UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti Cassovar business center a.s., Bratislava, Vajnorská 100/B, IČO: 36 687 936, zastúpenej advokátskou kanceláriou IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., Bratislava, Šoltésovej 2, IČO: 36 854 808, proti žalovanej obchodnej spoločnosti Deutsche Telekom Systems Solutions Slovakia s.r.o., Košice, Moldavská cesta 8B, IČO: 35 976 721, zastúpenej advokátskou kanceláriou Allen Overy Shearman Sterling s.r.o., Bratislava, Eurovea Central 1, Pribinova 4, IČO: 35 857 897, o zaplatenie 499 585,50 eur s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 26Cb/37/2024, o návrhu na prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti, takto
rozhodol:
Spor vedený na Mestskom súde Košice pod spisovou značkou 26Cb/37/2024 sa p r i k a z u j e na prejednanie a rozhodnutie Mestskému súdu Bratislava III.
Odôvodnenie
1. Mestský súd Košice dňa 19. augusta 2024 predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“ alebo „najvyšší súd“) na rozhodnutie o prikázaní sporu z dôvodu vhodnosti inému súdu tej istej inštancie, na základe návrhu žalovanej na prikázanie sporu Mestskému súdu Bratislava III.
2. Zo spisu vyplýva, že návrhom, doručeným v rámci upomínacieho konania Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobkyňa domáhala, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu istiny 499 585,50 eur s príslušenstvom, titulom zaplatenia zmluvnej pokuty, dojednanej v nájomnej zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu pre prípad porušenia záväzku vyplývajúceho zo zmluvy. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 14Up/502/2024-121 z 26. marca 2024, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu 499 585,50 eur s príslušenstvom. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná včasný a odôvodnený odpor. Žalobkyňa sa k odporu žalovanej vyjadrila a zároveň navrhla pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa zákona č. 160/2015 Zb. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“).Pretože žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote navrhla pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o upomínacom konaní“), Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetný spor na prejednanie a rozhodnutie Mestskému súdu Košice. Následne žalovaná dňa 18. júna 2024 v konaní pred Mestským súdom Košice navrhla prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti inému súdu tej istej inštancie. Žalovaná svoj návrh odôvodnila tým, že strany sporu ku dňu podania návrhu na prikázanie veci inému súdu medzi sebou viedli viacero sporov na rovnakom skutkovom základe. Okrem predmetného sporu sa jednalo o spor vedený pred Mestským súdom Bratislava III pod sp. zn. 65Cb/18/2024, v ktorom sa žalovaná domáha vrátenia depozitu od žalobkyne, na podklade rovnakej nájomnej zmluvy ako v predmetnom spore. Pred Okresným súdom Banská Bystrica bolo v štádiu upomínacieho konania pod sp. zn. 12Up/1133/2024 vedené ďalšie súvisiace konanie, predmetom ktorého bolo vrátanie časti zaplateného nájomného podľa vyššie uvedenej nájomnej zmluvy, z dôvodu nemožnosti užívať predmet nájmu po dobu trvania poruchy. Žalovaná v danej súvislosti podotkla, že je predpoklad, že proti vydanému platobnému rozkazu podá žalobkyňa (v danom spore v pozícii žalovanej) odpor a žalovaná (v danom spore v pozícii žalobkyne) navrhne pokračovanie v konaní na príslušnom súde, ktorým je Mestský súd Bratislava III. Dve z troch súvisiacich konaní tých istých sporových strán bude teda prejednávať Mestský súd Bratislava III. Žalovaná s poukazom na uvedené konštatovala, že za situácie aká existuje medzi stranami predmetného sporu by bolo krajne nehospodárne, aby si dvaja rôzni sudcovia študovali v podstate tú istú skutkovú situáciu. Rovnako nehospodárne je, aby dve spisové kancelárie uskutočňovali všetky procesné úkony medzi tými istými stranami dvojmo a tiež, aby sa uskutočňovali viaceré pojednávania v rozličných dátumoch u rôznych sudcov, keď celú vec môže prejednať jeden súd. Zmena súdu na Mestský súd Bratislava III podľa žalovanej nepochybne zabezpečí hospodárnosť konania ako celku, vrátane hospodárnosti pre súdnu sústavu, samotné sporové strany a ich zástupcov, pričom po prikázaní predmetného sporu Mestskému súdu Bratislava III budú splnené podmienky na spojenie všetkých sporov do jedného konania. Na podporu dôvodnosti svojho návrhu žalovaná dodala, že prihliadajúc na aspekt hospodárnosti konania, presun sporu na Mestský súd Bratislava III bude znamenať úsporu na cestovnom a náhradách za stratu času, keďže žalobkyňa aj jej právny zástupca majú sídlo v Bratislave a rovnako má sídlo v Bratislave aj právny zástupca žalovanej. Zo všetkých subjektov daného sporu má jedine žalovaná sídlo v Košiciach. Žalovaná v súvislosti s uvedeným uviedla, že nepredpokladá svoju osobnú účasť na pojednávaniach nariadených vo veci, účastný na nich bude jej právny zástupca, ktorý má sídlo v Bratislave. Pretože predmetom sporu je domnelý nárok žalobkyne na zmluvnú pokutu, sporné otázky, ktoré je potrebné v konaní zodpovedať sú rýdzo právne, resp. vyžadujú si minimálne dokazovanie. Žalovaná preto nepredpokladá, že v súvislosti v daným sporom bude konajúci súd predvolávať svedkov alebo tretie osoby, ktoré by boli z Košíc alebo okolia Košíc.
