UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti DELTA-TRUCK s. r. o., Bratislava, Klincová 35, IČO: 47 314 893, zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kubik, advokát, s.r.o., Dunajská Streda, Poľná cesta 966/9, IČO: 36 869 295, proti žalovanej obchodnej spoločnosti AP Transport s.r.o., Trnovec nad Váhom 390, IČO: 52 016 617, zastúpenej advokátom JUDr. Borisom Štanglovičom, Šaľa, Jarmočná 2264/3, o zaplatenie 1 557,60 eura s príslušenstvom, o nesúhlase Okresného súdu Trnava s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica, takto
rozhodol:
P r í s l u š n ý m na prejednanie a rozhodnutie sporu j e Okresný súd Trnava.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Banská Bystrica dňa 16. februára 2024 postúpil spor na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava z dôvodu, že žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote navrhla pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“). 2. Okresný súd Trnava listom zo dňa 29. júla 2024 vrátil spis Okresnému súdu Banská Bystrica s poukazom na to, že v spise sa nachádza uznesenie č. k. 7Up/1679/2023-31 z 13. decembra 2023, ktorým Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „upomínací súd“) odmietol odpor žalovanej ako oneskorene podaný. Keďže proti predmetnému uzneseniu nebola podaná sťažnosť, uznesenie o odmietnutí odporu nadobudlo právoplatnosť a nebol zákonný dôvod na procesný postup podľa § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, t. j. doručenie odporu žalobkyni a výzvu na vyjadrenie sa k nemu a na podanie návrhu na pokračovanie v konaní. Upomínací súd aj napriek tomu vec postúpil Okresnému súdu Trnava na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku, a to dokonca s odkazom na § 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, hoci ani jeden z týchto zákonných dôvodov pokračovania v konaní nie je daný. Keďže konanie je skončené na upomínacom súde vydaním platobného rozkazu č. k. 7Up/1679/2023-23 z 24. novembra 2023, ktorý doposiaľ nebol zrušený, rovnako ako nebolo zrušené ani uznesenie o odmietnutí odporu, Okresný súd Trnava nemá čoprejednávať a spis bol postúpený nedôvodne. 3. Okresný súd Banská Bystrica listom z 26. augusta 2024 vrátil spis Okresnému súdu Trnava na ďalší postup s tým, že ak Okresný súd Trnava s postúpením nesúhlasí, podľa § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) má predložiť spis spoločne nadriadenému súdu. Poukázal na to, že dňa 24. novembra 2023 vydal vo veci platobný rozkaz, ktorý bol ešte v ten istý deň doručený žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že posledným dňom lehoty na podanie odporu (podľa § 7 ods. 2 zákona o upomínacom konaní) bol pondelok 11. decembra 2023. Dňa 12. decembra 2023 bol súdu doručený odpor podaný v rovnaký deň prostredníctvom právneho zástupcu žalovanej. Okresný súd Banská Bystrica v súlade s ustanovením § 12 ods. 1 písm. b) zákona o upomínacom konaní tento odpor odmietol ako podaný oneskorene, a to uznesením zo dňa 13. decembra 2023. Následne dňa 19. decembra 2023 bol upomínaciemu súdu doručený v poradí druhý odpor proti platobnému rozkazu, podaný žalovanou v listinnej forme na pošte dňa 11. decembra 2023. Keďže tento odpor bol podaný včas a upomínací súd ho vyhodnotil ako vecne odôvodnený, v súlade s ustanovením § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní ho zaslal na vyjadrenie žalobkyni. Keďže žalobkyňa v stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhla pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa CSP, upomínací súd dňa 15. februára 2024 postúpil vec Okresnému súdu Trnava, ktorý je podľa § 13 v spojení s § 22 písm. g) CSP súdom príslušným na konanie. 4. Okresný súd Trnava následne spis predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením sporu podľa § 43 ods. 2 CSP, prípadne na vyslovenie právneho názoru a usmernenie súdov nižšieho stupňa. Poukázal na to, že vo veci vydaný platobný rozkaz bol žalovanej riadne doručený dňa 24. novembra 2023. Proti predmetnému platobnému rozkazu podala žalovaná odpor, ktorý upomínací súd nesprávne vyhodnotil ako oneskorene podaný, a preto ho podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona o upomínacom konaní odmietol. Proti uzneseniu o odmietnutí odporu z 13. decembra 2023 bola prípustná sťažnosť, ktorá však nebola podaná a uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29. decembra 2023. Keďže podľa názoru upomínacieho súdu odpor nebol podaný včas a bol preto odmietnutý, tak vydaný platobný rozkaz nebol podľa § 11 ods. 1 a 5 zákona o upomínacom konaní zrušený. Potom ani nebol zákonný dôvod na procesný postup upomínacieho súdu podľa § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, t. j. doručovanie odporu žalobkyni a jej vyzývanie na vyjadrenie sa k nemu a na podanie návrhu na pokračovanie v konaní, tak ako na to upozornila aj sama žalobkyňa (č. l. 45 spisu), ktorá návrh na pokračovanie v konaní podala len z opatrnosti. Pokiaľ upomínací súd vec postúpil Okresnému súdu Trnava s poukazom na ustanovenia § 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, Okresný súd Trnava voči tomu namietal, že ani jeden z týchto zákonných dôvodov pokračovania v konaní nie je daný. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že upomínací súd až dodatočne zistil, že odpor nemal odmietnuť, lebo bol podaný včas (na poštu), čo upomínací súd sám priznáva vo svojom vrátení spisu z č. l. 77. Upomínací súd pochybil, ak pri posudzovaní včasnosti odporu vychádzal len z elektronického podania odporu advokátom žalovanej (č. l. 27 spisu) a nevychádzal aj z listinného podania odporu na pošte, podaného samotnou žalovanou (č. l. 35 spisu). Toto svoje pochybenie však už upomínací súd nemohol sám dodatočne odstrániť. Žalovaná mohla podať sťažnosť proti uzneseniu o odmietnutí odporu a namietať, že odpor nemal byť odmietnutý ako oneskorene podaný. Taká sťažnosť však podaná nebola a vec je na upomínacom súde definitívne právoplatne skončená vydaním platobného rozkazu, ktorý doposiaľ nebol zrušený tak, ako nebolo zrušené ani uznesenie o odmietnutí odporu. Keďže postúpenie veci z upomínacieho konania bolo nedôvodné, Okresný súd Trnava dňa 1. augusta 2024 vrátil spis upomínaciemu súdu (č. l. 70 spisu) a nepredložil ho spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti podľa § 43 ods. 2 CSP. Okresný súd Trnava má za to, že nie je dôvod rozhodovať o príslušnosti súdov, pretože konanie je skončené na upomínacom súde, a preto ani nemôže existovať spor o to, ktorý súd je príslušný na konanie. Vzhľadom na vrátenie spisu upomínacím súdom však Okresný súd Trnava nemá inú možnosť, než vec predložiť spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie, ktorému súdu vec patrí. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj Najvyšší súd SR“) ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Trnava a Okresnému súdu Banská Bystrica (§ 43 ods. 2 CSP) po preskúmaní veci dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Trnava s postúpením veci nie je dôvodný. 6. Podľa § 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, akbol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť. 7. Podľa § 11 ods. 2 zákona o upomínacom konaní, ak sa odpor podáva elektronickými prostriedkami, musí byť podaný prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu. 8. Podľa § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. 9. Podľa § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd strany upovedomí o pokračovaní v konaní. 10. Podľa § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 11. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OBZ“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 12. Podľa § 22 písm. g) CSP na konanie v obchodnoprávnych sporoch je príslušný Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave. 13. Podľa § 3 ods. 7 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 371/2004 Z. z.“) sídlom Krajského súdu v Trnave je mesto Trnava; jeho obvod tvoria obvody a) Okresného súdu Dunajská Streda, b) Okresného súdu Galanta, c) Okresného súdu Senica, d) Okresného súdu Trnava. 14. Podľa § 2 ods. 9 sídlom Okresného súdu Galanta je mesto Galanta; jeho obvod tvorí územný obvod okresov Galanta a Šaľa. 15. Už v uznesení sp. zn. 1Ndc/13/2020 z 24. februára 2021 Najvyšší súd SR konštatoval, že s ohľadom na skutočnosť, že k postúpeniu sporu (veci) môže dôjsť nielen za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 43 ods. 1 CSP, ale aj pri splnení podmienok uvedených v ustanovení § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, je potrebné pojem „postúpenie sporu“ použitý v ustanovení § 43 ods. 2 CSP vykladať extenzívne, t. j. tak, že pod postúpením sporu treba rozumieť nielen postúpenie sporu ako výsledok postupu súdu podľa ustanovenia § 43 ods. 1 CSP, ale aj ako výsledok postupu súdu podľa ustanovenia § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní. S poukazom na uvedené sa Najvyšší súd SR podrobnejšie zaoberal postupom Okresného súdu Banská Bystrica, ktorý predchádzal postúpeniu veci z upomínacieho konania na Okresný súd Trnava podľa § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní ako na súd príslušný na jej prejednanie podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. V uvedenom procesnom postupe Najvyšší súd SR nezistil žiadne pochybenie upomínacieho súdu, pričom výhrady Okresného súdu Trnava (ďalej aj „predkladajúci súd“) hodnotí ako nedôvodné v celom rozsahu. 16. Zo spisu vyplýva, že dňa 24. novembra 2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica platobný rozkaz č. k. 7Up/1679/2023-23, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu sumu 1 557,60 eura s príslušenstvom, alebo aby v tej istej lehote podala odpor. Ďalším výrokom bola žalovaná zaviazaná nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 247,84 eura, a to v rovnakej lehote a na účet jej právnej zástupkyne. Vydaný platobný rozkaz bol stranám sporu doručovaný v súlade s ustanovením § 9 ods. 2 zákona o upomínacom konaní, t. j. ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu, ktorým sa rozumie zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o e-Governmente“). Žalobkyni, ktorá bola v konaní zastúpená advokátskou kanceláriou, t. j. zástupcom so splnomocnením na celé konanie (§ 110 ods. 1 veta prvá CSP), súd doručoval do elektronickej schránky jej splnomocnenej zástupkyne. Žalovanej, ktorá v čase vydania platobného rozkazu ešte zastúpená nebola, sa doručovalo do jej elektronickej schránky, zriadenej na Ústrednom portáli verejnej správy (ďalej len „ÚPVS“). Z doručenky na č. l. 26 spisu vyplýva, že žalovanej bol platobný rozkaz doručený dňa 24. novembra 2023, ktorý deňpripadol na piatok, v dôsledku čoho sa neuplatnila úprava § 32 ods. 9 zákona o e-Governmente a lehota 15 dní na podanie odporu začala žalovanej plynúť nasledujúci deň po doručení, t. j. 25. novembra 2023 (§ 121 ods. 2 CSP). Keďže posledný deň lehoty pripadol na sobotu 9. decembra 2023, v zmysle úpravy § 121 ods. 4 CSP došlo k predĺženiu lehoty na podanie odporu na najbližší nasledujúci pracovný deň, čo bol pondelok 11. decembra 2023. 17. Dňa 12. decembra 2023 bolo upomínaciemu súdu doručené elektronické podanie, ktoré v mene žalovanej podal a autorizoval jej splnomocnený zástupca advokát JUDr. Boris Štanglovič. Išlo o odpor podaný elektronickými prostriedkami, podaný prostredníctvom na to určeného elektronického formulára a autorizovaný podľa zákona o e-Governmente (§ 11 ods. 2 zákona o upomínacom konaní), ktorý bol do elektronickej schránky upomínacieho súdu odoslaný dňa 12. decembra 2023, t. j. oneskorene. Tento odpor v elektronickej podobe upomínací súd odmietol svojím uznesením z 13. decembra 2023 (č. l. 31 spisu). V čase rozhodovania o odmietnutí odporu z 12. decembra 2023 upomínací súd ešte nemal k dispozícii ďalšie podanie žalovanej (zažurnalizované v spise na č. l. 35 až 36), ktoré bolo urobené s využitím tlačiva (ktoré upomínací súd doručoval žalovanej spolu s vydaným platobným rozkazom), avšak nebolo podané elektronickými prostriedkami, ale prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. Predmetné podanie bolo upomínaciemu súdu doručené až dňa 19. decembra 2023. Z obálky zažurnalizovanej na rube listu č. 36 však vyplýva, že žalovaná toto svoje listinné podanie odovzdala na poštovú prepravu dňa 11. decembra 2023, t. j. posledný deň zákonnej lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Keďže upomínací súd v čase vydania uznesenia o odmietnutí odporu z 13. decembra 2023 nevedel o tom, že žalovaná dňa 11. decembra 2023 podala na poštovú prepravu ešte jedno listinné podanie, ktoré je podľa obsahu odporom proti vydanému platobnému rozkazu, tak len z tohto dôvodu v odseku 3 odôvodnenia uviedol, že platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 12.12.2023. 18. Najvyšší súd SR sa stotožnil s názorom upomínacieho súdu, že v prípade predmetného listinného podania z 11. decembra 2023 (č. l. 35 spisu) sa jedná o včas podaný odpor proti platobnému rozkazu, ktorý je aj vecne odôvodnený (§ 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní). Za rozhodujúce považuje to, že elektronické podanie z č. l. 27 a listinné podanie z č. l. 35 sú z hľadiska obsahu odlišnými podaniami, a teda nejde o situáciu (ako sa mylne domnieva predkladajúci súd), kedy by žalovaná podala ten istý odpor najprv v lehote v listinnej podobe a následne už po lehote v elektronickej podobe. Aj z ustanovenia § 124 ods. 1 CSP vyplýva, že každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Ustanovenie § 11 ods. 2 zákona o upomínacom konaní je v judikatúre Najvyššieho súdu SR interpretované tak, že odpor proti platobnému rozkazu možno podať dvomi spôsobmi, a to písomnou formou, teda podaný v listinnej podobe a podpísaný alebo elektronickými prostriedkami, pričom odpor podaný elektronickými prostriedkami musí byť podaný prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu. Zákon akceptuje obe formy podania odporu a je na žalovanom, ktorú formu si zvolí (R 44/2020). Zo samotnej úpravy v ust. § 11 ods. 2 zákona o upomínacom konaní vyplýva možnosť podať odpor niektorým z týchto spôsobov: a/ elektronickými prostriedkami prostredníctvom na to určeného formulára, ktorý musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu, b/ v listinnej podobe s využitím tlačiva (súdom doručovaného žalovanému spolu s vydaným platobným rozkazom), c/ v listinnej podobe bez využitia tlačiva. Ak sa podáva odpor v listinnej podobe, je potrebné ho súdu doručiť osobne alebo poštou (R 7/2023). Nemožno pritom vylúčiť ani to, že žalovaný podá odpor opakovane rôznymi spôsobmi. Potom je rozhodujúci obsah týchto podaní, ktoré môžu byť z hľadiska obsahu identické a líšiť sa iba podobou, alebo nepôjde o totožné podania a potom môže ísť buď o doplnenie predchádzajúcej argumentácie (resp. odôvodnenia odporu) alebo (ako v tomto prípade) o dva samostatné odpory podané proti tomu istému platobnému rozkazu. Žalovaná svoj odpor v listinnej podobe podala včas a vecne ho odôvodnila, preto by bolo nanajvýš nespravodlivé, ak by jej podaniu nemali byť priznané účinky predpokladané v ustanovení § 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní časť druhej vety pred bodkočiarkou, t. j. zrušenie platobného rozkazu. Napokon aj z odôvodnenia uznesenia z 13. decembra 2023 jednoznačne vyplýva, že výrok o odmietnutí sa vzťahuje k odporu, ktorý žalovaná podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu a ktorý bol odoslaný prostredníctvom ÚPVS dňa 12. decembra 2023. 19. Zo spisu tiež vyplýva, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný na Okresný súd Banská Bystrica dňa 17. novembra 2023, t. j. už po nadobudnutí účinnosti zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a zákona č. 398/2022 Z. z.ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Týmito zákonmi bola zavedená tzv. reforma súdnej mapy, a to s účinnosťou od 1. júna 2023. Uvedená reforma zaviedla (o. i.) špecializáciu výkonu súdnictva, čomu zodpovedá aj novelizovaná úprava kauzálnej príslušnosti v CSP (tretí oddiel, tretej hlavy, prvej časti CSP), kde podľa § 22 písm. g) CSP platí, že na konanie v obchodnoprávnych sporoch je príslušný Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave. 20. Predkladajúci súd výslovne nespochybnil, že nejde o obchodnoprávny spor. Obchodnoprávnemu charakteru predmetného sporu nasvedčuje skutočnosť, že ide o spor medzi dvoma podnikateľmi - obchodnými spoločnosťami s ručením obmedzeným [§ 2 ods. 2 písm. a) OBZ]. Uplatnený nárok má podľa žaloby základ v bode 2.2 všeobecných zmluvných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy o nájme dopravného prostriedku (VIA) č. 011609/2020 zo dňa 16. septembra 2020, ktorá je ako zmluvný typ upravená v § 630 a nasl. OBZ. Žalobkyňa ako prenajímateľ má prenájom motorových vozidiel priamo zapísaný v predmete podnikania a aj v prípade žalovanej (nájomcu) možno rozumne predpokladať, že zmluvu o nájme dopravného prostriedku (náves zn. Kögel SN24, ev. č. WET186) uzavrela v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. Ide tak nepochybne o spor z obchodného záväzkového vzťahu v zmysle § 261 ods. 1 OBZ, resp. obchodnoprávny spor, na ktorého prejednanie a rozhodnutie sú s účinnosťou od 1. júna 2023 kauzálne príslušné súdy uvedené v § 22 CSP. 21. Pri určení súdu príslušného na konanie v obchodnoprávnych sporoch (kauzálne príslušného) podľa § 22 písm. a) až písm. h) CSP (ustanovenie ktoré upravuje až 8 kauzálne príslušných súdov) treba vychádzať z toho, do ktorého obvodu kauzálne príslušného súdu spadá - v konkrétnom prípade - inak všeobecne určený miestne príslušný súd. Kauzálna príslušnosť sa tak v týchto prípadoch spája s miestnou príslušnosťou (viď obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 2Ndc/6/2019 z 30. mája 2019). 22. V posudzovanom prípade ide o obchodnoprávny spor, na prejednanie ktorého je nesporne daná kauzálna príslušnosť súdu podľa ustanovenia § 22 CSP, a to vo väzbe na ustanovenia upravujúce miestnu príslušnosť, konkrétne § 13 v spojení s § 15 CSP, podľa ustanovení ktorých je na konanie v prvej inštancii miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ktorým v prípade, ak je žalovaným právnická osoba, sa rozumie súd, v ktorého obvode má právnická osoba sídlo (§ 15 ods. 1 CSP). Žalovaná obchodná spoločnosť má (a aj v čase začatia konania na upomínacom súde mala) sídlo v Trnovci nad Váhom, v okrese Šaľa, ktorý okres patrí do obvodu Okresného súdu Galanta, pričom obvod Okresného súdu Galanta patrí do obvodu Krajského súdu v Trnave ako súdu kauzálne príslušného (§ 22 písm. g) CSP). 23. Keďže žalovaná podala včas odpor proti platobnému rozkazu v listinnej podobe a tento aj vecne odôvodnila, Okresný súd Banská Bystrica postupoval správne, keď vec (na základe návrhu žalobkyne na pokračovanie v konaní) postúpil Okresnému súdu Trnava ako súdu kauzálne (a aj miestne) príslušnému na jej prejednanie podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Nesúhlas Okresného súdu Trnava s postúpením sporu nie je dôvodný, keďže uznesením zo dňa 13. decembra 2023 Okresný súd Banská Bystrica odmietol iný odpor žalovanej, ktorý bol podaný (oneskorene) elektronickými prostriedkami dňa 12. decembra 2023 s autorizáciou splnomocneným zástupcom žalovanej. 2 4. Najvyšší súd SR vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu je príslušný Okresný súd Trnava podľa § 22 písm. g) v spojení s § 15 ods. 1 CSP a § 3 ods. 7 v spojení s § 2 ods. 9 zákona č. 371/2004 Z. z. 25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.