UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti ALTO Slovakia, spol. s r.o., Sládkovičova 33, Svit, IČO: 31 664 881, zastúpenej advokátom JUDr. Jurajom Lukáčom, Nám. Sv. Egídia 6, Bardejov, IČO: 42 421 152, proti žalovanej obchodnej spoločnosti BOWA s.r.o., so sídlom Tomášikova 31, Bratislava, IČO: 35 695 439, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária Lebovič, s.r.o., Tomášikova 10/B, Bratislava, IČO: 50 289 934, o zaplatenie 4 544,46 eura s príslušenstvom, o návrhu žalobkyne na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Poprad, takto
rozhodol:
Návrhu žalobkyne na prikázanie sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 25Cb/189/2021 z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Poprad n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. Dňa 12. mája 2023 Okresný súd Bratislava II predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vec vedenú pod sp. zn. 25Cb/189/2021 na rozhodnutie o návrhu na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Poprad. 2. Na pojednávaní dňa 16. februára 2023 žalobkyňa v zmysle § 39 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) navrhla prikázanie sporu Okresnému súdu Poprad s odôvodnením, že v konaní vedenom pred týmto súdom, kde žalobkyňa je v postavení žalovanej a žalovaná v postavení žalobkyne, je uplatňovaný nárok na zaplatenie kúpnej ceny, ktorý bol predmetom započítania, pričom v konaní je potrebné posúdiť rozhodujúcu otázku, a to platnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy, a preto je podľa názoru žalobkyne vhodné, aby uvedená otázka bola posudzovaná v rámci jedného konania. 3. Žalovaná sa k návrhu na prikázanie sporu nevyjadrila. 4. Návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na Okresný súd Banská Bystrica sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia istiny vo výške 4 544,46 eur s príslušenstvom titulom vrátenia kúpnej ceny na základe odstúpenia od zmluvy a vrátenia tovaru žalovanej, ktorý bol od počiatku vadný, pričom vady neboli ani po výzvach žalobkyne odstránené a zároveň titulom započítania časti vo výške 811 eurjednostranným zápočtom proti pohľadávke žalovanej voči žalobkyni vzniknutej v dôsledku neuhradenia faktúr. 5. V priebehu konania Okresný súd Poprad požiadal o zapožičanie spisu v predmetnej veci ku konaniu 18Cb/1/2021 v spore tých istých strán sporu v opačnom procesnom postavení, a následne žalovaný vo vyjadrení zo dňa 4. februára 2022 uviedol, že si nárok na úhradu kúpnej ceny z faktúr v celkovej výške 811,80 eura s príslušenstvom uplatňuje prostredníctvom súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 18Cb/1/2021. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd najbližšie spoločne nadriadený Okresnému súdu Bratislava II a Okresnému súdu Poprad (§ 39 ods. 3 CSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že návrhom žalobkyne na tzv. vhodnú delegáciu nie je dôvodné vyhovieť. 7. Prikázanie (delegácia) sporu z dôvodu vhodnosti podľa § 39 ods. 2 CSP predstavuje výnimku z ústavne zaručenej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Dôvody vhodnosti opodstatňujúce prikázanie sporu inému súdu môžu mať rôznu povahu, môže ísť o dôvody finančné, zdravotné, sociálne a podobne. Vzhľadom na charakter delegácie, ako výnimky zo zásady, že spor prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter, teda musí ísť o dôvod hodný osobitného zreteľa. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania, ako aj pomerov účastníkov na oboch procesných stranách tak, aby prípadná delegácia nebola na ujmu niektorého z nich. Pozitívne rozhodnutie o návrhu na prikázanie sporu inému súdu je opodstatnené iba vtedy, ak od takého postupu možno dôvodne očakávať hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie sporu iným súdom, než je ten, ktorý je podľa zákona miestne príslušný na konanie v danej veci. 8. Podľa § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 9. Podľa § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla. 10. Podľa § 39 ods. 2 CSP, na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. 11. Podľa § 39 ods. 3 CSP, o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať. 12. V posudzovanom prípade nebola skutočnosť, že miestne príslušným súdom na prejednanie sporu bol Okresný súd Bratislava II, sporná. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo posúdiť dôvody, pre ktoré žalobkyňa navrhuje prikázanie sporu Okresnému súdu Poprad, t. j. či dosahujú takú intenzitu, že odôvodňujú výnimku z ústavne zaručenej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi, ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. 13. Najvyšší súd zohľadnil žalobkyňou tvrdené skutočnosti v návrhu na prikázanie sporu Okresnému súdu Poprad z dôvodu vhodnosti, a dospel k záveru, že neboli prezentované žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti. V predmetnom spore neboli zistené žiadne výrazné ekonomické, zdravotné, resp. sociálne dôvody, ktoré by prikázanie sporu odôvodňovali, keď vo všeobecnosti sú problémy tohto druhu skôr bežné a nemôžu byť bez ďalšieho dôvodom na prikázanie sporu inému súdu (viď uznesenie najvyššieho súdu z 15. decembra 2020 sp. zn. 7Ndc/14/2020). Žalobkyňa nešpecifikovala žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce záver, že prejednanie sporu Okresným súdom Poprad by znamenalo hospodárnejšie, rýchlejšie a po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie posúdenie veci v porovnaní s tým, ak by vec prejednával a rozhodol miestne príslušný súd. Prikázanie sporu Okresnému súdu Poprad by neprinieslo oproti prejednaniu sporu miestne príslušným súdom výrazné zjednodušenie prístupu k súdu pre strany sporu, ani by nepoviedlo k výraznejšiemu zhospodárneniu, či zrýchleniu konania.
14. Žalobkyňa dôvody pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti formulovala všeobecne a nekonkretizovala ich vo vzťahu k prejednávanej veci, ani vo vzťahu k stranám sporu, pričom tieto samy o sebe nešpecifikujú a nepreukazujú dôvody pre prikázanie sporu Okresnému súdu Poprad z dôvodu vhodnosti.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dôvody na prikázanie sporu inému súdu v zmysle § 39 ods. 2 CSP nie sú dané, a preto návrhu žalobkyne na prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti nevyhovel. 16. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.