UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu E.. L. E., E., bytom W. XX, XXX X X T., proti žalovanému Carlton Property, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 3, 811 02 Bratislava, IČO: 36 860 492, zastúpenému Advokátskou kanceláriou RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 35Cb/91/2019, o námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom proti sudcom Krajského súdu v Bratislave, takto
rozhodol:
Sudkyne Krajského súdu v Bratislave JUDr. Ľubica Břoušková, JUDr. Oľga Bahníková a JUDr. Ľubica Krišková nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2Ncb/4/2020.
Odôvodnenie
1. Dňa 7. mája 2020 predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave JUDr. Ľubica Břoušková v súlade s ustanovením § 54 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“) predložila spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 35Cb/91/2019 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) na rozhodnutie o námietke zaujatosti, ktorú uplatnil žalobca, spolu s vyjadrením členiek senátu 2Cob a ďalších sudcov Krajského súdu v Bratislave k predmetnej námietke.
2. Žalobca podaním z 29. januára 2020 vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Bratislava I, vrátane zákonného sudcu vo veci sp. zn. 35Cb/91/2019 JUDr. Radovana Gromana, a súčasne aj voči všetkým sudcom Krajského súdu v Bratislave. Rovnakým podaním sa tiež domáhal prikázania sporu inému okresnému súdu mimo obvodu Krajského súdu v Bratislave. Námietku zaujatosti odôvodnil tým, že existujú veľmi silné indície o zaujatosti konkrétnych sudcov Okresného súdu Bratislava I a Krajského súdu v Bratislave, pričom poukázal na komunikáciu medzi bývalým podpredsedom Okresného súdu Bratislava I D.. R. J. a E. P. z aplikácie Threema. Prepis časti tejto komunikácie, týkajúcej sa konaní, v ktorých ako sporová strana vystupuje žalobca, jeho manželka W. P., obchodné spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o., Carlton Property, s. r. o., AREC 3, s. r. o., ARTHUR CONSULTING, s.r.o. a EQUITY TRUST, s.r.o., žalobca pripojil k námietke zaujatosti.Predmetná komunikácia podľa jeho názoru dosahuje také obludné rozmery, že pôjde o dokonanie úplného rozkladu právneho štátu, ak pre tieto zásadné podozrenia nebudú oba súdy kompletne vylúčené z rozhodovacej činnosti.
3. Vo vzťahu k sudcom Krajského súdu v Bratislave žalobca uviedol, že minimálne časť týchto sudcov je zaujatá vo všetkých sporoch, v ktorých je jednou zo strán sporu žalobca a druhou sporovou stranou sú páni G. a U. alebo obchodné spoločnosti ADS PROPERTY, s. r. o. a Carlton Property, s. r. o., pričom nie je možné objektívne určiť, ktorí sudcovia sú a ktorí nie sú zaujatí. Pripustil, že je možné a pravdepodobné, že na Krajskom súde v Bratislave sú sudcovia, ktorí by tieto spory mohli rozhodovať nezaujato, avšak vzhľadom na veľké riziko zaujatosti ostatných sudcov a na nemožnosť ich rozlíšenia, je potrebné z rozhodovania v predmetnom spore vylúčiť všetkých sudcov Krajského súdu v Bratislave a spor prikázať inému súdu tak, aby v odvolacom konaní nerozhodoval Krajský súd v Bratislave. Poukázal pritom na vyhlásenia z komunikácie medzi D.. E. D. alebo D.. R. J. na jednej strane a E. P. na strane druhej, z ktorých má vyplývať, že určitá osoba (označená emotikonom hlavy mimozemšťana - poznámka NS SR) má mať kraj (Krajský súd v Bratislave - poznámka NS SR) pod palcom v celku. Má ísť síce len o názor D.. J., avšak tento je potrebné vnímať v kontexte jeho skorších vyjadrení a predovšetkým v kontexte reálneho rozhodovania Krajského súdu v Bratislave v konaniach týkajúcich sa hotela Carlton (konania vedené pod sp. zn. 4Cob/205/2017, 4Cob/210/2017, 4Cob/211/2017, 4Cob/22/2018, 1Cob/49/2018, 1Cob/208/2019, 3Cob/90/2018, 3Cob/169/2019, 4Cob/111/2019 a 4Cob/197/2018). Zároveň poukázal na to, že členkou senátu 1Cob je D.. I. U., sestra D.. E. D., ktorá má v súvislosti s Threemou dočasne pozastavený výkon funkcie sudcu a je voči nej vedené aj disciplinárne konanie. Samotná U. sa spomína v prepisoch z aplikácie Threema v rôznych súvislostiach a na viacerých miestach. Členkou senátu 3Cob je D.. E. Z., ktorej nevesta D.. P. Z. konala v neprospech žalobcu vo viacerých registrových konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava I. Členkou senátu 4Cob je D.. Q. H., ktorá sa spomína v kontexte, že na ňu má mať vplyv osoba pod menom W.. Zároveň žalobca poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave zamietol všetky ním podané sťažnosti, ktorými sa domáhal prešetrenia postupu Okresného súdu Bratislava I pri riešení jeho sťažností a podnetov.
