UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v spore žalobkyne zahraničnej právnickej osoby Nemzeti Útdíjfizetési Szolgáltató Zrt., Maďarsko, 1137 Budapešť, Váci út 45/B, identifikačné číslo: 01-10-043108, zastúpenej advokátskou kanceláriou PETKOV & Co s. r. o., Bratislava Šoltésovej 14, IČO: 50 430 742, proti žalovanej Edite Kočiovej, narodenej X. S. XXXX, Čierna nad Tisou, Jarná 185/1, podnikajúcej pod obchodným menom Edita Kočiová DITA, s miestom podnikania Čierna nad Tisou, Hlavná 9, IČO: 33 154 228, zastúpenej advokátom JUDr. Andrejom Molnárom, Kráľovský Chlmec, Majlátha 2518/14, o zaplatenie 167,15 eura s príslušenstvom, o nesúhlase Mestského súdu Košice s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica, takto
rozhodol:
P r í s l u š n ý m na prejednanie a rozhodnutie sporu j e Okresný súd Trebišov.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 13. marca 2024 platobný rozkaz č. k. 35Up/461/2024-19, proti ktorému podala žalovaná včas odpor s vecným odôvodnením. Na základe návrhu žalobkyne na pokračovanie v konaní bola vec postúpená Mestskému súdu Košice ako súdu príslušnému na jej prejednanie podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 307/2016 Z. z.“).
2. Mestský súd Košice s postúpením sporu nesúhlasil a postupom podľa § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) vec predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením sporu z dôvodu, že na konanie je príslušný Okresný súd Trebišov. Poukázal na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v jeho uzneseniach z 29. júla 2024 sp. zn. 3Ndob/45/2024, sp. zn. 3Ndob/42/2024 a sp. zn. 3Ndob/39/2024, podľa ktorého z verejnoprávneho charakteru pohľadávky uplatnenej žalobou vyplýva, že predmetný spor je občianskoprávnej povahy, a to bez ohľadu na to, či účastníkmi právneho vzťahu sú podnikatelia. Keďže nejde o spor patriaci do obchodnoprávnej agendy, na jeho prejednanie nie je daná kauzálna príslušnosť Mestského súdu Košicepodľa § 22 písm. b) CSP.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Banská Bystrica a Mestskému súdu Košice (§ 43 ods. 2 CSP) po preskúmaní veci dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Košice s postúpením veci Okresným súdom Banská Bystrica je dôvodný.
4. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z., ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd strany upovedomí o pokračovaní v konaní.
5. Podľa § 12 ods. 1 CSP, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
7. Podľa § 14 CSP, všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu.
8. Podľa § 2 ods. 30 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 371/2004 Z. z.“), sídlom Okresného súdu Trebišov je mesto Trebišov; jeho obvod tvorí územný obvod okresu Trebišov.
9. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa sa voči žalovanej domáha zaplatenia pohľadávky vzniknutej titulom neoprávneného prevádzkovania motorového vozidla v držbe žalovanej na spoplatnenom úseku cestnej komunikácie v Maďarsku. Podľa tvrdení žalobkyne je v zmysle maďarských právnych predpisov oprávnená a súčasne povinná vo vlastnom mene uplatňovať tento druh pohľadávok voči neoprávneným používateľom ciest. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná pohľadávka má podklad v maďarských právnych predpisoch. Zároveň, keďže sa viaže na neoprávnené užívanie spoplatnených úsekov cestných komunikácií na území Maďarska, a to akýmkoľvek užívateľom cestných komunikácií a bez ohľadu na to, za akým účelom dochádza k ich užívaniu (napr. pri výkone podnikateľskej činnosti), je zrejmé, že žalovaná pohľadávka má verejnoprávny podklad.
10. Najvyšší súd SR sa stotožnil s názorom Mestského súdu Košice, že spor medzi žalobkyňou a žalovanou nie je sporom obchodnoprávnym, ale občianskoprávnym, pretože žalovaná pohľadávka nemá podklad v hmotnoprávnom vzťahu, ktorý by bolo možné charakterizovať ako obchodný záväzkový vzťah. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že stranami sporu sú podnikatelia (obchodná spoločnosť a fyzická osoba - podnikateľ).
11. Na základe vyššie uvedeného dospel Najvyšší súd SR k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Košice s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica je dôvodný, pretože ustanovenie § 22 CSP (Príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch) nemožno aplikovať a zároveň zo spisu nevyplývajú iné okolnosti určujúce príslušnosť súdu než je adresa trvalého pobytu žalovanej, nachádzajúca sa v okrese Trebišov, t. j. v územnom obvode Okresného súdu Trebišov. Podľa ustanovení § 12 ods. 1 a § 13 v spojení s § 14 CSP a § 2 ods. 30 zákona č. 371/2004 Z. z. je na konanie v danom spore vecne a miestne príslušný Okresný súd Trebišov.
12. Len pre úplnosť Najvyšší súd SR uvádza, že vec patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, a to v zmysle čl. 4 ods. 1 v spojení s čl. 63 ods. 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 zo dňa 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.