1Ndob/1/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Janečkovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v spore žalobkyne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenej advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, proti žalovanej E. C., narodenej XX. R. XXXX, F., A. XXXX/X, o zaplatenie 418,56 eura s príslušenstvom, o nesúhlase Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Zvolen, takto

rozhodol:

Príslušným na prejednanie a rozhodnutie sporu je Mestský súd Bratislava III.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Zvolen dňa 21. septembra 2023 postúpil spor Mestskému súdu Bratislava III z dôvodu, že od 1. júna 2023 nemá kauzálnu príslušnosť na konanie a rozhodovanie v obchodnoprávnych sporoch. Zároveň od 1. júla 2023 platí, že súd ex offo skúma kauzálnu príslušnosť do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. V tejto súvislosti poukázal na novely zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), uskutočnené zákonom č. 150/2022 Z. z. v znení zákona č. 398/2022 Z. z. (s účinnosťou od 1. júna 2023) a zákonom č. 261/2023 Z. z. (s účinnosťou od 1. júla 2023) a prechodné ustanovenie § 471c CSP (k úpravám účinným od 1. júna 2023), ktorým bolo určené kontinuálne pokračovanie na súdoch vecne a miestne príslušných vo veciach začatých a právoplatne neskončených do 31. mája 2023. Rovnaké pravidlo však nebolo určené pre kauzálnu príslušnosť, v dôsledku čoho sa uplatní okamžitá aplikabilita procesnej úpravy kauzálnej príslušnosti súdu platnej od 1. júna 2023 aj na konania začaté a prebiehajúce podľa predchádzajúcej úpravy. Zdôraznil, že predmetná vec bola na Okresnom súde Zvolen začatá a právoplatne neskončená do 31. mája 2023 a zároveň nedošlo k otvoreniu pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. Na ďalšie prejednanie a rozhodnutie danej veci je kauzálne príslušný Mestský súd Bratislava III.

2. Mestský súd Bratislava III s postúpením sporu nesúhlasil a spis predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o príslušnosti podľa § 43 ods. 2 CSP. V dôvodoch nesúhlasu uviedol, že ide o obchodnoprávny spor, ktorý bol na Okresnom súde Zvolen začatý 26. mája 2023 aMestskému súdu Bratislava III bol postúpený ako kauzálne príslušnému obchodnému súdu, keďže Okresný súd Zvolen od 1. júna 2023 už nie je kauzálne príslušný pre obchodnoprávne spory. Podľa názoru Mestského súdu Bratislava III, mal Okresný súd Zvolen z ním uvedeného dôvodu vec postúpiť na Okresný súd Banská Bystrica, pretože žalobkyňa podala žalobu na Okresný súd Zvolen a kauzálne príslušným súdom pre obchodné spory v obvode Okresného súdu Zvolen je práve Okresný súd Banská Bystrica. Tým, že Okresný súd Banská Bystrica takto nepostupoval, podľa názoru Mestského súdu Bratislava III skúmal už aj miestnu príslušnosť, a to bez námietky žalovanej, čo je v rozpore s ustanovením § 41 CSP.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Zvolen a Mestskému súdu Bratislava III (§ 43 ods. 2 CSP), po preskúmaní okolností sporu o príslušnosť dospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Zvolen nie je dôvodný.

4. Úlohou Najvyššieho súdu SR v predmetnom spore o príslušnosť bolo preskúmať správnosť postupu Okresného súdu Zvolen, ktorý po nadobudnutí účinnosti zákonov špecifikovaných v odseku 1 tohto odôvodnenia, ktorými bola realizovaná tzv. súdna reforma, bez námietky žalovanej (ex offo) postúpil daný spor novovytvorenému Mestskému súdu Bratislava III.

5. Je zrejmé, že Okresný súd Zvolen (ďalej aj „postupujúci súd“) postupoval v zmysle novelizovaného ustanovenia § 40 CSP (v znení účinnom od 1. júla 2023), podľa ktorého súd aj bez námietky skúma kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.

6. Najvyšší súd SR sa stotožnil s názorom postupujúceho súdu o obchodnoprávnom charaktere daného sporu (ktorý výslovne nerozporoval ani Mestský súd Bratislava III). To, či spor možno definovať ako obchodnoprávny, závisí predovšetkým od právnej povahy (právneho statusu) strán a ich vzťahu, z ktorého spor vznikol. Z ustanovenia § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“) vyplýva, že záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Z dikcie ustanovenia § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Obchodný zákonník“ alebo „ObZ“) je zase zrejmé, že na to, aby sa určitý záväzkový vzťah mohol kvalifikovať ako obchodnoprávny, musí byť okrem požiadavky kladenej na povahu subjektov daného vzťahu splnená aj požiadavka povahy záväzku k momentu jeho vzniku. 7. V predmetnom konaní vystupuje na strane žalobkyne obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri a na strane žalovanej fyzická osoba, ktorá je však v žalobe a jej prílohách identifikovaná ako podnikateľský subjekt, pričom aj podľa výpisu zo živnostenského registra je žalovaná osobou, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia. Z uvedeného vyplýva, že podmienka povahy strán sporu je splnená, keďže ide o podnikateľov v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) a písm. b) ObZ.

8. V danom spore sa žalobkyňa (poistiteľ) domáha voči žalovanej (poistník) zaplatenia poistného za dobu do zániku poistenia podľa § 803 ods. 1 OZ, a to titulom uzavretej poistnej zmluvy pre havarijné poistenie Auto komplet - produkt č. 572. Vo veci vydaný platobný rozkaz z 12. júna 2023 sa žalovanej nepodarilo doručiť a v spise sa nenachádza žiadne vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe. Najvyšší súd SR tak mohol vychádzať len zo žaloby a jej príloh, preskúmaním ktorých dospel k záveru, že žalovaná predmetnú poistnú zmluvu uzavrela pravdepodobne v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou (poistenie sa týkalo tzv. firemného motorového vozidla). Žalobkyňa má priamo v predmete činnosti, zapísanom v obchodnom registri, uvedené vykonávanie činnosti samostatného finančného agenta v sektore poistenia. Z uvedeného vyplýva, že záväzkový vzťah medzi stranami sporu (podnikateľmi), ktorý tvorí základ pre žalobou uplatnený nárok, sa k momentu jeho vzniku týkal ich podnikateľskej činnosti, čím sú splnené podmienky pre charakterizovanie tohto záväzku ako obchodnoprávneho podľa § 261 ods. 1 ObZ.

9. Skutočnosť, že úprava poistných zmlúv nie je zakotvená v Obchodnom zákonníku, nemá vplyv na povahu vzniknutého záväzkového vzťahu. V zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 ObZ totiž platí, že ak niektoré otázky týkajúce sa obchodného záväzkového vzťahu nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Aplikovanie predpisov občianskeho práva teda nemá vplyv na povahu vzniknutého obchodnoprávneho záväzku. V tejto súvislosti je tiež možné poukázať na ustanovenie § 261 ods. 9 ObZ, podľa ktorého zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, sa spravujú príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

10. Dôležitú úlohu v procesnom postupe postupujúceho súdu zohrávalo tiež ustanovenie § 471c CSP (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júna 2023), podľa ktorého konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd. Pre súdy tak vzniká otázka, či sa nová právna úprava kauzálnej príslušnosti má vzťahovať aj na konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou novely. V procesnom práve je pri riešení otázok intertemporality základným princípom okamžitá aplikovateľnosť novej procesnej úpravy na konania začaté a prebiehajúce podľa doterajších predpisov. Preto pokiaľ nie je v prechodných ustanoveniach upravené inak, je potrebné, aby súdy aj na konania začaté a prebiehajúce podľa predchádzajúcej právnej úpravy aplikovali novú právnu úpravu, a to od momentu nadobudnutia jej účinnosti. Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR sa ustálila v názore, že citované prechodné ustanovenie upravuje zachovanie vecnej a miestnej príslušnosti v konaniach začatých a právoplatne neskončených do 31. mája 2023. Neupravuje však zachovanie funkčnej a ani kauzálnej príslušnosti, čo vyplýva z gramatického (jazykového) výkladu predmetného ustanovenia. Pokiaľ by mal zákonodarca v úmysle v prechodnom ustanovení § 471c CSP upraviť tiež zachovanie kauzálnej príslušnosti, urobil by tak explicitne ako v prípade (iného prechodného) ustanovenia § 470 ods. 4 CSP.

11. V súlade s princípom okamžitej aplikovateľnosti je potom potrebné novú právnu úpravu kauzálnej príslušnosti, obsiahnutú v ustanoveniach tretieho dielu tretej hlavy prvej (všeobecnej časti) CSP, aplikovať aj na konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023. Keďže predmetný spor má obchodnoprávny charakter, na jeho prejednanie je daná kauzálna príslušnosť súdu podľa § 22 CSP v znení účinnom od 1. júna 2023.

12. Podľa ustanovenia § 22 CSP (Príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch), na konanie v obchodnoprávnych sporoch sú príslušné a) Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave, b) Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach, c) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici, d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre, e) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove, f) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne, g) Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave, h) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline.

13. Podľa ustanovenia § 40 CSP v znení účinnom od 1. júla 2023, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu.

14. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 CSP, ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.

15. Keďže na Okresnom súde Zvolen, na ktorý žalobkyňa podala žalobu, ku dňu postúpenia sporu nedošlo k otvoreniu pojednávania ani predbežného prejednania sporu, bol tento súd po zavedení súdnej reformy oprávnený a zároveň povinný (podľa § 40 CSP časť vety za bodkočiarkou) skúmať povahu predmetného sporu a po zistení, že ide o obchodnoprávny spor, tento podľa § 43 ods. 1 CSP postúpiť príslušnému súdu, v danom prípade kauzálne príslušnému súdu na konanie v obchodnoprávnych sporoch podľa § 22 CSP.

16. Najvyšší súd SR nesúhlasí s názorom Mestského súdu Bratislava III, podľa ktorého mal byť spor postúpený na Okresný súd Banská Bystrica, pretože žalobkyňa podala žalobu na Okresný súd Zvolen a kauzálne príslušným súdom pre obchodné spory v obvode Okresného súdu Zvolen je Okresný súd Banská Bystrica. Okresný súd Banská Bystrica je síce jedným z kauzálne príslušných súdov na konanie v obchodnoprávnych sporoch, avšak jeho príslušnosť sa viaže na obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako vyplýva z dikcie ustanovenia § 22 písm. c) CSP. V obvode Krajského súdu v Banskej Bystrici sa však nenachádza žiadne z kritérií pre určenie miestnej príslušnosti súdu, pričom v danom prípade bude prichádzať do úvahy len kritérium adresy trvalého pobytu žalovanej podľa § 14 CSP (všeobecná miestna príslušnosť). Žalovaná má v Registri obyvateľov Slovenskej republiky registrovaný trvalý pobyt na adrese A. XXXX/X, F. - C., ktorá sa nachádza v obvode Krajského súdu v Bratislave. Kauzálne príslušným súdom na konanie v obchodnoprávnych sporoch pre obvod Krajského súdu v Bratislave je podľa § 22 písm. a) CSP práve Mestský súd Bratislava III.

17. Už v uznesení sp. zn. 9Ndc/12/2020 z 23. septembra 2020 Najvyšší súd SR konštatoval, že pri existencii kauzálnej príslušnosti je miestne príslušným súd, ktorý je zároveň kauzálne príslušným v danej veci. Keďže CSP nemá žiadne špeciálne ustanovenia, podľa ktorých by sa určil kauzálne príslušný súd v prípade, ak nie je zároveň aj miestne príslušným súdom, určujúcim bude, do ktorého obvodu kauzálne príslušného súdu (obvodu krajského súdu) spadá inak všeobecne určený miestne príslušný súd. Kauzálna príslušnosť tak v tomto prípade nahradí miestnu príslušnosť. Z tohto dôvodu treba vychádzať najskôr z ustanovení CSP upravujúcich miestnu príslušnosť súdov a následne určiť, či takto určený miestne príslušný súd je vo veci súčasne aj kauzálne príslušným, prípadne do ktorého obvodu kauzálne príslušného súdu takto určený miestne príslušný súd spadá. Z uvedeného je zrejmé, že postúpením sporu Mestskému súdu Bratislava III postupujúci súd neprípustne (bez námietky žalovanej) neskúmal svoju miestnu (ne)príslušnosť, keďže kauzálna a miestna príslušnosť sú navzájom úzko prepojené a pre správne určenie príslušnosti súdu sa vyžaduje tak aplikácia ustanovení o miestnej príslušnosti, ako aj ustanovení o kauzálnej príslušnosti.

18. Okresný súd Zvolen postupoval správne, keď po zistení, že ide obchodnoprávny spor, na ktorého prejednanie a rozhodnutie sú s účinnosťou od 1. júna 2023 kauzálne príslušné súdy uvedené v § 22 CSP, postúpil spor Mestskému súdu Bratislava III ako súdu, ktorý je na prejednanie a rozhodnutie daného sporu príslušný tak vecne (§ 12 ods. 1 CSP), ako aj kauzálne (§ 22 CSP) a miestne (§ 14 CSP). Okresný súd Zvolen nemal žiadny dôvod spor postúpiť nepríslušnému Okresnému súdu Banská Bystrica, keďže aj ustanovenie § 43 ods. 1 CSP výslovne ustanovuje, že po zistení svojej nepríslušnosti (postupom podľa § 40 CSP) je súd povinný spor postúpiť príslušnému súdu.

19. Na základe uvedeného Najvyšší súd SR uzatvára, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Zvolen je nedôvodný a na prejednanie a rozhodnutie sporu je príslušný Mestský súd Bratislava III.

20. Rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.