4. Sudkyne Krajského súdu v Bratislave JUDr. Ľubica Břoušková, JUDr. Oľga Bahníková a JUDr. Ľubica Krišková, zaradené podľa rozvrhu práce do senátu obchodnoprávneho kolégia 2Cob, ktorému bola vec pridelená elektronickou podateľňou pod sp. zn. 2Ncb/4/2020, vo svojich vyjadreniach k námietke zaujatosti z 19. februára 2020 uviedli, že sa necítia byť vo veci zaujaté a strany sporu nepoznajú.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave (§ 54 ods. 1 CSP) posudzoval opodstatnenosť námietky zaujatosti uplatnenej žalobcom (§ 52 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 49 ods. 1 CSP) z aspektu existencie dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci.
6. Účelom ustanovenia § 49 ods. 1 CSP je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k stranám sporu alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:
I. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je stranou sporu, zástupcom strany, prípadne intervenientom, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď sudca verejne, napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť),
II. k stranám sporu, k zástupcom strán sporu alebo k osobám zúčastneným na konaní (o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu k uvedeným osobám charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu, a to tak pozitívneho ako aj negatívneho).
7. Pri posudzovaní dôvodnosti tvrdení o skutočnostiach vylučujúcich sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu je nutné vychádzať zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcu a z toho, ževýnimky z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. Sudcovia sú totiž vo všeobecnosti vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci (len vtedy alebo až vtedy), ak so zreteľom na ich pomer k sporu, k stranám sporu, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o ich nezaujatosti (§ 49 ods. 1 CSP).
8. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania určitej veci buď na základe uplatnenia námietky zaujatosti stranou sporu (§ 52 CSP) alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu (§ 50 CSP).
9. Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom pritom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodovania sporu pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci nestranným súdom je len povinnosť súdu prerokovať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (I. ÚS 73/97, I. ÚS 27/98, II. ÚS 121/03).
10. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania sporu iba výnimočne a zo závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo.
11. Nadriadený súd môže vylúčiť namietaného sudcu z prejednania a rozhodovania veci až vtedy, keď je evidentné, že vzťah sudcu nie je stranou len tvrdený, ale že skutočne existuje a svojou povahou a intenzitou vykazuje znaky relevantné v zmysle § 49 ods. 1 CSP. Rozhodujúca je teda existencia objektívnych skutočností, ktoré sa musia preukázať, a nie subjektívne domnienky uvedené stranou sporu.
12. Zároveň nadriadený súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o námietke zaujatosti je nevyhnutné prednostne posudzovať, či sú dané dôvody pre vylúčenie zákonného sudcu (člena senátu, resp. celého senátu). Až po kladnom závere (t. j. že existuje dôvod pre vylúčenie zákonného sudcu) môže nadriadený súd posudzovať námietku zaujatosti aj vo vzťahu k ďalším, stranou sporu namietaným sudcom (§ 55 CSP). Na základe uvedeného sa NS SR v prvom rade zaoberal tým, či sú dané dôvody v zmysle § 49 ods. 1 CSP pre vylúčenie sudkýň Krajského súdu v Bratislave JUDr. Ľubice Břouškovej, JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej.
