UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu N.. T.. L. W., nar. XX. C. XXXX, bytom U. Č.. XXA, O., proti žalovanej T.. W. U., nar. 2. U. XXXX, bytom U. Č.. X, O., zastúpenej advokátom JUDr. Tiborom Sanákom, Nám. SNP č. 2, Trnava, o zaplatenie 34.000,- Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 23CbZm/66/2015 a na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 31CoZm/8/2018, takto
rozhodol:
Spor vedený na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 31CoZm/8/2018 p r i k a z u j e na rozhodnutie Krajskému súdu v Nitre.
Odôvodnenie
1. Predseda Krajského súdu v Trnave predložil spor vedený na tamojšom súde pod sp. zn. 31CoZm/8/2018 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“ alebo „nadriadený súd“) na rozhodnutie o prikázaní sporu inému krajskému súdu v zmysle § 39 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). V návrhu na prikázanie sporu poukázal na Všeobecné zásady a pravidlá zapisovania a prideľovania vecí, platné na všetkých úsekoch Krajského súdu v Trnave pre rozvrh práce na rok 2018, podľa ktorých platí, že ak v senátnej veci zostali nevylúčení menej ako traja sudcovia príslušného kolégia, je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 39 a § 50 ods. 3 CSP a vec predložiť na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Uviedol, že o takýto prípad ide aj v prejednávanej veci, keď po rozhodnutí predsedu súdu Spr. 623/18-1 zo 14. novembra 2018 a Spr. 623/18-3 z 12. februára 2019 o vylúčení, respektíve nevylúčení sudcov, z nevylúčených sudcov obchodno-správneho kolégia nemožno zostaviť trojčlenný senát (§ 16 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z.z.), ktorý by rozhodol o odvolaní, nakoľko z nevylúčených sudcov nie je ani jeden predsedom senátu. 2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený Krajskému súdu v Trnave a súdu, ktorému sa má vec prikázať (§ 39 ods. 3 CSP) posudzoval opodstatnenosť dôvodov prikázania veci inému krajskému súdu z dôvodu nutnosti (§ 50 ods. 3 v spojení s § 39 ods. 1 CSP) z aspektu existencie stavu, kedy pre vylúčenie sudcov už nemôže príslušný súd o veci konať a preto je nutné vec prikázať inému súdu toho istého stupňa. 3. Podľa § 50 ods. 3 CSP, ak je sudca vylúčený, pridelí predseda súdu spor inému sudcovi. Ak jevylúčený celý senát, pridelí spor inému senátu. Ak nie je možné zabezpečiť pridelenie podľa osobitného predpisu (zákon č. 757/2004 Z.z.), predloží predseda súdu vec na rozhodnutie podľa § 39 ods. 3. 4.1 Podľa § 39 ods. 1 CSP, ak nemôže príslušný okresný súd alebo krajský súd o spore konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení, musí byť spor prikázaný inému súdu tej istej inštancie. 4.2 Podľa § 39 ods. 3 CSP, o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať. 5. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci. 6. Ústavný súd Slovenskej republiky podľa ustálenej judikatúry za zákonného sudcu považuje sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne príslušného súdu (II.ÚS15/96, I.ÚS85/97). 7. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe postupu v zmysle § 50 CSP nastala situácia, pre ktorú nie je možné na Krajskom súde v Trnave zostaviť trojčlenný senát, ktorý by mohol spor prejednať a rozhodnúť, nakoľko ani jeden z nevylúčených sudcov obchodno-správneho kolégia nie je predsedom senátu. Najvyšší súd SR po preskúmaní veci preto dospel k záveru, že tu nastala procesná situácia, na ktorú dopadá § 39 ods. 1 a 3 CSP, ako aj bod 12. Všeobecných zásad a pravidiel zapisovania a prideľovania vecí, platných na všetkých úsekoch Krajského súdu v Trnave, tvoriacich súčasť rozvrhu práce. V zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 CSP platí, že ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení, musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa (nutná delegácia). S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd SR spor prikázal na rozhodnutie Krajskému súdu v Nitre, ktorý je z pohľadu jeho dostupnosti stranám sporu pre nich vhodnou alternatívou. 8. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerov hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.