3. Žalobkyňa s návrhom na prikázanie sporu Mestskému súdu Bratislava III súhlasila. Zároveň uviedla, že predbežne má za to, že s ohľadom na osobitosť predmetov uvedených súdnych sporov nie sú v predmetnej veci splnené zákonné podmienky na spojenie súdnych sporov na spoločné konanie v súlade s ust. § 166 ods. 1 CSP. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený Mestskému súdu Košice a Mestskému súdu Bratislava III (§ 39 ods. 3 CSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že návrhu žalovanej na tzv. vhodnú delegáciu je dôvodné vyhovieť.
5. Podľa § 36 ods. 1 a 2 CSP konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
6. Podľa § 12 CSP je na konanie v prvej inštancii príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 13 CSP je na konanie v prvej inštancii miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.
8. Podľa § 15 ods. 1 CSP je všeobecným súdom právnickej osoby súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.
9. Podľa § 39 ods. 2 CSP na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. Podľa 39 ods. 3 CSP o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať. 10. Prikázanie (delegácia) sporu z dôvodu vhodnosti nepochybne predstavuje výnimku z ústavne zaručenej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi, ktorý je daný na základe vopred stanovených zákonných pravidiel o príslušnosti súdov (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Prikázať spor je preto dôvodné a možné len výnimočne, a to v prípadoch, v ktorých by prejednanie veci iným, než miestne príslušným súdom, znamenalo hospodárnejšie, rýchlejšie a po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie posúdenie veci. Predpokladom prikázania sporu inému súdu podľa vyššie citovaného ustanovenia § 39 ods. 2 CSP je teda existencia konkrétnych okolností, umožňujúcich hospodárnejšie a rýchlejšie prejednanie sporu iným súdom, než tým, ktorého príslušnosť na prejednanie a rozhodnutie bola určená na základe zákonných kritérií príslušnosti, existujúcich v čase začatia konania a zakladajúcich príslušnosť súdu až do skončenia konania. Ide teda aj o prelomenie zásady „perpetuatio fori“, čiže trvania príslušnosti, zakotvenej v ustanovení § 36 ods. 2 CSP (časť vety za bodkočiarkou. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania, ako aj pomerov účastníkov na oboch procesných stranách tak, aby prípadná delegácia nebola na ujmu niektorého z nich. 11. V posudzovanom prípade prihliadol Najvyšší súd SR na to, že obe sporové strany s prikázaním sporu Mestskému súdu Bratislava III súhlasili. Žalovaná v návrhu na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti argumentovala tým, že konanie na Mestskom súde Bratislava III má mať za následok hospodárnejšie (úspora na cestovnom a náhradách za stratu času), rýchlejšie a efektívnejšie prejednanie daného sporu z dôvodu, že žalobkyňa aj jej právny zástupca majú sídlo v Bratislave a rovnako má sídlo v Bratislave aj právny zástupca žalovanej. Zo všetkých subjektov daného sporu má jedine žalovaná sídlo v Košiciach, pričom žalovaná nepredpokladá svoju osobnú účasť na pojednávaniach nariadených vo veci, účastný na nich bude jej právny zástupca, ktorý má sídlo v Bratislave. Žalovaná tiež nepredpokladá, že v súvislosti v daným sporom bude konajúci súd predvolávať svedkov alebo tretie osoby, ktoré by boli z Košíc alebo okolia Košíc, keďže predmetom sporu je domnelý nárok žalobkyne na zmluvnú pokutu a sporné otázky, ktoré je potrebné v konaní zodpovedať, sú preto rýdzo právne, resp. vyžadujú si minimálne dokazovanie. S uvedenou argumentáciou sa stotožnila aj žalobkyňa a vyjadrila svoj súhlas s návrhom na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti Mestskému súdu Bratislava III. Najvyšší súd SR sa stotožnil s uvedeným názorom žalovanej, že s ohľadom na sídlo žalovanej, sídlo jej právneho zástupcu, ako aj sídlo právneho zástupcu žalobkyne, ktoré sa nachádzajú v Bratislave, ako aj s ohľadom na to, že obe sporové strany s delegáciou sporu z dôvodu vhodnosti súhlasia, bude pre daný obchodnoprávny spor hospodárnejšie a efektívnejšie, ak bude vedený na Mestskom súde Bratislava III. Na podporu vysloveného záveru Najvyšší súd SR dodáva, že v súvislosti s predmetným sporom sú na rovnakom skutkovom základe medzi žalobkyňou a žalovanou vedené ešte ďalšie dva spory. Najvyšší súd prihliadol na skutočnosť, že jeden zo sporov je vedený na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 65Cb/18/2024 a druhý spor, ktorý je v súčasnosti v rámci upomínacieho konania vedený Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 12Up/1133/2024, bude s najväčšou pravdepodobnosťou v prípade podania odporu voči platobnému rozkazu žalobkyňou (v uvedenom spore v pozícii žalovanej) a podaného návrhu na pokračovanie v konaní žalovanou (v uvedenom spore v pozícii žalobkyne), postúpený tiež Mestskému súdu Bratislava III ako súdu príslušnému na prejednanie a rozhodnutie veci. 12. S poukazom na uvedené, keďže v posudzovanom spore sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu tej istej inštancie z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP, Najvyšší súd SR rozhodol tak, že návrhu žalovanej na prikázanie sporu Mestskému súdu Bratislava III vyhovel. 13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.