1Ndob/1/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v spore žalobcu Mestské lesy Dobšiná, spol. s r.o., so sídlom Turecká 54, 049 25 Dobšiná, IČO: 31 683 410, zastúpeného JUDr. Pavlom Halajom, advokátom so sídlom Námestie slobody 2, 050 01 Revúca, proti žalovanému W., prechodne bytom J. A., XXX XX S., zastúpenému Beňo & Partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. Sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, o zaplatenie 2.846,28 eur s príslušenstvom, ktorá sa vedie na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36Cb/446/2015, o návrhu žalovaného na prikázanie sporu z dôvodu vhodnosti, takto

rozhodol:

Návrhu žalovaného na prikázanie sporu na ďalšie konanie Okresnému súdu Spišská Nová Ves n e v y h o v u j e.

Odôvodnenie

Žalovaný v rámci odporu proti platobnému rozkazu Okresného súdu Trnava č. k. 36Cb/446/2015-21 z 20. mája 2016 navrhol prikázať spor Okresnému súdu Spišská Nová Ves. Svoj návrh odôvodnil tým, že má v obvode tohto súdu prechodné bydlisko a prikázanie sporu je vhodné z hľadiska väčšej hospodárnosti riešenia veci a pre zvýšenie záruky zistenia skutkového stavu. Poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Nd/200/2007, podľa ktorého dôvod vhodnosti predstavujú okolnosti, ktoré umožnia hospodárnejšie, rýchlejšie a po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie veci iným, než miestne príslušným súdom. 2 Na výzvu súdu prvej inštancie sa k návrhu žalovaného vyjadril žalobca. Uviedol, že nesúhlasí s tým, aby vo veci konal iný, než miestne príslušný súd a vyslovil domnienku, že návrh žalovaného na presunutie sporu pred Okresný súd Spišská Nová Ves je zrejme motivovaný jeho užšími osobnými vzťahmi s týmto súdom. Poukázal na to, že žalovaný v iných konaniach, ktoré proti nemu sú alebo boli vedené, a to či už na Okresnom súde Trnava alebo na Okresnom súde Piešťany (podľa miesta jeho trvalého pobytu), podobný návrh na zmenu konajúceho súdu nepodal. Tvrdenie žalovaného, že má prechodný pobyt v okrese Spišská Nová Ves, nie je dôvodom pre to, aby v danej veci konal Okresný súd Spišská Nová Ves. 3 Podľa ustanovenia § 39 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.

4 Podľa ustanovenia § 39 ods. 3 CSP o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať. 5 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený Okresnému súdu Trnava a Okresnému súdu Spišská Nová Ves (§ 39 ods. 3 CSP) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že návrh žalovaného na prikázanie sporu nie je dôvodný. 6 Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti podľa ustanovenia § 39 ods. 2 CSP predstavuje výnimku z ústavne zaručenej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Dôvody vhodnosti, opodstatňujúce prikázanie veci inému súdu, môžu mať rôznu povahu, môže ísť napríklad o dôvody finančné, zdravotné, sociálne a podobne. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter, musí ísť teda o dôvod hodný osobitného zreteľa. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania, ako aj pomerov účastníkov na oboch procesných stranách tak, aby prípadná delegácia nebola na ujmu niektorého z nich. Pozitívne rozhodnutie o návrhu na prikázanie veci inému súdu je namieste iba vtedy, ak od takého postupu možno dôvodne očakávať hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie veci iným súdom, než je ten, ktorý je podľa zákona miestne príslušný na konanie v danej veci. 7 Po oboznámení sa s obsahom spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dôvody uvádzané žalovaným nevykazujú charakter takej výnimočnosti, aby bolo možné jeho návrhu vyhovieť. Žalovaný vo svojom podaní neuviedol žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné jednoznačne vyvodiť, že prikázanie sporu Okresnému súdu Spišská Nová Ves prinesie oproti prejednaniu veci Okresným súdom Trnava výraznejšie zjednodušenie prístupu strán k súdu, väčšiu hospodárnosť konania, alebo sa konanie v dôsledku toho výraznejšie urýchli. Len samotná skutočnosť, že žalovaný má prechodné bydlisko v obvode iného okresného súdu, než ktorý bol miestne príslušný v čase začatia konania, nie je ničím výnimočná a nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na prikázanie sporu inému súdu. Žalovaný síce argumentoval hľadiskom hospodárnosti a rýchlosti konania v spojení s dôkladným a spoľahlivým zistením skutkového stavu, avšak nijako nevysvetlil, prečo a v čom konkrétne by prejednanie sporu Okresným súdom Spišská Nová Ves malo byť hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie v porovnaní s vedením tohto sporu na miestne príslušnom súde. 8 Keďže v danom prípade neboli splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu tej istej inštancie z dôvodu vhodnosti podľa ust. § 39 ods. 2 CSP, Najvyšší súd Slovenskej republiky návrhu žalovaného nevyhovel. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.