1Ndob/2/2021

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu HASTA, s.r.o., so sídlom v Žiline - Považskom Chlmci, Bytčianska č. 814/131, IČO: 31 646 751, zastúpeného spoločnosťou Burian & partners s.r.o., so sídlom v Žiline, V. Tvrdého č. 819/1, IČO: 47 254 483, proti žalovanému ŽEMBERA s.r.o., so sídlom v Brezolupoch č. 140, IČO: 46 690 450, o zaplatenie 10.768,43 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 29Up/1904/2019, o nesúhlase Okresného súdu Bánovce nad Bebravou s postúpením sporu, takto

rozhodol:

Kauzálna príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica z o s t a l a z a c h o v a n á.

Odôvodnenie

1 Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec vedenú na tomto súde pod sp. zn. 29Up/1904/2019 Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou ako súdu miestne príslušnému podľa ust. § 13 a § 15 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Na Okresnom súde Banská Bystrica sa konanie viedlo ako upomínacie konanie v zmysle zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o upomínacom konaní“). Okresný súd Banská Bystrica bol na upomínacie konanie kauzálne príslušný v zmysle ust. § 2 zákona o upomínacom konaní. Postúpenie sporu Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou odôvodnil tým, že po podaní odporu proti vydanému platobnému rozkazu, žalobca navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa ust. § 10 ods. 3, resp. v zmysle 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní. Okresný súd Banská Bystrica tak prestal byť príslušným na ďalšie konanie. Spor preto postúpil miestne príslušnému súdu, ktorým je podľa ust. § 13 a § 15 ods. 1 CSP Okresný súd Bánovce nad Bebravou (adresa sídla žalovaného je v obvode Okresného súdu Bánovce nad Bebravou). 2 Okresný súd Bánovce nad Bebravou s postúpením veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 5Cb/22/2020 nesúhlasil a súdny spis predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) ako súdu spoločne nadriadenému podľa ust. § 43 ods. 2 CSP na rozhodnutie o príslušnosti. Svoj nesúhlas s postúpením sporu odôvodnil s poukazom na ust. § 11 ods. 4 a § 12 ods. 1 písm. d/ zákona o upomínacom konaní tým, že v predmetnej veci bol elektronicky podaný odpor, ktorý ale nebol vecne odôvodnený, keďže žalovaný v jeho obsahu neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by závažným spôsobom spochybňovali žalobcom uplatnený nárok a tieto ani neosvedčil listinnými dôkazmi. Okresnýsúd Bánovce nad Bebravou mal vzhľadom na uvedené za to, že neboli splnené podmienky pre postúpenie veci tamojšiemu súdu a na mieste bol postup Okresného súdu Banská Bystrica podľa ust. § 12 ods. 1 písm. d/ zákona o upomínacom konaní, s tým, že kauzálna príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica zostala v zmysle ust. § 2 zákona o upomínacom konaní zachovaná.

3 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou a Okresnému súdu Banská Bystrica podľa ust. § 43 ods. 2 CSP na rozhodnutie o príslušnosti preskúmal spor a dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Bánovce nad Bebravou s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica je dôvodný.

4 Z obsahu návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že ide o majetkový spor z titulu kúpnej zmluvy, v ktorom Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 3. januára 2020 platobný rozkaz sp. zn. 29Up/1904/2019-18, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 10.768, 43 € s príslušenstvom do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu, alebo v tej istej lehote podať odpor. Žalovaný podaním zo dňa 3. januára 2020 podal odpor proti predmetnému platobnému rozkazu, a to elektronickými prostriedkami (č. l. 22 a nasl.).

5 Podľa ust. § 36 ods. 1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.

6 Podľa ust. § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania.

7 Podľa ust. § 12 CSP, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

8 Podľa ust. § 13 CSP, na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak.

9 Podľa ust. § 15 ods. 1 CSP, všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu sídla.

10 Podľa ust. § 2 zákona o upomínacom konaní, na konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.

11 Podľa ust. § 10 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, platobný rozkaz sa zrušuje, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a žalobcu o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd žalobcu upovedomí o pokračovaní v konaní.

12 Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.

13 Podľa ust. 11 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, žalovaný musí v podanom odpore uviesť, či mu bola doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku, akým spôsobom s ňou naložil a či voči nemu uplatňovaný nárok eviduje alebo evidoval vo svojom účtovníctve a ak ho neeviduje, z akých dôvodov.

14 Podľa ust. § 11 ods. 4 zákona o upomínacom konaní, ak žalobca v návrhu urobil vyhlásenie podľa § 3 ods. 5, žalovaný musí okrem skutočností podľa odseku 3 v odpore uviesť, či faktúru žalobcu, ktorá sa týka uplatneného nároku, uviedol vo svojom kontrolnom výkaze podľa osobitného predpisu. Ak žalovaný faktúru v kontrolnom výkaze uviedol, na odôvodnenie odporu musí uviesť také skutočnosti,ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, a svoje tvrdenia musí v lehote na podanie odporu osvedčiť listinnými dôkazmi, na ktoré sa odvoláva; inak sa odpor nepovažuje za vecne odôvodnený.

15 Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. d/ zákona o upomínacom konaní, súd bez toho, aby vyzýval žalobcu na vyjadrenie, odmietne odpor podaný bez vecného odôvodnenia.

16 Podľa ust. § 12 ods. 2 zákona o upomínacom konaní, o následkoch podľa odseku 1 musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.

17 Podľa ust. § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd strany upovedomí o pokračovaní v konaní.

18 Podľa ust. § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.

19 Podľa ust. § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

20 Preskúmaním predloženého spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 29Up/1904/2019 z 3. januára 2020 podal žalovaný včasný odpor, platobný rozkaz teda nenadobudol právoplatnosť. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu navrhol, aby súd odpor žalovaného ako vecne neodôvodnený odmietol postupom podľa ust. § 12 ods. 1 písm. d/ zákona o upomínacom konaní a zároveň z dôvodu právnej istoty navrhol, aby sa pokračovalo v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Vzhľadom na uvedené, na základe návrhu na pokračovanie v konaní podľa ust. § 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, Okresný súd Banská Bystrica postúpil predmetnú vec Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou ako súdu príslušnému na jej prejednanie.

21 Povinnosťou Okresného súdu Banská Bystrica bolo dôsledne skúmať splnenie predpokladov, či podaný odpor spĺňa náležitosti potrebné pre jeho vecné prejednanie príslušným súdom v nadväznosti na ustanovenie § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, teda či sú splnené predpoklady pre vecné prejednanie odporu súdom príslušným podľa CSP. Vychádzajúc z obsahu predmetného podania, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že podanie nespĺňa náležitosti podľa ust. § 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní. Odpor žalovaného neobsahuje konkrétne vecné tvrdenia spochybňujúce opodstatnenosť priznanej pohľadávky. Problematikou vecného odôvodnenia odporu sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení sp. zn. 3Obo/403/1998, kde uviedol, že odporca musí odpor náležite odôvodniť vo veci samej, t. j. musí namietať opodstatnenosť uloženej povinnosti (jej dôvod alebo výšku), v opačnom prípade ho súd uznesením odmietne. Uvedenie dôvodu nesplnenia povinnosti, resp. nesúhlas s platobným rozkazom, nemôže vyvolať následok zrušenia platobného rozkazu, a preto ho nemožno považovať za odôvodnenie vo veci samej, ale len za odďaľovanie právoplatného ukončenia sporu. Súčasná úprava civilného procesného práva, ktorá nahradila kódex platný v čase vydania dotknutého rozhodnutia (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) vo vzťahu k problematike odporu voči platobnému rozkazu už explicitne stanovila požiadavku vecnosti jeho odôvodnenia. Z podaného odporu žalovaného vyplýva, že faktúry žalobcu týkajúce sa predmetu sporu mu boli doručené, žalobcom uplatnený nárok vedie vo svojom účtovníctve a faktúru týkajúcu sa uplatneného nároku uviedol vo svojom kontrolnom výkaze, napriek uvedenému, odpor neobsahuje také skutočnosti, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok a ani nie sú osvedčené listinnými dôkazmi, čo odporuje požiadavke vecného odôvodnenia odporu v súlade s § 11 ods. 3 a 4 zákona o upomínacomkonaní. S poukazom na uvedené, vecné prejednanie odporu podmieňuje splnenie náležitostí podľa zákona o upomínacom konaní, posúdenie ktorých prináleží súdu príslušnému podľa ust. § 2 zákona o upomínacom konaní, nie súdu príslušnému podľa CSP.

22 Na základe uvedených skutočností, Najvyšší súd Slovenskej republiky uzatvára, že na prejednanie a rozhodnutie o odpore žalovaného je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica, preto nesúhlas Okresného súdu Bánovce nad Bebravou s postúpením sporu je dôvodný, keďže Okresný súd Banská Bystrica postúpil spor skôr, ako posúdil náležitosti podaného odporu v súlade so zákonom o upomínacom konaní.

23 Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.