1Ndob/5/2011

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: MANÍN PB, s. r. o., so sídlom Sládkovičova č. 569, 017 01 Považská Bystrica, právne zast. JUDr. Pavlom Loduhom, advokátom, Advokátska kancelária ul. Slovenských partizánov č. 1131/51, 017 01 Považská Bystrica proti odporcovi: Mesto Považská Bystrica, Centrum 2/3, 017 01 Považská Bystrica, právne zast. Doc. JUDr. Ľubomírom Fogašom, CSc, advokátom, Advokátska kancelária, Kyčerského č. 5, 811 05 Bratislava, o zaplatenie 28 214,83 Eur, vedeného na Okresnom súde v Považskej Bystrici pod. sp. zn. 14Cb/16/2009 a v rámci odvolacieho konania v tejto veci, vedeného na Krajskom súde v Trenčíne pod č. k. 16Cob/117/2010 o návrhu odporcu na vylúčenie sudkyne odvolacieho senátu z dôvodu spochybnenia jej nezaujatosti, takto

rozhodol:

Sudkyňa Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Natália Čekanová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci na tomže súde, vedenej pod č. k. 16Cob/117/2010.

Odôvodnenie

Vo vyššie uvedenej právnej veci v priebehu odvolacieho konania vedeného na Krajskom súde v Trenčíne pod č. k. 16 Cob 117/2010, ktorú vec prejednáva senát v zložení JUDr. Mária Prikrylová, predsedníčka senátu a JUDr. Natália Čekanová a JUDr. Darina Legerská ako členky odvolacieho senátu. Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním z 28.02.2011 vzniesol proti sudkyni, členke senátu JUDr. Natálii 2 1Ndob/5/2011 Čekanovej námietku zaujatosti, ktorou spochybnil jej nezaujatosť pri rozhodovaní v tejto veci, s návrhom na jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci. Odporca svoju námietku odôvodnil tým, že v inej právnej veci dňa 22.02.2011 prevzali právne zastúpenie žalovaného vo veci žalobkyne JUDr. Natálie Čekanovej, ktorá je predsedníčkou senátu v prejednávanej veci proti žalovanému N. A. o ochranu osobnosti v konaní pred Okresným súdom v Považskej Bystrici, sp. zn. 8C/102/10. V predmetnom konaní podala pani predsedníčka senátu JUDr. Natália Čekanová žalobu na ochranu osobnosti, v ktorej uvádza skutočnosti (bližšie ich rozoberá nižšie) o tom, že jej manžel dlhodobo pracoval na Mestskom úrade Považská Bystrica vo funkcii prednostu úradu, a to v čase, keď bola medzi účastníkmi konania prijatá sporná Zmluva o zriadení a zabezpečovaníprevádzky spravodajského informačného kanála Mesta Považská Bystrica č. 89/05-OKP zo dňa 06.04.2005 a jej Dodatok č. 1 zo dňa 16.11.2006, z ktorej sú v predmetnom konaní uplatňované nároky žalobcu. Tvrdenia uvedené v tejto žalobe z nižšie uvedených dôvodov preto v žalovanom vzbudzujú odôvodnené pochybnosti o nezaujatosti predsedníčky senátu v predmetnej veci. O tejto žalobe a skutočnostiach v nej uvedených sme sa dozvedeli dňa 22.02.2011, kedy sme prevzali právne zastúpenie žalovaného v spore o ochranu osobnosti. Pred prvým pojednávaním vo veci na odvolacom súde namietame zaujatosť zákonnej predsedníčky senátu JUDr. Natálie Čekanovej v označenej právnej veci pre pomer k veci, ako aj pre pomer k účastníkom konania. Predsedníčka senátu JUDr. Natália Čekanová vo svojej žalobe na ochranu osobnosti zo dňa 14.06.2010 na str. 4 uvádza, že jej manžel Q. pôsobil v minulosti vo funkcii prednostu Mestského úradu v Považskej Bystrici, a to od roku 1995 do konca roku 2006. Následne na tej istej strane ďalej tvrdí, že „...pozícia prednostu mestského úradu v zmysle príslušnej právnej úpravy ani teoreticky nezakladala oprávnenie jej manžela vykonávať akékoľvek procesné úkony v rámci súdnych konaní, ktorých účastníkom bolo Mesto Považská Bystrica, ale zároveň ani rozhodovať o uzavretí takých zmlúv, ako Mesto Považská Bystrica uzavrelo so žalovaným 2/ a