Najvyšší súd  

1 Ndob 65/2010

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci povolenej reštrukturalizácie dlžníka: V., a. s., so sídlom S., B., IČO: X., zapísaného v Obchodnom registri Okresného súdu B., oddiel Sa, vložka č. X, správcom ktorého je B., k. s., so sídlom N., B., IČO: X., o návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu, takto

r o z h o d o l :

Predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave JUDr. Blažena Hirnerová  

n i e   j e   v y l ú č e n á   z prejednávania a rozhodovania veci, vedenej na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. 2CoKr 74/2010.

O d ô v o d n e n i e :

Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave dňa 18.11.2010 predložila Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky spis Krajského súdu v Bratislave, spisovej značky 2CoKr 74/2010,

na rozhodnutie podľa § 15 ods. 1 veta štvrtá O.s.p. v spojení s § 16 ods. 1 O.s.p. Svoj postup

odôvodnila tým, že predsedníčka senátu 2CoKr tamojšieho súdu   JUDr. Blažena Hirnerová

jej oznámila skutočnosti, pre ktoré by mohla byť vylúčená z prejednávania veci, týkajúcej sa

reštrukturalizácie dlžníka V., a.s. Takou skutočnosťou má byť zhoda priezvisk zákonnej

sudkyne a konateľov tzv. preberajúcej osoby - spoločnosti V., s.r.o. Ing. F.H. a Ing. J.H., ktorí

sú zároveň aj konateľmi jedného zo spoločníkov preberajúcej osoby a   súčasne veriteľa v reštrukturalizácii

- spoločnosti Z., s.r.o. Hoci sa JUDr. Blažena Hirnerová osobne necíti byť vo veci zaujatá

a uvedené fyzické osoby nie sú jej príbuznými v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, a to

ani v rámci širších príbuzenských vzťahov, predsa však zhoda priezvisk môže podľa jej

názoru vzbudzovať pochybnosti o jej nezaujatosti. Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave

sa s uvedeným názorom nestotožnila, podľa nej nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti

sudkyne Hirnerovej. Náhodná zhoda priezvisk s osobami zúčastnenými

na konaní nie je dôvodom na vylúčenie sudkyne z prejednávania veci, a to pre absenciu

akéhokoľvek pomeru k veci alebo k účastníkom konania.  

Podľa § 14 ods. 1 O.s.p., sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa § 15 ods. 1 O.s.p., ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený,

oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré

nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca

o ktorého vylúčenie ide, súhlasí; pridelenie zabezpečí podľa osobitného predpisu. Ak ide

o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda súdu je toho názoru, že nie je dôvod

pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1.

Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený

súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.  

Podľa čl. 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho

občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia

proti nemu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave  

(§ 16 ods. 1 O.s.p.) vec preskúmal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru,

že skutočnosti uvádzané v oznámení sudkyne JUDr. Blaženy Hirnerovej zo dňa 15.11.2010,

ktoré adresovala predsedníčke Krajského súdu v Bratislave, neodôvodňujú vylúčenie

menovanej sudkyne z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci, t. j. odvolania proti

uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č. k. 3R 1/2009-412 zo dňa 21.09.2010, ktorým

sa zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka V., a.s. Sudkyňa uviedla,

že vo veci sa necíti byť zaujatou, Ing. F.H. ani Ing. J.H. nie sú jej príbuznými, nemá s nimi

žiadne osobné kontakty a ide iba o náhodnú zhodu priezvisk. Jej oznámenie je motivované výhradne snahou vylúčiť čo i len zdanie svojej zaujatosti,

a to v zmysle ustálenej judikatúry ESD a ESĽP.

Článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorého

obsahom je právo každého na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom je jedným

z najčastejšie interpretovaných v judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

ESĽP). Závery, ku ktorým ESĽP dospel, pokiaľ ide o výklad pojmu „nezávislý a nestranný

súd“, sú často citované tak v rámci rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj

všeobecných súdov. Vyplýva z nich, že nestrannosť sudcu je potrebné skúmať z dvoch uhlov

pohľadu, subjektívneho a objektívneho. Znamená to, že je potrebné zistiť nielen osobné

presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad (subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu),

ale aj objektívne hľadisko, t. j. či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek

pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska sa nestrannosť sudcu

predpokladá až do predloženia dôkazu o opaku. ESĽP zdôrazňuje, že sa nemožno uspokojiť

len so subjektívnym hľadiskom nestrannosti, ale je potrebné skúmať, či sudca poskytuje

záruky nestrannosti aj z objektívneho hľadiska. Platí tu tzv. teória zdania, podľa ktorej

nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach

strán. Spravodlivosť musí byť nielen vykonávaná, ale musí sa aj javiť, že má byť vykonávaná

(Justice must not only be done; it must also be seen to be done). Objektívny prístup teda

spočíva v otázke, či nezávisle od osobného správania sudcu určité overiteľné skutočnosti

neumožňujú pochybovať o jeho nestrannosti. V tomto smere i zdanie môže byť dôležité.

Mal by preto byť vylúčený každý sudca, u ktorého sa možno oprávnene obávať, že mu chýba

nestrannosť. Ide o dôveru, ktorú musia mať súdy v demokratickej spoločnosti. Judikatúra

ESĽP však zároveň vyžaduje, aby obava z nedostatku nestrannosti sa zakladala

na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných okolnostiach. Objektívnu nestrannosť

teda nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti

na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného. Existencia

oprávnených pochybností závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 14 ods. 1 ako okolnosti právne významné

z hľadiska vylúčenia sudcu upravuje pomer sudcu k prejednávanej veci, k účastníkom

konania alebo k zástupcom účastníkov konania. Pomer k veci môže vplývať predovšetkým

z priameho právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci (napr. ak by sudca spĺňal

podmienky vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 1 O.s.p). Pomerom sudcu k veci môže byť

aj skutočnosť, že získal informácie o veci inak než dokazovaním a vnímaním všetkého, čo vyšlo za konania najavo (napr. bol svedkom udalosti, ktorá sa stala predmetom

dokazovania alebo bol s vecou oboznámený niektorým z účastníkov ešte pred začatím

konania). Pomer sudcu k   účastníkom konania alebo ich zástupcom môže byť založený

príbuzenským alebo jemu podobným vzťahom, ktorému možno postaviť naroveň aj vzťah

priateľský alebo zjavne nepriateľský. K vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci

však môže dôjsť iba vtedy, keď je evidentné, že vzťah sudcu k danej veci, účastníkom alebo

ich zástupcom je takej povahy a intenzity, že aj napriek zákonom stanoveným povinnostiam

sudca nebude môcť alebo nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať.

V danom prípade iba náhodná zhoda priezvisk zákonnej sudkyne a štatutárnych

zástupcov účastníka reštrukturalizácie, resp. obchodnej spoločnosti, ktorá má podľa

reštrukturalizačného plánu odkúpiť podnik dlžníka, nie je objektívne spôsobilá vyvolať

pochybnosti o nezaujatosti sudkyne. Najvyšší súd SR sa stotožnil s názorom predsedníčky

Krajského súdu v Bratislave o neexistencii pomeru sudkyne Hirnerovej k veci, k účastníkom

konania alebo ich zástupcom. Keďže JUDr. Blažena Hirnerová sa subjektívne necíti byť

zaujatou a súd nezistil ani žiadne okolnosti, ktoré by objektívne vzbudzovali pochybnosti

o jej zaujatosti, rozhodol o nevylúčení menovanej sudkyne z prejednávania a rozhodovania

predmetnej veci.  

P o u č e n i e:   Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.  

V Bratislave 14. decembra 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová