UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu M., bývajúceho v R. proti žalovaným 1/ Krajskému súdu v Žiline, so sídlom v Žiline, Orolská 3, 2/ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o doplatenie funkčného platu, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 7 C 55/2011 a na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 7 Co 93/2017, o prikázaní veci podľa § 39 ods. 1 C.s.p., takto
rozhodol:
Prejednávanie a rozhodovanie veci vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 7 Co 93/2017 p r i k a z u j e Krajskému súdu v Trenčíne.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 7 C 55/2011-243 z 26. októbra 2016 rozhodol, že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2 740,17 Eur za obdobie od 20.4.2014 do 9.7.2014 do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobu voči žalovanému 1/ zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania od žalovaného 2/. Žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal.
2. Na základe podaného odvolania zo strany žalovaného 2/ bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v Žiline. Sudcovia zákonného senátu 7 Co Krajského súdu v Žiline O. uviedli, že sa cítia zaujatí. Sudkyňa senátu 10 Co M. uviedla, že sa cíti zaujatá, M. uviedol, že sa subjektívne necíti byť zaujatý, ale uviedol okolnosti dôležité pre posúdenie jeho nezaujatosti, M. uviedol, že sa necíti zaujatý.
3. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7 Co 93/2017 z 8. júna 2017 predsedníčka Krajského súdu v Žiline rozhodla, že sudcovia Krajského súdu v Žiline, M. sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania sporu v konaní vedenom na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 7 Co 93/2017 (vec Okresného súdu Žilina sp. zn. 7 C 55/2011).
4. Predsedníčka Krajského súdu v Žiline predložila vec následne Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o prikázaní veci inému súdu v zmysle § 39 ods. 1 C.s.p., z dôvodu, že Krajský súd v Žiline nemôže o veci konať a rozhodnúť, a to z dôvodu vylúčenia sudcov tohto súdu v zmysle § 50 ods.1, 2 a 3 C.s.p. Záverom uviedla, že za danej situácie nie je možné zostaviť odvolací senát, ktorý by vo veci rozhodol.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd najbližšie spoločne nadriadený Krajskému súdu v Žiline a súdu, ktorému sa má vec prikázať (§ 39 ods. 3 C.s.p.) posudzoval opodstatnenosť dôvodov prikázania veci inému krajskému súdu z dôvodu nutnosti (§ 50 ods. 1, 2 v spojení s § 39 ods. 1 C.s.p.) z aspektu existencie stavu, kedy pre vylúčenie sudcov už nemôže príslušný súd o veci konať a preto je nutné vec prikázať inému súdu toho istého stupňa.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzal zo stavu, keď sudcovia Krajského súdu v Žiline boli vylúčení z prejednávania a rozhodovania v tejto veci (na základe rozhodnutia predsedníčky Krajského súdu v Žiline) v danom prípade na základe postupu v zmysle § 50 ods. 1 až 3 Civilného sporového poriadku tak nastala situácia, pre ktorú nie je možné na Krajskom súde v Žiline zostaviť trojčlenný senát, ktorý by mohol vec prejednať a rozhodnúť. Najvyšší súd Slovenskej republiky tak po preskúmaní veci dospel k záveru, že tu nastala procesná situácia, na ktorú dopadá § 39 ods. 1 a 3 C.s.p. V zmysle tohto ustanovenia, ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení, musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa. Vzhľadom na to prikázal vec až do jej právoplatného skončenia Krajskému súdu v Trenčíne.
7. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.