UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti O2 Slovakia, s.r.o., Bratislava, Einsteinova 24, IČO: 47 259 116, zastúpenej spoločnosťou Allen Overy Shearman Sterling s.r.o. (predtým Allen & Overy Bratislava, s.r.o.), Bratislava, Eurovea Central 1, Pribinova 4, IČO: 35 857 897, proti žalovanej obchodnej spoločnosti Uniphone, s.r.o., Košice, Popradská 12, IČO: 45 979 855, zastúpenej advokátom JUDr. Františkom Buhlom, Košice, Čajakova 5, o určenie neexistencie povinnosti rokovať o podmienkach, o nesúhlase Mestského súdu Bratislava III s postúpením veci, takto
rozhodol:
P r í s l u š n ý m súdom na konanie v spore z hospodárskej súťaže vedenom na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 71CbHs/1/2023 j e Mestský súd Bratislava III.
Odôvodnenie
1. Žaloba bola žalobkyňou podaná na Okresnom súde Košice II dňa 8. júla 2022, pričom od 1. júna 2023 výkon súdnictva prešiel z Okresného súdu Košice II na Mestský súd Košice. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že žalobkyňa nemá povinnosť rokovať so žalovanou o prístupe k svojej sieti formou národného roamingu a tiež nemá povinnosť poskytnúť žalovanej prístup k svojej sieti formou národného roamingu. Okresný súd Košice II následne vyhovel návrhu žalobkyne na zmenu žaloby a uznesením č. k. 35Cb/61/2022-273 z 1. decembra 2022 pripustil zmenu žalobného petitu tak, že predmetom sporu je určenie, že žalobkyňa nemá povinnosť rokovať so žalovanou o poskytnutí veľkoobchodného prístupu k mobilnej verejnej elektronickej komunikačnej sieti žalobkyne, na účely poskytovania verejne dostupných služieb žalovanou a tiež nemá povinnosť poskytnúť žalovanej veľkoobchodný prístup k mobilnej verejnej elektronickej komunikačnej sieti žalobkyne, na účely poskytovania verejne dostupných služieb žalovanou. Na základe návrhu žalovanej na postúpenie sporu kauzálne príslušnému súdu, Mestský súd Košice 2. októbra 2023 postúpil spor Mestskému súdu Bratislava III ako súdu kauzálne príslušnému na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu z hospodárskej súťaže /§ 27 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)/. 2. Mestský súd Bratislava III s postúpením sporu nesúhlasil a postupom podľa § 43 ods. 2 CSP predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením veci zdôvodu, že kauzálne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie daného obchodnoprávneho sporu je Mestský súd Košice. Poukázal na znenie § 22 písm. b) CSP, podľa ktorého s účinnosťou od 1. júna 2023 na konanie v obchodnoprávnych sporoch je pre obvod Krajského súdu v Košiciach kauzálne príslušný Mestský súd Košice. Domnieva sa, že postupujúci súd úkon postúpenia sporu bližšie neodôvodnil, iba poukázal na žalobný petit v znení po pripustení zmeny žaloby. Mestský súd Bratislava III je názoru, že predmetný spor nie je sporom z hospodárskej súťaže, ale bežným obchodnoprávnym sporom medzi dvomi podnikateľmi. Aby ho bolo možné klasifikovať ako spor z hospodárskej súťaže, musel by nastať taký prípad, kedy sporová strana porušila právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže alebo zneužila účasť na takejto súťaži /§ 41 a 42 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“)/, pričom ani jedna z uvedených skutočností v danom prípade nenastala. Podľa Mestského súdu Bratislava III, zo žaloby nevyplýva, že by žalovaná porušila akékoľvek pravidlá hospodárskej súťaže, no je z nej zrejmé, že predmetom sporu je výklad znenia ustanovenia § 57 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej aj „zákon o elektronických komunikáciách“), týkajúceho sa žiadosti žalovanej o prístup k mobilnej verejnej elektronickej komunikačnej sieti žalobkyne, za účelom výkonu podnikateľskej činnosti žalovanej. Žalobkyňa s výkladom citovaného zákonného ustanovenia tak, ako ho použila žalovaná, nesúhlasí, a preto žiada súd o určenie, že nemá povinnosť rokovať so žalovanou o prístupe k svojej elektronickej komunikačnej sieti a tiež nemá povinnosť taký prístup žalovanej poskytnúť. Zo žaloby rovnako nevyplýva, že by sporové strany zneužili účasť na hospodárskej súťaži (nekalá súťaž a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže). Mestský súd Bratislava III v nadväznosti na uvedené objasnil, že v danom prípade nejde o nekalú súťaž, keďže žalobkyňa neuvádza žiadne konanie sporových strán v hospodárskej súťaži, ktoré by bolo v rozpore s dobrými mravmi súťaže a bolo by spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Súd taktiež nedospel k záveru, že by konanie sporových strán bolo možné charakterizovať ako nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže, ktoré upravuje zákon č. 187/2021 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže (§ 4 až 6 citovaného zákona). Mestský súd Bratislava III preto uzavrel, že v danom prípade sa nejedná o spor z hospodárskej súťaže a kauzálne príslušným súdom na rozhodnutie tohto obchodnoprávneho sporu je Mestský súd Košice. 3. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd spoločne nadriadený Mestskému súdu Košice a Mestskému súdu Bratislava III podľa ust. § 43 ods. 2 CSP preskúmal vec a dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením veci Mestským súdom Košice nie je dôvodný. 4. Podľa ust. § 36 ods. 1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. 5. Podľa § 40 CSP v znení účinnom od 1. júla 2023, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 6. Podľa § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. 7. Podľa § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 8. Podľa § 27 CSP (kauzálna príslušnosť súdu) účinného od 1. júna 2023, na konanie v sporoch z hospodárskej súťaže okrem sporov podľa § 26 (príslušnosť v sporoch z nekalého súťažného konania a v autorskoprávnych sporoch) je príslušný Mestský súd Bratislava III; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky. 9. Podľa § 471c CSP (v znení účinnom od 1. júna 2023), konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd. 10. Podľa § 41 ObZ, fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj keď nie sú podnikateľmi (ďalej len „súťažitelia“), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujmedosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto činnosti; sú však povinné pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži zneužívať. 11. Podľa § 42 ods. 1 ObZ, zneužitím účasti na hospodárskej súťaži je nekalé súťažné konanie (ďalej len „nekalá súťaž“) a nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže. Nedovolené obmedzovanie hospodárskej súťaže upravuje osobitný zákon (§ 42 ods. 2 ObZ).
12. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom spore žaloba bola doručená Okresnému súdu Košice II (od 1. júna 2023 výkon súdnictva prešiel z Okresného súdu Košice II na Mestský súd Košice) pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov v znení zákona č. 398/2022 Z. z. (ďalej aj „novela“), ktorým boli s účinnosťou od 1. júna 2023 menené aj ustanovenia upravujúce vecnú, funkčnú, kauzálnu príslušnosť súdov, vrátane ustanovenia § 27 CSP, týkajúceho sa kauzálnej príslušnosti súdov v sporoch z hospodárskej súťaže. Z hľadiska uplatneného nároku podnikateľa zúčastňujúceho sa na hospodárskej súťaži (žalobkyne) na určenie, že voči inému súťažiteľovi (žalovanej) nemá povinnosť rokovať a poskytnúť jej prístup k verejnej elektronickej komunikačnej sieti, pre skúmanie procesných podmienok konania sú rozhodné okolnosti v čase začatia konania (§ 36 ods. 2 CSP). Mestský súd Bratislava III, ktorému bola vec postúpená Mestským súdom Košice, vo veci nerozhodol a v súvislosti s novelou CSP účinnou od 1. júna 2023, skúmajúc príslušnosť súdu v zmysle § 40 CSP, vyslovil nesúhlas s postúpením veci s odôvodnením, že nie je kauzálne príslušným súdom na rozhodnutie daného sporu, keďže sa nejedná o spor z hospodárskej súťaže, ale o bežný spor obchodnoprávnej povahy, na ktorý sa úprava kauzálnej príslušnosti súdu podľa § 27 CSP nevzťahuje. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo posúdiť dôvodnosť nesúhlasu Mestského súdu Bratislava III s postúpením veci Mestským súdom Košice na prejednanie a rozhodnutie predmetného sporu.
13. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) s poukazom na uvedené konštatuje, že pre rozhodnutie predmetného sporu o príslušnosť bolo zásadné vyriešiť otázku povahy tohto sporu. Vo vzťahu k nastolenej otázke v prvom rade upriamuje pozornosť na skutočnosť, že obe sporové strany sú právnickými osobami a podľa obsahu žaloby aj subjektami zúčastňujúcimi sa na hospodárskej súťaži. Nárok uplatnený žalobou má určovací charakter a po pripustení zmeny žaloby smeruje k určeniu, že žalobkyňa nemá povinnosť rokovať so žalovanou o poskytnutí veľkoobchodného prístupu k mobilnej verejnej elektronickej komunikačnej sieti žalobkyne a tiež nemá povinnosť poskytnúť žalovanej veľkoobchodný prístup k mobilnej verejnej elektronickej komunikačnej sieti žalobkyne, na účely poskytovania verejne dostupných služieb žalovanou. Najvyšší súd už vo svojom rozhodnutí z 11. decembra 2019, sp. zn. 6Ndc/15/2019, vyslovil, že pre stanovenie súdnej príslušnosti je vždy významný obsah žaloby, ktorý formuluje žalobca, teda i to, akej súdnej ochrany sa dovoláva. V okolnostiach toho ktorého prípadu teda nepôjde o prejudikovanie meritórneho rozhodnutia vo veci samej, ale o kritéria určujúce príslušnosť súdu ako jednej z podmienok konania. Z obsahu predloženej žaloby je zrejmé, že žalobkyňa si voči žalovanej uplatňuje vyššie uvedený určovací nárok, na základe domnienky, že výklad § 57 zákona o elektronických komunikáciách tak, ako ho uskutočnila žalovaná, keď sa voči žalobkyni domáhala rokovania o prístupe a poskytnutia prístupu k jej verejnej elektronickej komunikačnej sieti na účely poskytovania verejne dostupných služieb žalovanou (Full - MVNO / MVNA / MVNE), je v rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018 (ďalej aj „kódex“). Podľa žalobkyne ustanovenie § 57 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách je výsledkom transpozície predmetnej smernice, konkrétne čl. 60 ods. 1 kódexu, do právneho poriadku Slovenskej republiky, a preto musí byť vykladané eurokonformne. Článok 60 ods. 1 kódexu umožňuje ukladať povinnosti iba vo vzťahu k prepojeniu sietí, nárok požadovaný žalovanou ale prepojenie sietí nepredstavuje. Keďže čl. 60 ods. 1 kódexu neumožňuje uložiť povinnosť poskytnúť iný druh prístupu k sieti ako ich prepojenie, ani povinnosť o tom rokovať, žalovanou žiadaná neobmedzená a bližšie nešpecifikovaná povinnosť poskytnúť prístup k sieti v zmysle § 57 zákona o elektronických komunikáciách je zjavne v rozpore s cieľmi kódexu. Žalobkyňa je preto názoru, že nemôže byť správny výklad ustanovenia § 57 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, podľa ktorého dané ustanovenie ukladá žalobkyni povinnosť poskytnúť žalovanej veľkoobchodný prístup k mobilnej verejnej elektronickej komunikačnej sieti žalobkyne, na účely poskytovania verejne dostupných služieb žalovanou. Žalobkyňa v žalobe výslovne uviedla, že je subjektom v postavení podniku podľa § 3 písm. a)zákona o elektronických komunikáciách, prevádzkujúcim mobilnú verejnú elektronickú komunikačnú sieť, prostredníctvom ktorej poskytuje svojim zákazníkom mobilné elektronické komunikačné služby na celom území Slovenskej republiky. V obdobnom postavení je aj žalovaná, ktorá je tiež podnikom poskytujúcim vybrané elektronické komunikačné služby na celom území Slovenskej republiky. Žalobkyňa ďalej poznamenala, že z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že žalovaná zamýšľa vstúpiť na trh mobilných elektronických komunikačných služieb ako tzv. virtuálny mobilný operátor, a teda je potenciálnym konkurentom žalobkyne na trhu poskytovania mobilných elektronických komunikačných služieb. V žalobe tiež uviedla, že prístup operátorov k cudzej sieti sa zvykne označovať aj ako zdieľanie sietí (network sharing). Zdieľanie sietí medzi konkurenčnými podnikmi je dlhodobo veľmi kontroverznou témou na globálnej úrovni, keďže ide o spoluprácu medzi priamymi konkurentmi na vysoko koncentrovaných trhoch, čo je problematické z hľadiska ochrany hospodárskej súťaže. Na jednej strane je síce zdieľanie sietí za určitých okolností užitočné, pretože umožňuje podnikom redukovať náklady na výstavbu a prevádzku sietí, operátori vďaka zdieľaniu sietí nemusia budovať duplicitnú sieť, čo je výhodné najmä v riedko osídlených oblastiach, kde majú investície do sietí nízku mieru návratnosti, avšak na strane druhej, zdieľanie sietí je rizikové z hľadiska súťaže medzi podnikmi na úrovni infraštruktúry. Podľa žalobkyne v danom prípade existuje výrazné riziko, že vynútené poskytnutie prístupu do jej verejnej elektronickej komunikačnej sieti na účely poskytovania verejne dostupných služieb žalovanou, a to priamo na základe zákona, spôsobí neadekvátny zásah do voľnej a férovej hospodárskej súťaže na maloobchodnom trhu poskytovania mobilných elektronických komunikačných služieb a na súvisiacom veľkoobchodnom trhu prístupu k mobilným sieťam. Ako potvrdil aj Súdny dvor EÚ v niekoľkých svojich rozhodnutiach, základným princípom kódexu je podpora voľnej hospodárskej súťaže.
