UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v spore žalobkyne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenej advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanej LOFER s.r.o., Budatínska 3, Bratislava, IČO: 47 624 612, o zaplatenie 125,54 eura s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 73Cb/60/2024, o nesúhlase Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Nitra, takto
rozhodol:
P r í s l u š n ý m na prejednanie a rozhodnutie sporu je Mestský súd Bratislava III.
Odôvodnenie
1. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) bol predložený Mestským súdom Bratislava III súdny spis na rozhodnutie o príslušnosti. Mestský súd Bratislava III nesúhlasí s postúpením sporu Okresným súdom Nitra, ktorý prípisom z 9. apríla 2024 postúpil vec Mestskému súdu Bratislava III, ako súdu kauzálne príslušnému na konanie v predmetnom spore, s odkazom na ustanovenie § 22 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
2. Mestský súd Bratislava III s postúpením veci Okresným súdom Nitra nesúhlasí z dôvodu, že žalobkyňa sa žalobou domáha voči žalovanej občianskoprávneho nároku, a teda nie je založená jeho kauzálna príslušnosť podľa § 22 písm. a) CSP, pričom vecne a miestne príslušným súdom podľa § 12 ods. 2 CSP v spojení s § 18n ods. 2 zákona č. 371/2004 Z. z. na prejednanie predmetného sporu je Mestský súd Bratislava IV.
3. Najvyšší súd ako súd spoločne nadriadený Mestskému súdu Bratislava III a Okresnému súdu Nitra (§ 43 ods. 2 CSP) dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu nie je dôvodný.
4. Podľa § 22 písm. a) CSP na konanie v obchodnoprávnych sporoch je príslušný Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave.
5. Podľa § 40 CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.
6. Podľa § 43 ods. 2 CSP ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
7. Žalobkyňa v návrhu na vydanie platobného rozkazu odôvodnila svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy tým, že so žalovaným dňa 18. septembra 2020 uzatvorila Poistnú zmluvu so začiatkom poistenia dňa 18. septembra 2020 s ročným poistným plateným polročne splátkami so splatnosťou v konkrétnych termínoch, pričom v dôsledku riadneho neplnenia predmetného záväzku poistenie zaniklo poistenie dňa 17. apríla 2022 podľa § 9 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. Žalobkyňa ďalej s odkazom na § 11 ods. 11 a 12 zákona č. 381/2001 Z. z. uviedla, že v prejednávanej veci nedošlo v rámci rozhodného poistného obdobia k poistnej udalosti, z ktorej by jej vznikla povinnosť nahradiť škodu, preto má nárok na zaplatenie poistného do zániku poistenia.
8. Otázkou, ktorú bolo potrebné v tomto konaní vyriešiť, je, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny spor. Z obsahu návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že ide o majetkový spor, pričom strany sporu medzi sebou uzavreli zmluvný záväzok, existuje medzi nimi priamy zmluvný vzťah. Pre založenie kauzálnej príslušnosti súdov (v obchodnoprávnych sporoch) podľa ustanovenia § 22 CSP je nevyhnutné, aby bola naplnená kvalitatívna stránka pojmu obchodnoprávny spor, o ktorý ide vtedy, ak ide o spor podľa druhej časti Obchodného zákonníka, prípadne o spor zo záväzkového vzťahu, ktorý možno podľa ustanovení § 261 a § 262 Obchodného zákonníka považovať za obchodný záväzkový vzťah podľa tretej časti Obchodného zákonníka. V predmetnom spore sa o takýto prípad jedná, nakoľko je naplnený základný predpoklad podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, že ide o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ak je pri jeho vzniku s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti. Subjektmi zmluvného vzťahu v prejednávanom spore sú právnické osoby, pričom možno mať za to, že predmetný zmluvný vzťah sa týka ich podnikateľskej činnosti. Najvyšší súd dodáva, že na posúdenie daného vzťahu ako vzťahu obchodnoprávneho nemá vplyv skutočnosť, že sa na predmetný vzťah budú prípadne aplikovať aj normy občianskeho práva. S poukazom na uvedené možno podľa názoru najvyššieho súdu pre účely určenia kauzálne príslušného súdu považovať predmetný spor za spor obchodnoprávny.
9. Osobitná právna úprava poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zákone o PZP nevylučuje aplikáciu všeobecnej právnej úpravy Obchodného zákonníka pre vzťahy medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti a rovnako ani subsidiárnu aplikáciu predpisov občianskeho práva (§ 1 ods. 2 ObZ) v otázkach, ktoré nie je možné riešiť podľa noriem obsiahnutých v Obchodnom zákonníku. Najvyšší súd SR v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok sp. zn. 4Obdo/84/2018 z 11. decembra 2019 (R 64/2020), podľa ktorého zákon o PZP predstavuje osobitný právny predpis (lex specialis), ktorý má prednosť vo vzťahu k všeobecnej právnej úprave, ktorú predstavuje Obchodný zákonník (ako lex generalis) v prípade sporu medzi poisťovňou a podnikateľským subjektom. Pokiaľ Mestský súd Bratislava III vo svojom nesúhlase s postúpením sporu poukázal na závery uznesenia sp. zn. 8Ndc/22/2023 z 24. januára 2024, Najvyšší súd SR poznamenáva, že tieto nie je možné na daný prípad aplikovať,
keďže predmetom tohto sporu je zaplatenie dlžného poistného z poistnej zmluvy uzavretej medzi dvoma podnikateľskými subjektami, a nie (ako vo veci, ktorej sa týkalo označené rozhodnutie) regresný nárok poisťovateľa podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o PZP.
10. Už v uznesení sp. zn. 9Ndc/12/2020 z 23. septembra 2020 Najvyšší súd SR konštatoval, že pri existencii kauzálnej príslušnosti je miestne príslušným súd, ktorý je zároveň kauzálne príslušným v danej veci. Keďže CSP nemá žiadne špeciálne ustanovenia, podľa ktorých by sa určil kauzálne príslušný súd v prípade, ak nie je zároveň aj miestne príslušným súdom, určujúcim bude, do ktorého obvodu kauzálne príslušného súdu (obvodu krajského súdu) spadá inak všeobecne určený miestne príslušný súd. Kauzálna príslušnosť tak v tomto prípade nahradí miestnu príslušnosť. Z tohto dôvodu treba vychádzať najskôr z ustanovení CSP upravujúcich miestnu príslušnosť súdov a následne určiť, či takto určený miestne príslušný súd je vo veci súčasne aj kauzálne príslušným, prípadne do ktorého obvodu kauzálne príslušného súdu takto určený miestne príslušný súd spadá.
11. V posudzovanom prípade bude do úvahy prichádzať len kritérium adresy sídla žalovanej právnickej osoby (obchodnej spoločnosti) podľa § 15 ods. 1 CSP (všeobecná miestna príslušnosť), ktorá adresa sa nachádza v obvode Krajského súdu v Bratislave. Kauzálne príslušným súdom na konanie v obchodnoprávnych sporoch pre obvod Krajského súdu v Bratislave je podľa § 22 písm. a) CSP Mestský súd Bratislava III.
12. Najvyšší súd dospel k záveru, že v danom prípade je založená kauzálna príslušnosť Mestského súdu Bratislava III podľa § 22 písm. a) CSP. Nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu preto nie je dôvodný.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.