UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu ORGREZ Bratislava, a.s., so sídlom Karloveská 6C, 841 04 Bratislava, IČO: 31 345 701, proti žalovanému PROJEKT ORGREZ s.r.o. Bratislava, so sídlom Polianky 5, 841 04 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 35 850 914, o ochranu obchodného mena a zdržanie sa nekalosúťažného konania, o nesúhlase Okresného súdu Banská Bystrica s postúpením sporu vedeným na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 12CbPv/3/2020 z Okresného súdu Bratislava I, vedeným na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 27CbPv/1/2018, takto
rozhodol:
K a u z á l n e p r í s l u š n ý m súdom na prejednanie a rozhodnutie sporu je Okresný súd Banská Bystrica.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Bratislava I listom z 21. januára 2020 postúpil spor vedený pod sp. zn. 27CbPv/1/2018 v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 v spojení s ustanovením § 25 ods. 1 a 3 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) Okresnému súdu Banská Bystrica ako súdu kauzálne príslušnému s poukazom na to, že sa jedná o spor z priemyselného vlastníctva. Poukázal na to, že predmetom sporu je okrem iného ochrana obchodného mena, pričom ochrana obchodného mena je v súlade s čl. 1 ods. 2 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva z 20. marca 1883, revidovanom v Bruseli 14. decembra 1900, vo Washingtone 2. júna 1911, v Haagu 6. novembra 1925, v Londýne 2. júna 1934, v Lisabone 31. októbra 1958 a v Stockholme 14. júla 1967 predmetom ochrany priemyselného vlastníctva, a preto je v predmetnom spore kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.
2. Okresný súd Banská Bystrica s postúpením sporu vedenom na tomto súde (pod sp. zn. 12CbPv/3/2020) nesúhlasil a súdny spis predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) ako spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti. Svoj nesúhlas s postúpením sporu odôvodnil tým, že predmetom sporu je ochrana obchodného mena žalobcu a tiež ochrany pred nekalou súťažou porušením jeho práv k obchodnému menu. Podľa Okresného súdu v Banskej Bystrici sa žalobou žalobca nedomáha ochrany svojich priemyselných práv, keď obchodné meno nie je priemyselným právom (pokiaľ nie je zároveň napríklad ochrannou známkou). Žalobca sa podľa Okresného súdu v Banskej Bystrici domáha výlučne ochrany svojho obchodného mena a nie inéhopriemyselného práva, keď považuje obchodné meno žalovaného za zameniteľné. Poukázal tiež na Prílohu č. 1 vyhlášky, bod II zapisovanie do registrov okresného súdu, pod písmenom C bod 1 písm. d), podľa ktorého sa do súdneho registra „Cb“ zapisuje žaloba, ak je jej predmetom uplatňovanie práv z nekalej súťaže podľa § 44 až 55 Obchodného zákonníka, práv z obchodného tajomstva podľa § 17 až 20 Obchodného zákonníka, práv z obchodného mena podľa § 8 až 12 Obchodného zákonníka a iné žaloby, ak je ich predmetom vzťah z Obchodného zákonníka. Podľa Okresného súdu Banská Bystrica nie sú predmetom sporu nároky z priemyselného práva, ale obchodnoprávne nároky, preto Okresný súd Banská Bystrica nie je podľa § 25 ods. 1 CSP kauzálne príslušný.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Bratislava I a Okresnému súdu Banská Bystrica (ust. § 43 ods. 2 CSP), po preskúmaní sporu o príslušnosť dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Banská Bystrica s postúpením sporu Okresným súdom Bratislava I nie je dôvodný.
4. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 CSP, na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je príslušný Okresný súd Banská Bystrica; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
5. Ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalého súťažného konania alebo autorskoprávneho sporu, je príslušný súd podľa odseku 1 (ust. § 25 ods. 3 CSP).
6. Podľa ustanovenia § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania. 7. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.
8. Ak súd, ktorému bol spor postúpený s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané (ust. § 43 ods. 2 CSP).
9. Zo žaloby vyplýva, že žalobca sa ňou domáha ochrany svojho obchodného mena, pričom toto obchodné meno obsahuje unikátny, rozlišovací a fundamentálny identifikačný prvok „ORGREZ“, ktorý tvorí súčasť žalobcovho duševného vlastníctva a súčasne požíva ochranu z titulu registrovanej ochrannej známky aj na území Slovenskej republiky. Súčasne sa žalobca domáha aj ochrany z nekalého súťažného konania žalovaného, ako to správne konštatoval aj Okresný súd Banská Bystrica v liste z 10. júla 2020, v ktorom vyslovil nesúhlas s postúpením mu sporu Okresným súdom Bratislava I. Okresný súd v Banskej Bystrici však dospel k nesprávnemu záveru, že právo k obchodnému menu nie je priemyselným právom, v dôsledku čoho predmetný spor nie je sporom z priemyselného vlastníctva. Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že právo k obchodnému menu zaraďujeme medzi práva priemyselného vlastníctva. V tejto súvislosti poukazuje na čl. 1 ods. 2 Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva z 20. marca 1885 (publikovaný vo vyhláške ministerstva zahraničných vecí č. 64/1975 Zb. v znení vyhl. č. 81/1985 Zb., ďalej len „Dohovor“), podľa ktorého obchodné meno je predmetom ochrany priemyselného vlastníctva, vrátane potlačovania nekalej súťaže. Podľa čl. 8 Dohovoru obchodné meno je chránené vo všetkých únijných krajinách bez toho, že by ho bolo treba prihlasovať alebo zapisovať; nerozhoduje, či je, alebo nie je časťou továrenskej alebo obchodnej známky.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky upriamuje pozornosť na to, že z teoretického hľadiska (viď napr. P. Vojčík a kolektív: Právo duševného vlastníctva, r. 2012, Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o.) sa právo priemyselného vlastníctva delí na a/ priemyselné práva a b/ práva obdobné priemyselným právam. Priemyselné práva sa delia do dvoch základných skupín: 1/ priemyselné práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti (napr. patentové právo, právo dizajnu, právo topografií polovodičových výrobkov a podobne) a 2/ priemyselné práva na označenia (napr. právo ochranných známok, právo obchodných mien, právo označení pôvodu výrobkov a zemepisných označenívýrobkov). Obchodné meno patrí medzi predmety priemyselného vlastníctva (nie je sporné, že právna úprava obchodného mena je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku), pričom plní najmä rozlišovaciu funkciu, keďže slúži na odlíšenie jedného podnikateľa od podnikateľa iného, resp. iných, slúži teda okrem iného na rozlíšenie podniku ako aj na rozlíšenie podnikateľskej činnosti. Predmetný spor je tak sporom z priemyselného vlastníctva, pričom je nesporné, že uvedený spor má súčasne povahu aj sporu z nekalého súťažného konania, preto kauzálne príslušným súdom na jeho prejednanie a rozhodnutie je v zmysle ust. § 25 ods. 1 a ods. 3 CSP Okresný súd Banská Bystrica.
11. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.