ďalšou osobou (SATRO, s. r. o.) na zriadenie a zabezpečovanie prevádzky spravodajského informačného kanála Mesta Považská Bystrica, čo bolo vecou primátora, prípadne aj mestského zastupiteľstva, pričom manžel žalobkyne nebol nikdy primátorom tohto mesta a ani poslancom mestského zastupiteľstva tohto mesta.". V kontexte tohto tvrdenia sa žiada uviesť, že pochybnosti žalovaného o nezaujatosti predsedníčky senátu JUDr. Natálie Čekanovej v predmetnej veci nie sú založené na tom, 3 INdob 5/2011 že by jej manžel Q. bol oprávnený vstupovať do súdnych sporov mesta a v týchto sporoch vykonávať procesné úkony alebo, že by bol oprávnený rozhodovať o uzatváraní a uzatvárať v mene mesta nejaké zmluvy s tretími osobami. Predsedníčka senátu JUDr. Natália Čekanová v žalobe na ochranu osobnosti na str. 4 ďalej uvádza, že už v sporoch proti Mestu Považská Bystrica rozhodovala ale „v týchto konaniach nezistila žiaden dôvod, pre ktorý by mala byť vylúčená z rozhodovania a napokon ani zo strany účastníkov týchto konaní (teda ani Mesta Považská Bystrica) neboli vznesené námietky zaujatosti, o ktorých by musel rozhodnúť v takom prípade nadriadený súd". Žalovaný sa s týmito úvahami zásadne nestotožnil. V predchádzajúcich odvolacích konaniach medzi týmito účastníkmi konania, v ktorých vo veci rozhodovala predsedníčka senátu JUDr. Natália Čekanová, žalovaný nemohol vzniesť takúto námietku zaujatosti, lebo v čase jej rozhodovania na súde II. stupňa právny zástupca ani žalovaný o jej príbuzenskej väzbe (manželskom vzťahu) na Q. ani nevedel. Zastáva názor, že práve JUDr. Natália Čekanová sa z dôvodu vzťahu k prejednávanej veci, ako uvádza, mala sama nechať vylúčiť, o čom by v prípade nesúhlasu predsedu súdu rozhodoval nadriadený súd. Týmto postupom mohla predsedníčka senátu sama rozptýliť pochybnosti o svojej nezaujatosti vo veci, čo však neurobila. V ďalšom rozoberá postavenie prednostu úradu, z ktorého vyplýva, že manžel sudkyne z titulu svojej funkcie pôsobil tak, že niesol za činnosť primátora a mesta aj osobnú zodpovednosť. Namietaná sudkyňa vo svojom vyjadrení k predmetnej námietke uviedla, že vo veci 16Cob/17/2010, 16Cob/118/2010 žalobcu MANÍN PB, s. r. o. proti žalovanému Mesto Považská Bystrica, o zaplatenie 28 214,83 Eur, sa necíti byť zaujatá. Skutočnosť, že jej manžel bol prednostom Mestského úradu Považská Bystrica do konca roku 2006 je pravdivá, ale v tomto konaní je námietka zaujatosti vznesená účelovo. Žalovaný o tom, že je manželkou Q. vedel, napriek tomu námietku zaujatosti nevzniesol. Medzi účastníkmi prebehlo viacero sporov. V senáte 8Cob (predsedníčka senátu JUDr. Čekanová) boli prejednané veci týkajúce sa peňažitého plnenia, ktoré žalobca uplatňoval proti Mestu Považská Bystrica. Ide o odvolacie konanie vedené pod sp. zn. 8Cob/45/2008 a 8Cob/12/2009. V senáte 16Cob (predsedníčka senátu JUDr. Mária Prikrylová), ktorého je členkou, boli veci vedené pod sp. zn. 16 Cob 150/2008, 16 Cob 91/2010 a 16 Cob/92/2010. Tento senát v zložení JUDr. Mária Prikrylová, JUDr. Juraj Florovič a JUDr. Darina Legerská prejednal vec pod sp. zn. 16 Cob 151/2008, v ktorej sa žalobca Mesto Považská Bystrica 4 1 Ndob 5/2011 domáhal proti žalovanému MANÍN PB a spol. určenia neplatnosti zmluvy a rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bola žaloba zamietnutá, potvrdil. Keďže k veci ani k účastníkom nemá žiadny vzťah, nakoniec o základe veci rozhodol senát, ktorého nebola členkou (nie však z dôvodov vylúčenia zrozhodovania), necíti sa napriek invektívam žalovaného zaujatá. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Trenčíne (§ 16 ods. 1 OSP) preskúmal vec z hľadiska ustanovení § 14, 15 a 15a OSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že námietka zaujatosti vznesená žalovaným voči členke konajúcemu odvolaciemu senátu Krajského súdu v Trenčíne nie je dôvodná. Podľa § 14 ods. 1 OSP, sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa ods. 3 OSP, dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach. Podľa § 15 OSP, ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca, o ktorého vylúčenie ide, súhlasí; pridelenie zabezpečí podľa osobitného predpisu. Ak ide o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda súdu je toho názoru, že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1. Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov. Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom (§ 2 ods. 2 cit. zákona). 5 1 Ndob 5/2011 Nestrannosť sudcov, ktorá je v civilnom procese zaisťovaná ustanovením § 14 ods. 1 OSP o vylúčení sudcov, má aspekt subjektívny, ktorý spočíva v nedostatku vnútorného, psychického vzťahu sudcu k prejednávanej veci a účastníkom konania či ich zástupcom, ako i aspekt objektívny - kedy ide o neexistenciu okolností, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o tom, že sudca zmienený subjektívny vzťah k veci a účastníkom konania nemá. Tomuto zodpovedá aj právna úprava skutočností, ktoré sú z hľadiska vylúčenia sudcu považované za právne relevantné. Ide o existenciu určitého právne významného vzťahu sudcu, a to k veci, v rámci ktorého by mal sudca konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia vo veci alebo k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom, alebo osobnom pomere k nim, alebo k zástupcom účastníkov konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu príbuzenského, alebo osobného. K vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci môže dôjsť iba vtedy, keď je evidentné, že vzťah sudcu k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje takú povahu a intenzitu, že aj napriek zákonom stanoveným povinnostiam nebude môcť, alebo nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať. Je potrebné, aby bol preukázaný vzťah sudcu k prejednávanej veci alebo účastníkom konania, či ich zástupcom a je potrebné taktiež vychádzať z hmotno-právneho rozboru skutočností, ktoré k pochybnostiam viedli. Z prejednávania a rozhodovania veci nemôže byť vylúčený sudca, ktorý nie je preukázateľne zaujatý, a teda nestačí iba subjektívny pohľad a ničím nepodložené tvrdenie žalovaného o tom, že vec prejednávajúce sudkyne sú voči nemu zaujaté. Tieto poučenia a výklad uvedených ustanovení žalovanému mal poskytnúť jeho právny zástupca namiesto nadriadeného súdu a prostredníctvom tohto zástupcu aj kvalifikované podanie bolo treba podať. Boli by tak isto vylúčené. Zo strany účastníka je ponižujúce pozerať na sudcu, že svoje postavenie sudcu a s tým spojené povinnosti v rozhodovacej činnosti zamení za nejaké ničím nepodložené invektívy a vykonštruované dôvody na spochybnenie svojej nezávislosti. Nadriadený súd ešte poznamenáva, že lehota na oznámenie dôvodov námietky tu nehrá žiadnu úlohu, pretože ak sú skutočné dôvody nezaujatosti, nemôžu tieto dôvody zaniknúť len preto, že pri podaní námietky nebola podaná námietka v určitej lehote. 6 1Ndob/5/2011 V danej veci z obsahu spisu nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by vzbudzovala pochybnosť o nezaujatosti a nestrannosti sudkyne Krajského súdu v Trenčíne, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky, vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom, JUDr. Natáliu Čekanovú nevylúčil z prejednávania arozhodovania tejto veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.