14. Najvyšší súd s ohľadom na uvedené dospel k záveru, že v procese skúmania povahy sporu, z obsahu žaloby nezistil takú skutočnosť, ktorá by zakladala dôvodný predpoklad, že by sa v prejednávanej veci nejednalo o spor z hospodárskej súťaže. Ak Mestský súd Bratislava III vo svojom nesúhlase s postúpením veci namietol, že predmetný spor nie je sporom z hospodárskej súťaže, ale bežným obchodnoprávnym sporom medzi dvomi podnikateľskými subjektami, na prejednanie ktorého je kauzálne príslušný Mestský súd Košice, najvyšší súd k jeho argumentácii poznamenáva, že spor z hospodárskej súťaže nedeterminuje len existencia porušenia právne záväzných pravidiel hospodárskej súťaže súťažiteľmi alebo zneužitie účasti na súťaži. Ustanovenie § 41 ObZ, podľa ktorého fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj keď nie sú podnikateľmi (ďalej len „súťažitelia“), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu a združovať sa na výkon tejto činnosti; sú však povinné pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži zneužívať, vymedzuje len základné princípy existencie a ochrany hospodárskej súťaže. Zákon tu síce ustanovuje povinnosť dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaže, ale tieto pravidlá jednoznačne nedefinuje. Hospodársku súťaž je potrebné vnímať v súvislosti s jej jednotlivými určujúcimi atribútmi komplexne, skôr ako oblasť, kde sa stretáva záujem štátu s individuálnym záujmom na ovládnutí tohto trhu, pričom konkrétnu definíciu uvedeného pojmu platná právna úprava neobsahuje. Právny rámec hospodárskej súťaže je vymedzený pomerne široko, pričom ochranu hospodárskej súťaže možno nájsť aj v rámci ústavného práva. Ústava Slovenskej republiky v článku 55 formuluje princípy hospodárskej politiky Slovenskej republiky, medzi ktoré patrí aj podporovanie a ochrana konkurenčného hospodárskeho prostredia na vytváranie právnych prostriedkov a záruk proti obmedzovaniu hospodárskej súťaže, ktoré zákon označuje za nedovolené. Skutočnosť, že ustanovenie § 41 ObZ upravuje hospodársku súťaž a základné princípy jej ochrany, zatiaľ čo nikde v Obchodnom zákonníku, ani v iných platných právnych predpisoch nie je pojem hospodárskej súťaže vymedzený, je zrejme úmyslom zákonodarcu, pretože každé vymedzenie pojmu hospodárska súťaž by znamenalo určité ohraničenie a tým vlastne reštrikciu slobody súperenia a reštrikciu podnikateľských aktivít a praktík. Vychádzajúc z právnej teórie možno dodať, že k poňatiu podstaty hospodárskej súťaže smeruje definícia, že „hospodárska súťaž je súťaženie dvoch alebo viacerých osôb o zákazníkov a odbyt tovarov alebo výkonov“. Pretože v prejednávanej veci sa podľa obsahu žaloby jedná o spor dvoch podnikateľských subjektov zúčastnených na hospodárskej súťaži v postavení konkurentov a predmetom sporu je nárok žalobkyne na určenie, že žalobkyňa nemá povinnosť rokovať ani poskytnúť žalovanej veľkoobchodný prístup k jej mobilnej verejnej elektronickejkomunikačnej sieti na účely poskytovania verejne dostupných služieb žalovanou podľa § 57 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách, žiadne okolnosti prípadu nenasvedčujú tomu, že by spor nespĺňal atribúty sporu z hospodárskej súťaže. Najvyšší súd pre úplnosť dodáva, že ak aj žalobkyňa dôvodnosť žaloby oprela o polemiku správnosti výkladu ustanovenia § 57 zákona o elektronických komunikáciách, bez ďalšieho nemožno na základe uvedeného uzavrieť, že v danom prípade sa žalobkyňa dovoláva súdnej ochrany svojho nároku vyplývajúceho z bežného obchodnoprávneho vzťahu a nie zo vzťahu účastníkov hospodárskej súťaže. Z dôvodovej správy k zákonu o elektronických komunikáciách vyplýva, že zákon transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1972 z 11. decembra 2018, ktorou sa ustanovuje Európsky kódex elektronických komunikácií (kódex) do právneho poriadku Slovenskej republiky. Cieľom predmetnej smernice je okrem dosiahnutia troch hlavných cieľov, ktorými sú podpora hospodárskej súťaže, rozvoj vnútorného trhu a ochrana záujmov koncových užívateľov, zabezpečiť v čo najväčšej miere prístup k vysokokapacitným sieťam a ich využívanie všetkými občanmi a podnikateľskými subjektami za primeranú cenu, pri zachovaní možnosti výberu, účinnú a spravodlivú hospodársku súťaž, inovácie, efektívne využívanie frekvenčného spektra, uplatňovanie spoločných pravidiel v rámci Európskej únie a predvídateľných regulačných prístupov. Zákon o elektronických komunikáciách transponuje smernicu vytvárajúcu predpoklady pre rozvoj hospodárskej súťaže, preto ak je v danej veci sporným výklad ustanovenia § 57 citovaného zákona, spor aj v dôsledku uvedeného spadá do rámca úpravy hospodárskej súťaže. 15. Čo sa týka otázky pôsobnosti právnych noriem upravujúcich príslušnosť súdu v Civilnom sporovom poriadku účinných od 1. júna 2023, najvyšší súd konštatuje, že v procesnom práve je pri riešení otázok intertemporality základným princípom okamžitá aplikovateľnosť novej procesnej úpravy na konanie začaté a prebiehajúce podľa doterajších predpisov. Pravidlo okamžitej použiteľnosti (novej) procesnej úpravy na všetky prebiehajúce konania začaté podľa doterajších predpisov nevyžaduje výslovné zákonné zmocnenie, keďže je odvoditeľné pomocou ústavno - konformného teleologického výkladu. Preto pokiaľ nie je v prechodných ustanoveniach ustanovené inak, konajúce súdy na konania začaté a prebiehajúce podľa doterajších predpisov aplikujú novú právnu úpravu počnúc momentom jej účinnosti. Podstatou princípu okamžitej aplikability je zabezpečiť procesne efektívne prejednanie veci vyhnutím sa nachádzaniu vhodného procesného režimu (v spleti prechodných ustanovení), čo umožňuje súdom sústrediť sa na hmotnoprávnu povahu sporu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4. júla 2017, sp. zn. III. ÚS 267/2017). 16. Novela Civilného sporového poriadku zákon doplnila aj o prechodné ustanovenie § 471c k úpravám účinným od 1. júna 2023, podľa ktorého konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd. Uvedené prechodné ustanovenie predstavuje výnimku z princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnoprávnej úpravy Civilného sporového poriadku, avšak vzťahuje sa výlučne na konania začaté a právoplatne neskončené na súdoch vecne a miestne príslušných okrem prípadov, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prešiel z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd. V predmetnej veci sa jedná o výnimku z aplikácie prechodného ustanovenia § 471c CSP, keďže za použitia gramatického výkladu ustanovenia, najvyšší súd dospel k záveru, že dané prechodné ustanovenie zachovanie kauzálnej príslušnosti súdu neupravuje. Pre zachovanie princípu okamžitej aplikovateľnosti novej procesnej právnej úpravy je preto potrebné novú právnu úpravu kauzálnej príslušnosti § 27 CSP aplikovať aj na konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023. Navyše, podľa právnej úpravy CSP platnej do 31. mája 2023, súdom kauzálne príslušným na prejednanie a rozhodnutie sporu z hospodárskej súťaže bol pre celé územie Slovenskej republiky Okresný súd Bratislava II, ktorý sa ale s účinnosťou k 1. júnu 2023 v zmysle prechodného ustanovenia § 18n ods. 1 písm. b) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. <. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov označuje ako Mestský súd Bratislava II, pričom výkon súdnictva v súlade s odsekom 2 písm. c) citovaného ustanovenia od 1. júna 2023 prešiel v obchodnoprávnych veciach, vrátane vecí podľa § 27 CSP v znení účinnom od 1. júna 2023 z Okresného súdu Bratislava II na Mestský súd Bratislava III. 17. Vychádzajúc z uvedeného, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v prejednávanom spore z hospodárskej súťaže je v zmysle § 27 CSP v znení účinnom od 1. júna 2023 kauzálne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie sporu Mestský súd Bratislava III, a to s ohľadom naskutočnosť, že územným obvodom tohto kauzálne príslušného súdu je celé územie Slovenskej republiky. 18. Nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením veci Mestským súdom Košice nie je dôvodný, keďže na konanie v danom spore z hospodárskej súťaže je kauzálne príslušný Mestský súd Bratislava
III. 19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.