchodnoprávnom spore súdom prvej inštancie, ktorý nie je expressis verbis vymenovaný v § 22 CSP, prihliadajúc na článok 4 ods. 1 Základných princípov CSP, považuje za potrebné zdôrazniť, že pokiaľ jedným z nosných dôvodov tzv. súdnej reformy bola špecializácia súdov, v Civilnom sporovom poriadku explicitne zvýraznená novou úpravou kauzálnej príslušnosti súdov (na konanie v obchodnoprávnych sporoch v § 22), je nespochybniteľné, že pod funkčnú príslušnosť krajských súdov vymenovaných v § 34 ods. 2 písm. a) až c) CSP je potrebné zahrnúť všetky obchodnoprávne spory riešené na všetkých súdoch prvej inštancie spadajúcich tak do obvodov týchto troch krajských súdov, ako aj do obvodov krajských súdov vymenovaných v § 22 CSP. To, ktoré súdy prvej inštancie (okresné, mestské) patria do obvodu konkrétneho krajského súdu, stanovuje § 3 zákona o sídlach a obvodoch súdov. Keďže ustanovenie § 34 ods. 2 CSP nestanovuje inak, niet pochýb o tom, že (a contrario) podľa § 34 ods. 1 CSP je od 1. júna 2023 daná funkčná príslušnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Košiciach ako súdov výhradne špecializovaných na konania o odvolaniach proti rozhodnutiam vydaným v obchodnoprávnych sporoch všetkými súdmi prvej inštancie vo vlastnom obvode (teda nie len okresným alebo mestským súdom v sídle krajského súdu). Na rozdiel od tejto príslušnosti, zahŕňajúcej všetky okresné, resp. mestské súdy v obvode týchto krajských súdov podľa zákona o sídlach a obvodoch súdov, potom nie je prijateľný taký výklad ust. § 34 ods. 2 CSP, vychádzajúci úzko len z jeho jazykového znenia, podľa ktorého by uvedené krajské súdy boli príslušné aj na ďalšie konania o odvolaniach v obchodnoprávnych sporoch, avšak len proti tým rozhodnutiam, ktoré by vydali súdy prvej inštancie výslovne uvedené v § 22 CSP (okresné súdy v sídle ostatných krajských súdov). Takáto dvojkoľajnosť jednoznačne nebola úmyslom zákonodarcu. V tomto kontexte je na odkaz na ustanovenie § 22 (ako aj § 23) uvádzanom v § 34 ods. 2 CSP potrebné nahliadať tak, že pokiaľ základom súdnej reformy je špecializácia súdov/sudcov, ustanovenie § 22 z hľadiska kauzálnej príslušnosti súdov prvej inštancie stanovuje, ktoré z týchto súdov konajú v obchodnoprávnych sporoch, a to s dôrazom na kauzu - právny charakter týchto sporov, potom ich majú riešiť pre celý obvod krajského súdu. Preto aj pre interpretáciu ustanovenia § 34 ods. 2 CSP z hľadiska účelu súdnej reformy je podstatné hľadisko obchodnoprávneho charakteru sporov a obvodu krajského súdu, uvádzaného v § 22 CSP. Najvyšší súd pri tomto závere vychádzal čiastočne z gramatického výkladu § 34 ods. 2 CSP, najmä z časti Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa..., kde bol zákonodarcom zvolený dôraz na konanie vymedzené v § 22 CSP (a nie na súd rozhodujúci podľa § 22 CSP), ktorý upravuje kauzálnu príslušnosť súdu v obchodnoprávnych sporoch, ako aj z teleologického výkladu zohľadňujúceho účel novely, ktorým je špecializácia súdov (vrátane odvolacích súdov) s cieľom zabezpečenia rýchlosti, kvality a efektívnosti rozhodovania v obchodnoprávnych sporoch, a zároveň vychádzal z absencie prechodného ustanovenia, ktoré by obsahovalo odlišnú úpravu. Najvyšší súd aplikoval pri zvolenom riešení aj základné princípy Civilného sporového poriadku vymedzené v čl. 4 ods. 1 CSP a čl. 17 CSP.

22. Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že ustanovenie § 34 ods. 2 CSP je pri jeho interpretácii potrebné vnímať ako normu, ktorá síce nejednoznačne a vnútorne rozporne odkazuje na ust. § 22 CSP čo do identifikácie súdov prvej inštancie podriadených týmto odvolacím súdom, avšak zároveň ako ustanovenie, ktoré vymedzuje výlučný okruh odvolacích súdov pre oblasť obchodnoprávnych sporov (tu akcentujúc dikciu § 34 ods. 2 - „Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní...“, teda nielen pre rozhodnutia vydané uvedenými súdmi, ale pre všetky rozhodnutia, kde konanie má charakter obchodnoprávnej sporovej agendy). To, že zákonodarca opomenul, že obchodnoprávnu agendu do 31. mája 2023 viedli všetky súdy Slovenskej republiky, ako aj to, že môže nastať situácia, že nielen súdy výslovne uvedené v § 22 CSP aj v budúcnosti budú takúto agendu rozhodovať, nemôže viesť k inému záveru, ako tomu, že rigidný gramatický výklad predovšetkým ustanovení § 34 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 22 CSP by spôsobil sťaženú realizáciu špecializácie súdnictva (tzv. súdnej reformy).

23. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na uvedené konštatuje, že v prejednávanom spore je s účinnosťou od 1. júna 2023 v zmysle § 34 ods. 2 písm. a) v spojení s § 22 písm. h) CSP súdomfunkčne príslušným na konanie o odvolaniach proti rozsudku Okresného súdu Martin, ktoré bolo začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023, Krajský súd v Banskej Bystrici, a to s ohľadom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy a skutočnosť, že intertemporálne ustanovenie § 471c CSP neupravilo, že konanie o odvolaní začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončí na súde funkčne príslušnom podľa predpisov účinných do 31. mája 2023.

24. Vo vzťahu k záverom o okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje aj na obdobné závery už vyslovené v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 6Ndc/19/2023 z 28. júna 2023 a tiež v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 257/2023 z 27. júna 2023. Totožné závery, aké prijal najvyšší súd v tomto rozhodnutí, boli zároveň prijaté už v uznesení najvyššieho súdu zo 16. augusta 2023, sp. zn. 5Ndob/5/2023, z 23. augusta 2023, sp. zn. 3Ndob/8/2023 a v uznesení z 23. augusta 2023, sp. zn. 4Ndob/5/2023. Najvyšší súd dopĺňa, že prijatými závermi neprichádza k porušeniu práva na zákonného sudcu (§ 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) a ani k porušeniu zásady perpetuatio fori (§ 36 CSP), keď k zmene funkčnej príslušnosti prišlo na základe zmeny právnej úpravy a jej okamžitej aplikovateľnosti, pričom úprava intertemporality novej procesnej úpravy bola v rukách zákonodarcu. Preto pokiaľ v priebehu odvolacieho konania príde k zmene právnej úpravy funkčnej príslušnosti, je na zákonodarcovi, aby zrozumiteľne a jednoznačne upravil, či s ohľadom na princíp okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej úpravy a s ohľadom na povinnosť súdu skúmať svoju funkčnú príslušnosť počas celého konania podľa § 40 CSP, zostáva zachovaná funkčná príslušnosť v konaniach začatých podľa predchádzajúcej právnej úpravy, a to prijatím prechodného ustanovenia, ktoré však v rámci novely Civilného sporového poriadku vo vzťahu k funkčnej príslušnosti prijaté nebolo.

25. Na dôvažok Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že daný spor o určenie neúčinnosti právnych úkonov (týkajúci sa problematiky odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka) bol Okresným súdom Martin prejednaný a rozhodnutý ako spor obchodnoprávny v súdnom oddelení „Cb“. Vo vzťahu k otázke povahy prejednávaného sporu Krajský súd v Žiline (postupujúci súd) ani Krajský súd v Banskej Bystrici (predkladajúci súd) obchodnoprávnu povahu sporu nerozporovali. Najvyšší súd už vo svojom rozhodnutí z 11. decembra 2019, sp. zn. 6Ndc/15/2019 vyslovil, že pre stanovenie súdnej príslušnosti je vždy významný obsah žaloby, ktorý formuluje žalobca, teda i to, akej súdnej ochrany sa dovoláva. V okolnostiach toho ktorého prípadu teda nepôjde o prejudikovanie meritórneho rozhodnutia vo veci samej, ale o kritéria určujúce príslušnosť súdu ako jednej z podmienok konania. Z obsahu žaloby je zrejmé, že vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku sú ňou odporované právne úkony viažuce sa k ručiteľskému záväzku, ktorým bolo zabezpečené plnenie z úverovej zmluvy, uzavretej medzi dvomi obchodnými spoločnosťami, konkrétne bankou a akciovou spoločnosťou.

26. Najvyšší súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že nesúhlas Krajského súdu v Banskej Bystrici s postúpením veci Krajským súdom v Žiline nie je dôvodný a na konanie o odvolaniach proti rozsudku Okresného súdu Martin v obchodnoprávnom spore o určenie neúčinnosti právnych úkonov o zriadení záložného práva a vecného bremena a o prevode vlastníckeho práva je funkčne príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici.

27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.