UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej, členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobkyne obchodnej spoločnosti SuperÚčtovník, s. r. o., Malacky, Cesta mládeže 2903/40, IČO: 51 129 647, zastúpenej Advokátska kancelária Murati s. r. o., Bratislava, Digital Park II, Einsteinova 25, IČO: 54 764 173, proti žalovanej obchodnej spoločnosti PROMP service s. r. o., Nový Život, Tonkovce 491, IČO: 54 950 082, o zaplatenie 2 011,83 Eura s príslušenstvom, o nesúhlase Okresného súdu Trnava s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica, takto
rozhodol:
Kauzálna príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica na upomínacie konanie zostala zachovaná.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Banská Bystrica dňa 24. septembra 2024 postúpil spor na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava z dôvodu, že po podaní odporu žalovanou bol zo strany žalobkyne podaný návrh na pokračovanie v konaní na príslušnom súde podľa § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“).
2. Okresný súd Trnava s postúpením sporu nesúhlasil a postupom podľa § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) vec predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o nesúhlase s postúpením sporu z dôvodu, že Okresný súd Banská Bystrica nepostupoval správne, pretože odpor žalovanej podaný proti platobnému rozkazu neobsahuje konkrétne tvrdenia spochybňujúce opodstatnenosť priznanej pohľadávky tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o upomínacom konaní. Zdôraznil, že žalobkyňa v odpore uviedla, že faktúru eviduje vo svojom účtovníctve a že ju uviedla vo svojom kontrolnom výkaze. Napriek tomu jej odpor obsahuje len všeobecné, ničím nepodložené tvrdenia, účinne nerozporujúce tvrdenia žalobkyne (uvedené v žalobe a podporené dôkazmi), pričom žalovaná svoje tvrdenia ani neosvedčila listinnými dôkazmi, na ktoré sa odvoláva. Odpor žalovanej je preto v zmysle § 11 ods. 4 posledná veta zákona o upomínacom konanípotrebné považovať za vecne neodôvodnený.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj Najvyšší súd SR“) ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Trnava a Okresnému súdu Banská Bystrica (§ 43 ods. 2 CSP) po preskúmaní veci dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Trnava s postúpením sporu je dôvodný.
4. Podľa § 2 zákona o upomínacom konaní, na konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica. 5. Podľa § 3 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, konanie sa začína podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu (ďalej len „návrh“).
6. Podľa § 3 ods. 4 zákona o upomínacom konaní, ak je žalobca platiteľom dane z pridanej hodnoty, v návrhu môže vyhlásiť, že údaje o uplatňovanom nároku voči žalovanému uviedol v kontrolnom výkaze podľa osobitného predpisu.
7. Podľa § 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, proti platobnému rozkazu môže žalovaný podať odpor, ktorý musí byť vecne odôvodnený. Podaním odporu sa platobný rozkaz zrušuje; to neplatí, ak bol odpor odmietnutý. Podaný odpor nemožno vziať späť.
8. Podľa § 11 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, žalovaný musí v podanom odpore uviesť, či mu bola doručená faktúra ohľadom uplatňovaného nároku, akým spôsobom s ňou naložil a či voči nemu uplatňovaný nárok eviduje alebo evidoval vo svojom účtovníctve a ak ho neeviduje, z akých dôvodov.
9. Podľa § 11 ods. 4 zákona o upomínacom konaní, ak žalobca v návrhu urobil vyhlásenie podľa § 3 ods. 4, žalovaný musí okrem skutočností podľa odseku 3 v odpore uviesť, či faktúru žalobcu, ktorá sa týka uplatneného nároku, uviedol vo svojom kontrolnom výkaze podľa osobitného predpisu. Ak žalovaný faktúru v kontrolnom výkaze uviedol, na odôvodnenie odporu musí uviesť také skutočnosti, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, a svoje tvrdenia musí v lehote na podanie odporu osvedčiť listinnými dôkazmi, na ktoré sa odvoláva; inak sa odpor nepovažuje za vecne odôvodnený.
10. Podľa § 12 ods. 4 zákona o upomínacom konaní, na účel zistenia skutočností podľa § 11 ods. 4 si súd pred rozhodnutím vyžiada súčinnosť príslušného orgánu.
11. Podľa § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd strany upovedomí o pokračovaní v konaní.
12. Z obsahu návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že ide o majetkový spor titulom neuhradených faktúr špecifikovaných v návrhu v celkovej výške 2 011,83 Eura s príslušenstvom (úroky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Predmetnými faktúrami žalobkyňa fakturovala žalovanej cenu (odplatu) za poskytnuté služby a uplatnené zmluvné pokuty na základe zmluvy o poskytovaní účtovných služieb zo dňa 26. mája 2023. Žalovaná podľa tvrdenia žalobkyne faktúry v lehote ich splatnosti neuhradila a až dňa 15. apríla 2024 zaplatila (v štyroch platbách) 1 264,80 Eura. Zvyšnú časť ceny poskytnutých služieb a zmluvných pokút žalovaná už neuhradila, a to ani na výzvu žalobkyne. Žalobkyňa tiež tvrdila, že e-mailom zo dňa 17. januára 2024, ktorý pripojila k návrhu na vydanie platobného rozkazu, žalovaná uznala svoj dlh v celej jeho výške. Návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný elektronickými prostriedkami prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, pričom v časti D Vyhlásenia (ak žalobca uplatňovaný nárok uviedol v kontrolnom výkaze) žalobkyňa v odpovedi na otázku Uplatňovaný nárok eviduje žalobca v účtovníctve zaškrtla odpoveď Áno a v odpovedi na otázku Uplatňovaný nárok uvádza žalobca v kontrolnom výkaze vyznačila odpoveď Áno. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 9. mája 2024 platobný rozkaz č. k. 34Up/866/2024-136,ktorým návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor, a to v listinnej podobe s využitím formulára, kde v časti D (Pre osoby, ktoré vedú účtovníctvo) v odpovedi na otázku Žalobcom uplatňovaný nárok vediem v účtovníctve preškrtla možnosť Nie a v časti E (Pre platcov dane z pridanej hodnoty) v odpovedi na otázku Faktúru žalobcu, ktorá sa týka uplatneného nároku, som uviedol vo svojom kontrolnom výkaze rovnako preškrtla možnosť Nie. V odôvodnení odporu potom uviedla, že dňa 15.1.2024 na osobnom stretnutí s p. Draškovičom, konateľ spoločnosti SuperÚčtovník s.r.o., bol dohodnutý nový, náhradný termín splatnosti Faktúr po splatnosti, na termín 31.5.2024. Túto dohodu som aj potvrdil e-mailom dňa 17.1.2024. (Tento e-mail žalobca uvádza ako uznanie dlhu). Vzhľadom na vyššie spomenutú dohodu, peňažný nárok uvedený v platobnom rozkaze neuznávam. Následne Okresný súd Banská Bystrica postupom podľa § 12 ods. 4 zákona o upomínacom konaní zisťoval, či žalobkyňa a žalovaná faktúry, ktoré sa týkajú uplatneného nároku, uviedli vo svojich kontrolných výkazoch. Z odpovede Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky ako orgánu štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva vyplýva, že žalobkyňa aj žalovaná všetkých osem faktúr, ktorých sa týkajú žalované nároky, uviedli vo svojich kontrolných výkazoch DPH v časti A1 (žalobkyňa), resp. v časti B2 (žalovaná). Následne Okresný súd Banská Bystrica podľa § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní vyzval žalobkyňu, aby sa k odporu vyjadrila a navrhla pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
13. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odporu poukázala na to, že v návrhu na vydanie platobného rozkazu urobila vyhlásenie podľa § 3 ods. 4 zákona o upomínacom konaní, v dôsledku čoho bola žalovaná v odpore povinná o. i. uviesť, či faktúry žalobkyne, ktoré sa týkajú uplatneného nároku, uviedla vo svojom kontrolnom výkaze a v kladnom prípade mala na odôvodnenie odporu uviesť také skutočnosti, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobkyňou uplatnený nárok, pričom svoje tvrdenia mala aj osvedčiť listinnými dôkazmi, inak sa odpor považuje za vecne neodôvodnený (§ 11 ods. 4 zákona o upomínacom konaní). Keďže žalovaná tieto skutočnosti v odpore neuviedla a rovnako žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia uvedené v odpore, tak podľa názoru žalobkyne bol súd povinný odpor podľa § 12 ods. 4 zákona o upomínacom konaní odmietnuť. Pre prípad, že súd odpor neodmietne, žalobkyňa navrhla pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP.
14. V prejednávanej veci považoval Najvyšší súd SR za kľúčové posúdenie, či žalovaná vecne odôvodnila odpor a tiež, či boli splnené podmienky pre prísnejšie posudzovanie vecného odôvodnenia odporu v zmysle druhej vety § 11 ods. 4 zákona o upomínacom konaní. Podľa tohto ustanovenia je totiž žalovaný, ktorý faktúru (prípadne faktúry) žalobcu uviedol vo svojom kontrolnom výkaze podľa osobitného predpisu (ktorým sa rozumie zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov), povinný v odpore proti platobnému rozkazu uviesť také skutočnosti, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok a svoje tvrdenia v lehote na podanie odporu aj osvedčiť listinnými dôkazmi. V dôvodovej správe k citovanému ustanoveniu sa uvádza, že ak sú strany platitelia dane z pridanej hodnoty a uplatňuje sa nárok, ktorého sa týka faktúra uvádzaná v kontrolných výkazoch, žalovaný na vecnú odôvodnenosť odporu musí uviesť také argumenty, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok a svoje tvrdenia musí v lehote na podanie odporu osvedčiť listinnými dôkazmi. V skutočnosti ide o to, že ak žalovaný uviedol faktúru žalobcu vo svojom kontrolnom výkaze, tak vo vzťahu k finančnej správe tvrdí, že došlo k zdaniteľnému plneniu a ak podáva odpor, tak spravidla voči žalobcovi uvádza, že k zdaniteľnému plneniu nedošlo. V takom prípade prichádza do úvahy opravný kontrolný výkaz. Nedá sa však vylúčiť aj to, že žalobca uplatňuje nárok, ktorý už bol splnený, a to napr. zaplatením (žalovaný má o tom najmä potvrdenie banky alebo kvitanciu žalobcu) alebo zápočtom (žalovaný má započítací prejav a doručenku). Z oznámenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky vyplýva, že žalovaná všetkých osem faktúr, ktoré žalobkyňa pripojila k návrhu na vydanie platobného rozkazu a ohľadom ktorých urobila vyhlásenie v zmysle § 4 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, uviedla vo svojich kontrolných výkazoch DPH a túto skutočnosť potvrdila aj samotná žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu. V dôsledku uvedeného bol Okresný súd Banská Bystrica povinný posudzovať vecné odôvodnenie odporu žalovanej podľa § 11 ods. 4 vety druhej zákona o upomínacom konaní.
15. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu tvrdí, že dňa 15. januára 2024 došlo medzi ňou a žalobkyňou k dohode o predĺžení lehoty splatnosti faktúr, ktoré v tom čase už boli po lehote splatnosti, a to tak, že bol dohodnutý nový termín splatnosti 31. mája 2024 (návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný na Okresný súd Banská Bystrica dňa 23. apríla 2024 - poznámka nadriadeného súdu). Ak by žalovaná toto svoje tvrdenie osvedčila listinnými dôkazmi, znamenalo by to, že návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný predčasne, teda ešte pred splatnosťou predmetných faktúr. Žalovaná žiadny listinný dôkaz na osvedčenie svojho tvrdenia o existencii vyššie uvedenej dohody síce k odporu nepriložila, ale poukázala na e-mail zo dňa 17. januára 2024, ktorý žalobkyňa pripojila k návrhu na vydanie platobného rozkazu. Prepis uvedenej e-mailovej správy sa v spise nachádza na č. l. 131 spisu, pričom odosielateľom je pán G. Y. (v tom čase konateľ spoločností HANIMEX s. r. o. a PROMP service s. r. o. - žalovanej) a adresátom pán Patrik Draškovič, konateľ spoločnosti SuperÚčtovník, s. r. o. (žalobkyne). Uvádza sa v nej: Na základe nášho stretnutia 15.1.2004 potvrdzujem našu dohodu o ukončení spolupráce pre PROMP service sro, HANIMEX sro k 31.12.2023 s tým, že spracujete DP aj účt. uzávierky za rok 2023 za PROMP service sro aj HANIMEX sro. Tak ako som už spomenul na osobnom stretnutí 15.1.2023 potrebujem dopredu vedieť cenu za DP a účt. uzávierky za rok 2023 za PROMP service sro a HANIMEX sro., aby sme sa vyhli nejakým komplikáciám. Nakoľko neviem aký bude tok peňazí do oboch spoločností, je veľmi ťažké nastaviť splátkový kalendár na dlžnú sumu. Samozrejme platí, že danú sumu chcem dať do poriadku najneskôr do 31.5.2024 - aby sme mohli podať DP. Preto na základe Vaše rady navrhujem: PROMP service s.r.o. Neuhradené FA 2870,80 € 50 € mesačne k poslednému dňu v mesiaci s tým, že do 31.5.2024 bude vyplatená zvyšná suma. V citovanom prepise e-mailovej správy sa síce spomína osobné stretnutie konateľov spoločností žalobkyne a žalovanej a aj termín 31. máj 2024, nie však v súvislosti s dohodou o novom (náhradnom) termíne splatnosti faktúr, ktoré žalobkyňa vystavila žalovanej, a z ktorých odvodzovala žalovaný nárok. Z obsahu správy ani priamo nevyplýva, že medzi konateľmi sporových strán okrem dohody o ukončení spolupráce došlo aj k nejakej inej dohode ohľadom už vystavených a splatných faktúr. Len na základe vety: Samozrejme platí, že danú sumu chcem dať do poriadku najneskôr do 31.5.2024 - aby sme mohli podať DP. sa ešte nedá usudzovať, aký bol postoj žalobkyne k zámeru žalovanej dať danú sumu do poriadku najneskôr do 31.5.2025 a ďalší text nasvedčuje skôr tomu, že predmetom rokovaní sporových strán bol splátkový kalendár. Pozornosti Najvyššieho súdu SR pritom neušlo, že odpor žalovanej proti platobnému rozkazu bol podaný na poštovú prepravu dňa 7. júna 2024, teda po termíne 31. mája 2024, čo mal byť podľa tvrdení žalovanej nový termín splatnosti predmetných faktúr. V čase podania odporu mala byť teda dlžná suma už uhradená, pričom právny dôvod a ani výšku žalovanej pohľadávky žalovaná výslovne nespochybnila.
16. Na základe uvedeného dospel Najvyšší súd SR k záveru, že odpor žalovanej proti vydanému platobnému rozkazu neobsahuje odôvodnenie vo veci samej, teda také, v rámci ktorého by žalovaná namietala opodstatnenosť uloženej povinnosti (jej dôvod alebo výšku). Je tiež zrejmé, že žalovaná svoj odpor neodôvodnila v súlade s ustanovením § 11 ods. 4 vety druhej zákona o upomínacom konaní, keď v ňom neuviedla také skutočnosti, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobkyňou uplatnený nárok a svoje tvrdenia neosvedčila listinnými dôkazmi. Okresný súd Banská Bystrica preto nepostupoval správne, keď vec (na základe návrhu žalobkyne na pokračovanie v konaní) postúpil Mestskému súdu Bratislava III ako súdu miestne a kauzálne príslušnému na jej prejednanie podľa príslušných ustanovení CSP.
17. Nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu je dôvodný, keďže Okresný súd Banská Bystrica postúpil spor predčasne a aj nesprávne Mestskému súdu Bratislava III pred tým, než riadne a v súlade so zákonom o upomínacom konaní posúdil náležitosti podaného odporu. Na rozhodnutie o odpore žalovanej proti platobnému rozkazu je preto kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica podľa § 2 zákona o upomínacom konaní.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.