13. V posudzovanej veci dospel NS SR k záveru, že nie sú dané dôvody pre vylúčenie menovaných sudkýň ako členiek senátu, ktorému bola predmetná vec (sp. zn. 2Ncb/4/2020) pridelená na rozhodnutie o námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom proti sudcovi Okresného súdu Bratislava I JUDr. Radovanovi Gromanovi a proti ostatným sudcom Okresného súdu Bratislava I.
14. Svoj záver NS SR odôvodňuje tým, že žalobcom nebola preukázaná skutočná zaujatosť ním namietaných konajúcich sudkýň Krajského súdu v Bratislave. Z obsahu predloženého súdneho spisu, námietky zaujatosti (vrátane priloženého prepisu komunikácie z aplikácie Threema) a ani z vyjadrení jednotlivých členiek senátu 2Cob nevyplýva (v tomto štádiu konania) splnenie zákonných dôvodov uvedených v ustanovení § 49 ods. 1 CSP pre rozhodnutie o vylúčení menovaných sudkýň. Žalobca žiadnym, ani len nepriamym spôsobom nepreukázal, že by sudkyne Krajského súdu v Bratislave JUDr. Ľubica Břoušková, JUDr. Oľga Bahníková a JUDr. Ľubica Krišková mali nejaký pomer k stranám sporu, k ich zástupcom, prípadne k prejednávanému sporu, resp. že by na ich rozhodovaciu činnosť mala vplyv nejaká tretia osoba, aby bol spor rozhodnutý určitým spôsobom (napr. v neprospech žalobcu).
15. Z uvedeného dôvodu NS SR pri svojom rozhodovaní vychádzal z prezumpcie nestrannosti konajúcich sudkýň, prihliadnuc aj na vyjadrenia dotknutých sudkýň Krajského súdu v Bratislave k vznesenej námietke zaujatosti, z ktorých vyplýva, že strany sporu nepoznajú a necítia sa byť zaujaté.
16. Keďže z obsahu námietky zaujatosti a z vyjadrení namietaných sudkýň neboli zistené žiadneskutočnosti významné z hľadiska ustanovenia § 49 ods. 1 CSP, ktoré by spochybňovali nezaujatosť a nestrannosť sudkýň Krajského súdu v Bratislave JUDr. Ľubice Břouškovej, JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, rozhodujúcich vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2Ncb/4/2020, nadriadený súd podľa ustanovenia § 54 ods. 2 CSP rozhodol tak, že ich nevylúčil z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.
17. O námietke zaujatosti žalobcu, uplatnenej voči ďalším sudcom Krajského súdu v Bratislave, NS SR nerozhodoval s poukazom na znenie druhej vety § 55 CSP, t. j. preto, že nebol daný dôvod pre rozhodnutie o vylúčení žiadnej zo sudkýň, zaradených rozvrhom práce do senátu 2Cob.
18. Rovnako tak NS SR nerozhodoval o námietke zaujatosti žalobcu v časti, ktorá smerovala proti sudcovi Okresného súdu Bratislava I JUDr. Radovanovi Gromanovi a proti ostatným sudcom Okresného súdu Bratislava I, keďže vo vzťahu k Okresnému súdu Bratislava I je nadriadeným súdom Krajský súd v Bratislave. O námietke zaujatosti žalobcu v časti, ktorá sa týka sudcov Okresného súdu Bratislava I (vrátane zákonného sudcu JUDr. Radovana Gromana), je oprávnený a povinný rozhodnúť Krajský súd v Bratislave.
19. Záverom NS SR uvádza, že predmetné rozhodnutie nepredstavuje prekážku pre uplatnenie novej námietky zaujatosti niektorou zo strán sporu voči členkám senátu Krajského súdu v Bratislave 2Cob, ak sa dozvie o nových skutočnostiach, ktoré by zakladali dôvod pre ich vylúčenie z prejednania a rozhodovania predmetného sporu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 CSP.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.