UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu D., bývajúceho v S., zastúpeného T., bytom S., proti žalovanému N. bývajúcemu v H., zastúpenému JUDr. Peter Pompa advokát I advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Poprade, Na letisko 100, o zaplatenie 22 000 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 11 C 1/2018, takto
rozhodol:
Návrhu žalobcu na prikázanie sporu vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 11 C 1/2018 Okresnému súdu Michalovce n e v y h o v u j e.
Odôvodnenie
1. V konaní o zaplatenie 22 000 € s príslušenstvom žalobca navrhol, aby súd v zmysle ustanovenia § 39 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) prikázal spor (vec) z dôvodu vhodnosti na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Michalovce. Žalobca ako dôvod na prikázanie veci uviedol, že „..som ťažký onkologický pacient, som ležiaci a imobilný, teda v našom okresnom meste Michalovce by som sa dokázal nejako dostaviť na pojednávanie, no do Vranova n T. by to bolo pre mňa namáhavé“.
2. Žalovaný s navrhovaným prikázaním veci nesúhlasil.
3. Podľa § 39 ods. 2 C. s. p., na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.
4. Podľa § 39 ods. 3 C. s. p., o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať.
5. Predpokladom prikázania veci z dôvodu vhodnosti podľa ustanovenia § 39 ods. 2 C. s. p. je existencia okolností, ktoré umožňujú hospodárnejšie a rýchlejšie prejednanie veci. Nemožno pritom opomenúť, že miestna príslušnosť súdu, ktorý má vec prejednať, je základnou zásadou a prípadná delegácia príslušnosti inému súdu je len výnimkou z tejto zásady, ktorú treba - ako výnimku - vykladať reštriktívne. Ak by totiž príslušný súd prikázal vec inému súdu podľa §39 ods. 2 C. s. p., hoci by tu pre takéto rozhodnutie neboli podmienky, porušil by tým ústavne zaručenú zásadu, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanoví zákon (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie pomerov oboch procesných strán (žalobcu aj žalovaného), pričom na pomery strany, ktorá delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na protistranu.
6. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) žalobcom uvádzané skutočnosti nie sú bez ďalšieho dôvodom na uplatnenie výnimočného postupu spočívajúceho v prikázaní veci inému súdu z dôvodu vhodnosti. Nejde totiž o mimoriadne pomery, ktoré by odôvodňovali uplatnenie výnimky zo zásady všeobecnej miestnej príslušnosti súdu. Len samotná skutočnosť, že žalobca nebýva v obvode Okresného súdu Vranov nad Topľou a má zdravotné problémy takýto dôvod nezakladá. Nie sú také okolnosti, ktoré umožňujú hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie veci pred iným, než v danom prípade príslušným súdom podľa § 39 ods. 2 C. s. p.., resp. ktoré by mali eliminovať riziká spojené s neprimeranou dĺžkou tohto konania. Nemožno opomenúť, že žalobcom uvádzané dôvody - ležiaci a imobilný sú takého charakteru, ktoré závažne obmedzujú jeho možnosť osobne zúčastniť sa konania na súde, či už Okresnom súde Vranov nad Topľou alebo Okresnom súde Michalovce a že v jeho mene v konaní koná T. ako splnomocnený zástupca ktorého si zvolil. Zástupca je totiž oprávnený na všetky úkony, ktoré môže urobiť žalobca, je oprávnený meniť návrh, zobrať ho späť, uzatvoriť zmier, navrhovať dôkazy, prijímať písomnosti každého druhu a pod. V tejto súvislosti pre potrebu výsluchu žalobcu (svedkov) dáva najvyšší súd zároveň do pozornosti možnosť uplatnenia inštitútu dožiadania upraveného v § 104 C. s. p..
7. Vzhľadom na uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 C. s. p. a preto návrhu žalobcu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti inému súdu nevyhovel.
8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.