Najvyšší súd  

1 Ndob 14/2010

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. L.D.O.V., IČO: X. proti žalovanému: O.H., zast. JUDr. L.T., advokátom, M.K., o zaplatenie 86 513 Sk s prísl., vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4 Cb 1/2008 a v rámci tohto konania o návrhu žalobcu na vylúčenie prejednávajúcej sudkyne JUDr. Z. K. z prejednávania a rozhodovania veci v dôsledku spochybnenia jej nezaujatosti, takto

r o z h o d o l:

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o vylúčenie prejednávajúcej sudkyne JUDr. Z. K. z prejednávania a rozhodovania veci Krajského súdu v Košiciach, vedenej pod sp. zn. 4 Cb 1/2008 z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e:

V súdenej veci pred Krajským súdom v Košiciach žalobca sa domáha zaplatenia 86 513 Sk (2 871 Eur) voči žalovanému za nezaplatené faktúry. Na pojednávaní dňa 2.3.2010 vzniesol námietku, ktorou spochybnil nezaujatosť prejednávanej sudkyne JUDr. Z. K., ktorú námietku nadiktoval do zápisnice o pojednávaní.

V podstate v nej uviedol že žalovanému zákulisným spôsobom sa podarilo ovplyvniť prejednávajúcu sudkyňu, aby rozhodovala proti jeho záujmu. Na dotazy, aby skonkretizoval námietku, označil osobu, ktorá mala zasahovať do konania, uviedol, že išlo o Ing. J.. Ani pri ďalšom odôvodňovaní nebol konkrétny.

Svoje vyjadrenie doplnil písomným podaním doručeným krajskému súdu, kde poukazuje na ľahostajný postoj sudkyne v konaní, nevenovala sa zrušeniu právoplatných platobných rozkazov po desiatich rokoch, odmietala protokolovať prednesy žalobcu, odmietla požiadavku žalobcu, aby na pojednávaní 2.3.2010 mohol svoj prednes nadiktovať do diktafónu.

Vo svojom vyjadrení prejednávajúca sudkyňa uviedla, že Ing. J. bol starostom žalovaného, ale s ním nikdy nejednala, ani ho nepozná. K veci, k účastníkom ani ich zástupcom nemá žiaden vzťah.

Senát Najvyššieho súdu SR, ako senát nadriadeného súdu, predtým než spochybnenie nezaujatosti sudcov prejednal, skúmal, či sú splnené procesné podmienky pre taký postup. Podanie účastníka nespĺňa procesné podmienky podania, ktoré spochybňujú nezaujatosť sudcu v prejednávanej veci. Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. „Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti“. Podľa ods. 3 „Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci“. Podľa § 15a ods. 1 „Účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť“. Podľa ods. 3 „V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá“. Podľa ods. 5 „Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci (§ 14 ods. 3), súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá“.

Tieto nevyhnutné zákonné podmienky v návrhu splnené neboli. Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia, dôvodom vylúčenia sudcu z prejednávania veci nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci. Prvostupňový súd podľa citovaných ustanovení nemal ani povinnosť predložiť spisy nadriadenému súdu a predložil ich skôr z opatrnosti ako z povinnosti.

Procesným pochybením namietajúcich účastníkov je, že možno proti konkrétnemu sudcovi vzniesť konkrétne námietky a keďže námietka nemá oporu v zákone, stala sa neurčitou.

Spôsob namietania zaujatosti len zbytočne sťažuje postup v konaní súdu.

Neboli splnené podmienky pre rozhodovanie o vylúčení sudcu, tento nedostatok nebolo možné odstrániť, preto nadriadený súd konanie zastavil (§ 104 ods. 1 O.s.p.). Keďže v tomto spore nadriadený súd konal v odvolacom konaní a zrušujúcim uznesením z 27. mája 2009, č. k. 2 Obo 40/2009-183 vyslovil právny názor na postup vo veci samej, pozná vec podrobnejšie. Žalobca svoje vecné práva zakladá na postúpenej pohľadávke, pričom vznik pohľadávky a jej „kvalitu“ odvodzuje od informácií, ktoré nadobudol od postupníka. Predchádzajúci štatutár žalovaného za svoje majetkové činnosti bol aj odsúdený v trestnom konaní. Ťažko postupník môže dokazovať zrelosť pohľadávky, keď na jej vzniku sa nepodieľal. Ide o zložitejší právny vzťah a žalovaného treba poučiť (§ 5 ods. 1 O.s.p.), aby sa obrátil na osobu práva znalú, najlepšie na advokáta a riadil sa jej pokynmi. Tak bude poznať, ako postupovať vo veci samej a aj v prípade dôvodnosti námietky zaujatosti podá kvalifikované podanie. Čo do rozsahu dlhými a nie vecnými podaniami sa tým nahradiť nedá.

P o u č e n i e:   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.  

V Bratislave 7. apríla 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová