UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Mgr. Róberta Antala, nar. 2. októbra 1969, Kláry Jarunkovej 2, Banská Bystrica, správcu konkurznej podstaty úpadcu INTREL, a. s., Bellova 696/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 404 179, proti odporcovi S.. C. H., nar. XX. V. XXXX, A. XX, W., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o návrhu na vylúčenie sudkyne, vo veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 41Cbi/2/2018, takto
rozhodol:
Sudkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici JUDr. Miriam Boborová Sninská j e v y l ú č e n á z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 41Cbi/2/2018.
Odôvodnenie
1. V priebehu súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 41Cbi/2/2018 (ďalej aj „predmetná vec") odporca (ďalej aj „namietateľ") uplatnil proti sudkyni JUDr. Miriam Boborovej Sninskej námietku zaujatosti s návrhom na jej vylúčenie z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci vzhľadom na jej pomer k veci. Návrh odôvodnil tým, že menovaná sudkyňa rozhoduje v konkurznom konaní, týkajúcom sa úpadcu INTREL, a. s., pričom a súčasne ako členka senátu 41 Cob, vydala dňa 16. júla 2018 uznesenie č. k. 41Cbi/2/2018- 55, ktorým bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam odporcu v prospech navrhovateľa, a to vo vzťahu ku škode, ktorú mal ako bývalý správca konkurznej podstaty úpadcu spôsobiť v konkurze a navrhovateľovi bola uložená povinnosť, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia podal proti odporcovi žalobu o náhradu škody v sume 228 431 €. Namietateľ uviedol, že konkurzné konanie vedie konkurzný súd, ktorým je Krajský súd v Banskej Bystrici a zodpovednosť za vedenie konkurzného konania spočíva predovšetkým na konkurzných sudcoch (JUDr. Železníková a t. č. JUDr. Boborová Sninská). O náhrade škody, ktorú mal údajne spôsobiť on ako bývalý správca, sa bude rozhodovať v konaní o náhradu škody, v ktorom sa rozhodne aj o miere zodpovednosti za škodu, nakoľko táto - podľa jeho názoru - je vyššia na strane konkurzného súdu. So zreteľom na uvedené považuje za absolútne nesprávne, aby sudcovia, ktorí vedú konkurzné konanie, rozhodovali v merite veci, t. j. o návrhu na náhradu škody, ako aj o zabezpečovacom opatrení. Je preto vylúčené, aby sudkyňa, ktorá vedie konkurzné konanie, súčasne rozhodovala aj o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, vydaného na zabezpečenie pohľadávky, predstavujúcej údajnú škodu.Záverom uviedol, že o dôvode, pre ktorý je menovaná sudkyňa vylúčená, sa dozvedel dňa 2. augusta 2018, kedy mu bolo doručené uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, takže námietku zaujatosti uplatnil v lehote uvedenej v ustanovení § 53 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP"). 2. Sudkyňa JUDr. Miriam Boborová Sninská k námietke zaujatosti uviedla, že sa vo veci necíti byť zaujatá, pretože nemá žiadny vzťah k veci a ani k osobe odporcu (či už pozitívny alebo negatívny). Je pravda, že je zákonnou sudkyňou v konkurznom konaní, vedenom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 27K 59/2005 voči úpadcovi INTREL, a. s., so sídlom v Liptovskom Mikuláši. V tomto konkurznom konaní boli zistené určité skutočnosti ohľadne postupu odporcu ako bývalého správcu konkurznej podstaty úpadcu, ktoré boli odprezentované na zvolanej schôdzi veriteľov, následkom čoho veritelia navrhli zvolanie schôdze veriteľov za účelom vymenovania nového správcu konkurznej podstaty úpadcu Mgr. Róberta Antala. Následne celý postup konania nového správcu bol v konkurze určený veriteľmi na riadnych schôdzach veriteľov. Ona sama nepodala žiadosť o jej vylúčenie, keďže o takýchto žiadostiach rozhoduje predseda súdu, ktorého právny názor pozná. 3. Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP"), sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho zaujatosti. 4. Účelom vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zabezpečiť nestranné a spravodlivé rozhodnutie veci a predísť tak neobjektívnemu rozhodovaniu. Požiadavka nestrannosti súdu vyplýva tak z článku 46 ods. 1 v spojení s článkom 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj Ústava SR"), ako aj z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor"). Nestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti. V judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, na ktorú nadväzuje aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky, sa rozlišuje nestrannosť subjektívna a nestrannosť objektívna. Nestrannosť z hľadiska správania sudcu je vlastne dostatok subjektívnej nezaujatosti, o ktorej svedčí správanie sudcu. Objektívna nestrannosť sa naproti tomu neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne, ale napriek tomu jeho nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút či funkciu, ktoré vo veci, resp. viacerých veciach vykonáva. Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán. Z doterajšej judikatúry možno vyvodiť, že do rámca skutočností spochybňujúcich nestrannosť sudcu z objektívneho hľadiska patria predovšetkým rôzne prípady inkompatibility, teda situácie, kedy sudca rozhodujúci o veci (pozn. NS SR - napr. o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, príp. následne o náhrade škody) mal s ňou dočinenia predtým a relevantné poznatky a informácie o nej získal skôr z inej súvisiacej veci (pozn. NS SR - napr. z konkurznej veci). 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky - ako súd nadriadený - po oboznámení sa s obsahom uplatnenej námietky zaujatosti, vyjadrením namietanej sudkyne a komplexnom posúdení všetkých relevantných okolností dospel k záveru, že v posudzovanom prípade existujú skutočnosti, ktoré sú objektívne spôsobilé vzbudiť pochybnosť o nestrannosti sudkyne JUDr. Miriam Boborovej Sninskej. O pomer k sporu ide vtedy, ak je sudca sám stranou alebo ak má právny záujem na výsledku konania. Vlastná realizácia konkurzu sa síce vykonáva prostredníctvom činnosti správcu, avšak nad činnosťou správcu konkurzný sudca vykonáva dohľad (§ 12 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní), v zmysle ktorého má (okrem iného) právo dávať správcovi pokyny pri vykonávaní jeho činnosti, ukladať mu povinnosti a dávať súhlas k niektorým jeho úkonom. Podľa tvrdenia odporcu, za prípadnú škodu nemusí zodpovedať výlučne on ako bývalý správca konkurznej podstaty úpadcu, ale aj konkurzní sudcovia v konkurznej veci úpadcu INTREL a. s. So zreteľom na vyššie uvedené nadriadený súd dospel k záveru, že skutočnosť, že namietaná sudkyňa JUDr. Miriam Boborová Sninská vedie práve konkurzné konanie, v ktorom mala vzniknúť škoda konaním odporcu ako bývalého správcu konkurznej podstaty úpadcu, pričom zabezpečovacie opatrenie bolo vydané práve na zabezpečenie pohľadávky predstavujúcej tvrdenú škodu, ktorú mal spôsobiť odporca ako správca (ktorá bude predmetom následného sporu vo veci samej) - podľa názoru nadriadeného súdu - predstavuje okolnosť vzbudzujúcu objektívne pochybnosť o nestrannosti namietanej sudkyne. 6. S poukazom na vyššie uvedené - za účelom predídenia tomu, aby nedošlo k porušeniu práva strán sporu na prejednanie veci nestranným súdom v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru - Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bola vec predložená podľa ustanovenia § 54 ods. 1 CSP ako súdunadriadenému, rozhodol tak, že návrhu odporcu na vylúčenie sudkyne JUDr. Miriam Boborovej Sninskej z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 41Cbi/2/2018 vyhovel. 7. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.