UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti PEMA Gas s.r.o., Výčapy - Opatovce, Hlavná 493, IČO: 51 024 276, zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Gajdošom, Nitra, Štefánikova 15, proti žalovanej obchodnej spoločnosti AL Agroservis, s.r.o., Vydrany, Vydrany 1093, IČO: 36 280 208, o zaplatenie sumy 16 026,11 eur s príslušenstvom, o nesúhlase Okresného súdu Trnava s postúpením veci, takto
rozhodol:
P r í s l u š n ý m súdom na prejednanie a rozhodnutie sporu j e Okresný súd Trnava.
Odôvodnenie
1. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol žalobkyňou podaný na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 23. januára 2024. Následne dňa 22. mája 2024 Okresný súd Banská Bystrica postúpil spor na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava z dôvodu, že po podaní odporu žalovanou bol zo strany žalobkyne podaný návrh na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“). 2. Okresný súd Trnava s postúpením sporu nesúhlasil a postupom podľa § 43 ods. 2 CSP predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením veci z dôvodu, že Okresný súd Banská Bystrica ako súd upomínací nepostupoval správne keď odpor žalovanej neodmietol ako vecne neodôvodnený. Poukázal na znenie ustanovenia §11 ods. 3 a 4 zákona o upomínacom konaní tvrdiac, že odpor žalovanej neobsahuje konkrétne vecné tvrdenia spochybňujúce opodstatnenosť priznanej pohľadávky. Žalovaná síce v odpore neuviedla, že faktúru žalobkyne eviduje v účtovníctve a že ju uviedla vo svojom kontrolnom výkaze, avšak ani výslovne neuviedla, že ju neeviduje. Podľa Okresného súdu Trnava odpor žalovanej obsahuje len všeobecné, ničím nepodložené tvrdenia, ktoré nerozporujú tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe, podporené dôkazmi. Okresný súd Trnava má preto za to, že odpor žalovanej bolo nutné pre absenciu obsahových náležitostí považovať za vecne neodôvodnený.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Trnava a Okresnému súdu Banská Bystrica podľa ust. § 43 ods. 2 CSP preskúmal vec a dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Trnava s postúpením veci Okresným súdom Banská Bystrica nie je dôvodný. 4. Podľa ust. § 36 ods. 1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. 5. Podľa § 40 CSP v znení účinnom od 1. júla 2023, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 6. Podľa § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. 7. Podľa § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 8. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 9. Podľa § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. 10. Podľa § 22 písm. g) CSP (kauzálna príslušnosť súdu) účinného od 1. júna 2023, na konanie v obchodnoprávnych sporoch je príslušný Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave. 11. Podľa § 3 ods. 7 písm. a) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sídlach a obvodoch súdov“), sídlom Krajského súdu v Trnave je mesto Trnava a jeho obvod tvorí aj obvod Okresného súdu Dunajská Streda.
12. Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu spisu zistil, že v prejednávanom spore návrh na vydanie platobného rozkazu bol doručený upomínaciemu súdu po nadobudnutí účinnosti zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, ktorým bola s účinnosťou od 1. júna 2023 novoupravená kauzálna príslušnosť súdov v obchodnoprávnych sporoch. Z hľadiska uplatneného peňažného nároku, konanie začaté na upomínacom súde, ktoré v dôsledku podania návrhu žalobkyne na pokračovanie v konaní pokračuje na súde príslušnom podľa Civilného sporového poriadku, tvorí jeden celok, pričom pre skúmanie procesných podmienok konania sú rozhodné okolnosti v čase začatia konania (§ 36 ods. 2 CSP). Okresný súd Trnava, ktorému bola vec postúpená upomínacim súdom na pokračovanie v konaní vo veci nerozhodol a skúmajúc kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu, vyslovil nesúhlas s postúpením veci s odôvodnením, že Okresný súd Banská Bystrica ako súd upomínací mal odpor podaný proti platobnému rozkazu ako vecne neodôvodnený odmietnuť. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo posúdiť dôvodnosť nesúhlasu Okresného súdu Trnava s postúpením veci Okresným súdom Banská Bystrica na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu. 1 3. Najvyšší súd s poukazom na uvedené konštatuje, že pre rozhodnutie predmetného sporu o príslušnosť bolo zásadné vyriešiť otázku, či Okresný súd Banská Bystrica postupoval správne, keď odpor žalovanej neodmietol ako vecne neodôvodnený. Vo vzťahu k nastolenej otázke najvyšší súd poznamenáva, že vychádzajúc z obsahu odporu proti platobnému rozkazu nie je možné uzavrieť, že odpor nie je dostatočne a vecne odôvodnený. Ak Okresný súd Trnava namietol tiež nesplnenie povinnosti podľa § 11 ods. 3 a 4 zákona o upomínacom konaní, najvyšší súd uvádza, že žalobkyňa v návrhu na vydanie platobného rozkazu neurobila vyhlásenie podľa § 3 ods. 4 zákona o upomínacom konaní, preto sa žalovanej netýkala povinnosť v odpore uviesť, či faktúru žalobkyne, ktorá sa týka uplatneného nároku, uviedla vo svojom kontrolnom výkaze podľa § 78a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa v návrhu na vydanie platobného rozkazu neuviedla ani, že uplatňovaný nárok eviduje v účtovníctve. Vzhľadom na uvedené, Okresný súd Banská Bystrica postupoval správne keď odpor žalovanej ako vecne neodôvodnený neodmietol a na základesúhlasu žalobkyne s pokračovaním v konaní vec postúpil Okresnému súdu Trnava ako súdu kauzálne príslušnému na rozhodnutie veci. Žalujúcim subjektom v danej veci je právnická osoba, pričom návrh na vydanie platobného rozkazu smeroval tiež voči právnickej osobe. Právnym dôvodom uplatneného nároku boli nezaplatené faktúry za dodávky plynu do zásobníka na LPG kupujúceho. Najvyšší súd už vo svojom rozhodnutí z 11. decembra 2019, sp. zn. 6Ndc/15/2019, vyslovil, že pre stanovenie súdnej príslušnosti je vždy významný obsah žaloby, ktorý formuluje žalobca, teda i to, akej súdnej ochrany sa dovoláva. V okolnostiach toho ktorého prípadu teda nepôjde o prejudikovanie meritórneho rozhodnutia vo veci samej, ale o kritéria určujúce príslušnosť súdu ako jednej z podmienok konania. Z obsahu predloženého návrhu na vydanie platobného rozkazu je zrejmé, že žalobkyňa si voči žalovanej uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 16 026, 11 eur s príslušenstvom, titulom neuhradených faktúr za dodávky plynu do zásobníka LPG kupujúceho, na základe uzatvorenej zmluvy o dodávke LPG. Žalobkyňa v návrhu výslovne uviedla, že návrhom sa uplatňuje obchodnoprávny nárok. Najvyšší súd preto poznamenáva, že v procese skúmania povahy sporu nezistil takú skutočnosť, ktorá by zakladala dôvodný predpoklad, že by návrhom uplatnený nárok vyplýval z iného ako obchodnoprávneho vzťahu. Právnym základom uplatneného nároku bola zmluva uzavretá medzi dvomi podnikateľskými subjektami v súlade so zákonom č. 513/1991 Z. z. Obchodným zákonníkom v znení neskorších predpisov, pričom z obsahu predloženej zmluvy je zrejmé, že bola uzavretá v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti dotknutých subjektov. 14. Najvyšší súd po ustálení povahy prejednávaného sporu ako sporu obchodnoprávneho, pre úplnosť poznamenáva, že v danom spore o príslušnosť došlo k naplneniu predpokladov skúmania kauzálnej príslušnosti v zmysle ustanovenia § 40 CSP v znení účinnom od 1. júla 2023, podľa ktorého kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu, s tým, že žalovaná je právnickou osobou so sídlom v obci Vydrany (v územnom obvode okresu Dunajská Streda), ktorá obec spadá do obvodu Okresného súdu Dunajská Streda, nachádzajúceho sa v obvode Krajského súdu v Trnave. 15. Vychádzajúc z uvedeného, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v prejednávanom obchodnoprávnom spore je v zmysle § 22 písm. g) CSP v spojení s § 13, § 15 ods. 1 CSP a § 3 ods. 7 písm. a) zákona o sídlach a obvodoch súdov, kauzálne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie sporu Okresný súd Trnava, a to s ohľadom na skutočnosť, že žalovaná je právnickou osobou so sídlom v obvode Okresného súdu Dunajská Streda, ktorý spadá do obvodu Krajského súdu v Trnave. 16. Nesúhlas Okresného súdu Trnava s postúpením veci Okresným súdom Banská Bystrica nie je dôvodný, keďže na konanie v danom obchodnoprávnom spore je pre obvod Krajského súdu v Trnave kauzálne príslušný Okresný súd Trnava. 17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.