1 Ndob 11/2008

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa V., S., X., zast. J., advokátkou, S., X. proti odporcovi I., správca konkurznej podstaty úpadcu V., P., IČO: X., zast. J., advokátom, H., X., o určenie pravosti a výšky pohľadávky, na námietku zaujatosti vznesenú navrhovateľom, takto

r o z h o d o l :

Sudkyňa Krajského súdu v Bratislave J. je v y l ú č e n á z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pred týmto súdom pod sp. zn. 9 Cbi 32/2005.

O d ô v o d n e n i e :

Podaním zo dňa 23.6.2008 navrhovateľ žiadal vylúčenie sudkyne Krajského súdu v Bratislave J. z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 9 Cbi 32/2005. Svoj návrh odôvodnil s odkazom na § 14 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že J. bola konkurznou sudkyňou Krajského súdu v Bratislave v konkurznom konaní úpadcu V., P., vedenom pod sp. zn. 9K 319/000, kde je spoločnosť navrhovateľa účastníkom konania. Keďže menovaná sudkyňa svojimi krokmi a postupmi porušovala a porušuje zákon, podal I., bývalý štatutárny orgán navrhovateľa na sudkyňu trestné oznámenie. Dňa 20.6.2008 navrhovateľovi I. predložil oznámenie Špeciálnej prokuratúry SR, v ktorom ho informujú, že bolo predmetné trestné oznámenie postúpené na vybavenie Prezídiu Policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, odbor boja proti korupcii, Bratislava. K predmetnému trestnému oznámenie sa navrhovateľ ako poškodená spoločnosť pripojil v plnom rozsahu. Je zrejmé, že po tom, čo sa zákonná sudkyňa dozvedela o podanom trestnom oznámení a o tom, že navrhovateľ sa pripojil k tomuto trestnému oznámeniu, začína byť v predmetnej veci zaujatá, pretože i napriek akejkoľvek snahe je zrejmé, že bude mať negatívny postoj k osobe štatutára navrhovateľa a preto len ťažko možno očakávať, že v predmetnej veci, kde vystupuje ako účastník konania osoba, ktorá je jedným z podávateľov trestného oznámenia na osobu sudkyne, bude jej pôsobenie voči navrhovateľovi možné perspektívne vnímať ako neutrálne a predpojaté. Okrem toho má za to, že po tom, ako sa sudkyňa dozvedela o podanom trestnom oznámení, je povinná postupovať podľa § 14 a nasl. O.s.p. a sama iniciovať kroky smerujúce k jej vylúčeniu z prejednávania tejto veci.

Sudkyňa J. vo vyjadrení k námietke zaujatosti uviedla, že k prejednávanej veci ani k účastníkom konania nemá žiadny pomer. Skutočnosti uvádzané navrhovateľom pod bodom III podania vo vzťahu k podanému trestnému oznámeniu na jej osobu ponecháva na posúdenie nadriadenému súdu. Ďalej uviedla, že I. spolu s rodinnými príslušníkmi od roku 2001, kedy bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti V., P., podal voči jej osobe niekoľko sťažností, opakovane trestné oznámenie, ako aj návrh na disciplinárne konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený (§ 16 ods. 1 O.s.p.) prejednal navrhovateľom vznesenú námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni J., ktorú z dôvodov v námietke uvedených vylúčil z prejednávania a rozhodovania danej veci.  

Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa § 15a ods. 1 O.s.p. účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.

Citované ustanovenie § 14 ods. 1 predpokladá u sudcu, ktorý má vec prejednať a vo veci rozhodnúť, taký vzťah jeho osobného záujmu k veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom, ktorý by napriek snahe sudcu mohol ovplyvniť objektívnosť jeho rozhodovania. K vylúčeniu sudcu z prejednania rozhodnutia veci môže dôjsť najmä vtedy, keď je evidentné, že vzťah sudcu k danej veci, účastníkom alebo ich zástupcom, dosahuje takú povahu a intenzitu, že i napriek zákonom stanovenej povinnosti nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať. K záveru o tom, že je sudca vylúčený, nie je potrebné, aby bolo preukázané, že je zaujatý. K vylúčeniu postačuje, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Z uvedeného vyplýva, že zákon spája vylúčenie sudcu z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. To znamená, že v konkrétnom prípade nemusí byť preukázaný skutočný pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom a sudca sa nemusí cítiť zaujatý, stačí ak uvádzané dôvody môžu vzbudiť určité pochybnosti účastníka o nestrannosti sudcu v danej veci.

Navrhovateľ uvádza, že sa pripojil k trestnému oznámeniu na osobu sudkyne, ktoré v inom konaní podal I.. V tejto súvislosti preto môžu vzniknúť dôvodné pochybnosti o nezaujatosti sudkyne v danej veci. Nadriadený súd ju preto z prejednávania a rozhodovania v danej veci vylúčil.  

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 9. júla 2008  

JUDr. Margita F r i d o v á, v.r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: