Najvyšší súd  

1 Ndob 3/2011

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: B., a. s., IČO: X. B., D., zast. Mgr. V.Š., advokátom, Advokátska kancelária Z., B. proti žalovanému: Ing. M.J., nar. X., bytom X.B., D., zast. Advokátska kancelária M.G., s. r. o., G., K., o zaplatenie 188 300,90 Eur s príslušenstvom, vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 1 CbZm 37/2010 a v rámci odvolacieho konania v tejto veci, vedeného na Krajskom súde v Bratislava pod č. k. 3 CoZm 40/2010, o návrhu prejednávajúcej sudkyne na jej vylúčenie z odvolacieho senátu z dôvodu spochybnenia jej nezaujatosti, takto

r o z h o d o l:

Sudkyňa (predsedníčka odvolacieho senátu) Krajského súdu v Bratislave JUDr. Helena Škrinárová   n i e   j e   v y l ú č e n á   z prejednávania a rozhodovania veci na tomže súde vedenej pod č. k. 3 CoZm 40/2010.

O d ô v o d n e n i e:

Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave predložila Najvyššiemu súdu SR, ako súdu nadriadenému, predmetné spisy na rozhodnutie o spochybnenej nezaujatosti podľa § 15 ods. 1 veta štvrtá OSP v spojení s § 16 ods. 1 OSP, pretože uvedená sudkyňa jej oznámila skutočnosti, pre ktoré by mohla byť vylúčená z prejednávania veci v odvolacom konaní. Ako dôvod uviedla, že jej manžel, JUDr. A.Š., CSc. bol predsedom dozornej rady a členom dozornej rady navrhovateľa, B., a. s., IČO: X., B., D. do 02.08.2007, čo podľa nej môže vzbudzovať pochybnosti o jej nezaujatosti, pričom nezaujatá vo veci sa necíti byť. Súčasne sudkyňa vyslovila súhlas s prikázaním tejto veci inému sudcovi.

Predsedníčka krajského súdu však v týchto skutočnostiach, ktoré uviedla sudkyňa, nevidela dôvod spochybnenia nezávislosti sudkyne a s týmto nesúhlasom spisy predložila na rozhodnutie nadriadenému súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený Krajskému súdu v Bratislave (§ 16 ods. 1 OSP) preskúmal vec z hľadiska ustanovení § 14, 15 a 15a OSP bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že spochybňovanie nezaujatosti sudkyne nie je právne dôvodné.

Podľa § 14 ods. 1 OSP, sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa ods. 3 OSP, dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Podľa § 15 OSP, ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca, o ktorého vylúčenie ide, súhlasí; pridelenie zabezpečí podľa osobitného predpisu. Ak ide o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda súdu je toho názoru, že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1. Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sudca je predstaviteľ súdnej moci. Právomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov.   Sudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom (§ 2 ods. 2 cit. zákona).

Nestrannosť sudcov, ktorá je v civilnom procese zaisťovaná ustanovením § 14 ods. 1 OSP o vylúčení sudcov, má aspekt subjektívny, ktorý spočíva v nedostatku vnútorného, psychického vzťahu sudcu k prejednávanej veci a účastníkom konania či ich zástupcom, ako i aspekt objektívny - kedy ide o neexistenciu okolností, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam o tom, že sudca zmienený subjektívny vzťah k veci a účastníkom konania nemá. Tomuto zodpovedá aj právna úprava skutočností, ktoré sú z hľadiska vylúčenia sudcu považované za právne relevantné. Ide o existenciu určitého právne významného vzťahu sudcu, a to k veci, v rámci ktorého by mal sudca konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia vo veci alebo k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo osobnom pomere k nim, alebo k zástupcom účastníkov konania, ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu príbuzenského, alebo osobného.

K vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci môže dôjsť iba vtedy, keď je evidentné, že vzťah sudcu k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom, dosahuje takú povahu a intenzitu, že aj napriek zákonom stanoveným povinnostiam nebude môcť, alebo nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať. Je potrebné, aby bol preukázaný vzťah sudcu k prejednávanej veci alebo účastníkom konania či ich zástupcom a je potrebné taktiež vychádzať z hmotno-právneho rozboru skutočností, ktoré k pochybnostiam viedli. Z prejednávania a rozhodovania veci nemôže byť vylúčený sudca, ktorý nie je preukázateľne zaujatý, a teda nestačí iba subjektívny pohľad a ničím nepodložené „samo odsúdenie“ sudkyne.  

Dôvod spochybnenia nezaujatosti, že manžel sudkyne bol pred štyrmi rokmi predsedom a členom dozornej rady, nie je dôvodom spochybňovať jej nezaujatosť.

V danej veci z obsahu spisu nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by vzbudzovala pochybnosť o nezaujatosti a nestrannosti sudkyne Krajského súdu v Bratislave, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky, vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom, JUDr. Helenu Škrinárovu nevylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

P o u č e n i e:   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 10. marca 2011

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová