Najvyšší súd
1 Ndob/4/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. I. J., S., P., správcu konkurznej podstaty R., a. s. K., J., IČO: X., s vedľajším účastníkom O. B., a. s., Š., B, proti žalovanému C., a. s. S. v likvidácii, M., B, IČO: X., o zaplatenie 2 841 927,78 Eur ( 85 615 916,45 Sk ) s príslušenstvom, o návrhu na pristúpenie I., a. s., R., K. do konania na strane žalobcu, vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 1 Obdo V/52/2009, o námietke zaujatosti,
r o z h o d o l :
Sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. J. S. n i e j e vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod. sp. zn. 1 Obdo V/52/2009.
O d ô v o d n e n i e :
Po začatí dovolacieho konania vo veci dovolania proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo/44/2009 podaním doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 10. 12. 2009 vzniesla spoločnosť I., a. s. K. námietku zaujatosti voči JUDr. J. S., členovi päťčlenného dovolacieho senátu Najvyššieho súdu SR. Uviedla v nej, že námietku podáva z dôvodu, že v predmetnej veci sa už uskutočnilo jedno dovolacie konanie pod sp. zn. MObdo V 4/2002 v senáte zloženom z predsedu JUDr. J. S. a členov JUDr. A. M., JUDr. A. V., JUDr. J. Š. a JUDr. M. F., ktoré podľa jeho názoru nebolo v súlade so zákonom. Podnet na mimoriadne dovolanie dala spoločnosť C. F., a. s. B, ktorá nebola účastníkom konania a až následne sa k dovolaniu pripojil žalovaný. Dovolací súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, pričom nepočkal na vyjadrenie žalobcu. Na majetok žalobcu bol v priebehu dovolacieho konania vyhlásený konkurz a hoci správca podstaty nedal súhlas s pokračovaním v dovolacom konaní, dovolacie konanie pokračovalo. Konštatovanie dovolacieho súdu v odôvodnení svojho rozhodnutia, že iný právny prostriedok na ochranu žalovaného, než mimoriadne dovolanie neexistuje, nepovažuje za súladné so zákonom, pretože žalovaný mal právo na ochranu aj v exekučnom konaní. Dovolací súd vytýkal odvolaciemu súdu, že nevykonal žiadne dokazovanie k námietke neexistencie aktívnej legitimácie žalobcu, hoci žalovaný nevyužil možnosť predložiť odvolaciemu súdu relevantné dôkazy a dovolací súd nahradil konanie žalovaného v neprospech žalobcu. Keďže aj o dovolaní v tejto veci majú rozhodovať znova aj tí istí členovia senátu - JUDr. M. a JUDr. S., nemožno hovoriť o nezávislom a objektívnom konaní a rozhodovaní.
Sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. J. S. vo vyjadrení k námietke zaujatosti uviedol, že účastníkov konania, ani ich právnych zástupcov nepozná a nie je v žiadnom vzťahu k prejednávanej veci.
Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorému bola vec predložená na rozhodnutie o námietke zaujatosti podľa § 16 ods. 1 posledná veta O. s. p., po preskúmaní námietky dospel k záveru, že nie sú dané zákonné dôvody na vylúčenie namietaného zákonného sudcu.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa § 14 ods. 1 O. s. p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.
Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti pre uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto práve rozhodnúť.
Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je v občianskom súdnom konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť. Obsahom tohto práva je aj povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci a rozhodnúť o ňom.
Nestrannosť je potrebné skúmať jednak zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. treba zistiť osobné presvedčenie zákonného sudcu a jednak z objektívneho hľadiska nestrannosti posúdením, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku.
Treba však zároveň zdôrazniť, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 O. s. p. predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Vzhľadom na to možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania zákonne pridelenej veci len výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi celkom zjavne bránia rozhodovať v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo.
V prejednávanej veci by mala byť dôvodom na vylúčenie zákonného sudcu najmä skutočnosť, že namietaný sudca bol členom dovolacieho senátu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní v tejto veci, pričom podľa názoru účastníka toto dovolacie konanie a v ňom vydané rozhodnutie nebolo v súlade so zákonom. Zákon však výslovne upravuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nemôžu byť okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach ( § 14 ods. 3 O. s. p. ).
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd dospel k záveru, že nebol preukázaný zákonný dôvod na vylúčenie JUDr. S. z prejednávania a rozhodovania veci, preto námietku zaujatosti nepovažoval za dôvodnú a návrhu na jeho vylúčenie nevyhovel.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 16. decembra 2009
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blažíčková