UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne: L. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX, zastúpenej: BANÍK & Partners s.r.o., so sídlom Košická 46, Bratislava, IČO: 51 329 972, proti žalovanej: ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 31 325 416, o 63.789 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 9 C 43/2021, o návrhu žalovanej na prikázanie sporu inému súdu tej istej inštancie, takto
rozhodol:
Návrhu žalovanej na prikázanie sporu vedenom na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 9 C 43/2021 Okresnému súdu Bratislava I nevyhovuje.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Ružomberok predložil dňa 31.3.2022 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky spor na rozhodnutie o návrhu žalovanej na prikázanie sporu Okresnému súdu Bratislava I z dôvodu vhodnosti podľa § 39 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len,,CSP“). Žalovaná svoj návrh odôvodnila s poukazom na skutočnosť, že žalovaná rovnako ako i právny zástupca žalobkyne majú svoje sídla v Bratislave. Okolnosti dopravnej nehody sú zrejmé, vrátane vinníka a spornou je výška nároku, ktorá ale môže byť ustálená len na základe posudkov, resp. odborných vyjadrení, resp. písomných dokladov, a nie výpoveďou žalobkyne. Poukázala tiež na princíp hospodárnosti konania.
2. Žalobkyňa sa k návrhu žalovanej vyjadrila tak, že s ním nesúhlasí. Dovolaciemu súdu navrhla, aby mu nevyhovel. S poukazom na uznesenie najvyššieho súdu (9 Ndc 20/2021) argumentovala, že dôvody súvisiace s prekonaním väčšej vzdialenosti sú vo všeobecnosti skôr bežné a sami o sebe neodôvodňujú prikázanie sporu inému súdu.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len,,najvyšší súd“) ako súd funkčne príslušný na prejednanie návrhu na prikázanie sporu inému súdu (§ 39 ods. 3 CSP) ako súd najbližšie spoločne nadriadený spor prejednávajúcemu súdu (Okresný súd Ružomberok) a súdu, ktorému by mal byť spor podľa návrhu navrhovateľa prikázaný (Okresný súd Bratislava I), po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania (§ 438 ods. 1 a § 177 ods. 1 a contrario CSP) dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.
4. Podľa § 39 ods. 2 a 3 CSP na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. (3) O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať.
5. Predpokladom prikázania veci inému súdu podľa odcitovaného § 39 ods. 2 CSP (z dôvodu vhodnosti) je existencia okolností, umožňujúcich hospodárnejšie a rýchlejšie prejednanie veci iným súdom než tým, ktorého príslušnosť na prejednanie a rozhodnutie bola určená na základe zákonných kritérií príslušnosti, existujúcich tu v čase začatia konania a zakladajúcich príslušnosť až do skončenia konania (takže tu v skutočnosti ide aj o prielom zásady perpetuatio fori, čiže trvania príslušnosti, zakotvenej v ustanovení § 36 ods. 2 veta za bodkočiarkou CSP). Prejednávanie a rozhodovanie vecí súdmi, ktoré sú na ich prejednanie vecne i miestne príslušnými, je teda zákonom výslovne ustanoveným pravidlom a prípadné prikázanie (delegácia) určitej veci inému súdu len výnimkou z takéhoto pravidla, ku ktorej uplatňovaniu treba pristupovať reštriktívne (aby bola zachovaná podstata, že tu ide o výnimku a aby sa teda sama výnimka nestala pravidlom). Ak by totiž na to povolaný súd prikázal vec inému súdu podľa § 39 ods. 2 CSP, hoci by tu pre takéto rozhodnutie neboli podmienky, porušil by tým aj ústavne zaručené zásady, podľa ktorých 1/ nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a 2/ príslušnosť súdu ustanoví zákon (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, teda ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov). Práve so zreteľom k charakteru delegácie (ako výnimky z pravidla, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií) musí mať potom aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.
6. Dôvodmi vhodnosti pre prikázanie veci inému súdu môžu byť len také okolnosti, ktoré umožnia hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie (a logicky tiež rozhodnutie) veci iným ako príslušným súdom. Úvaha o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie veci i pomerov účastníkov konania, pričom na pomery účastníka konania, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ďalších účastníkov konania. Rozhodne nie zanedbateľný význam pri posudzovaní existencie dôvodov pre uplatnenie opisovanej výnimky z pravidla potom samozrejme má i stanovisko ostatných účastníkov konania.
7. Vo všeobecnosti platí, že okolnosti spočívajúce v tom, že účastník konania musí prekonať medzi miestom svojho trvalého pobytu a sídla vecne a miestne príslušného súdu väčšiu vzdialenosť a táto cesta k príslušnému súdu je preňho spojená s rôznymi organizačnými, finančnými, zdravotnými a inými problémami, sú okolnosťami bežnými a samé osebe neodôvodňujú prikázanie veci inému súdu.
8. Najvyšší súd po preskúmaní veci predloženej mu na rozhodnutie dospel k záveru, že v tejto veci neexistuje okolnosť odôvodňujúca prikázanie veci Okresnému súdu Bratislava I z dôvodu vhodnosti. Takouto okolnosťou bez ďalšieho nie je (nemôže byť) skutočnosť, že právny zástupca žalobkyne ako i žalovaná majú zhodne svoje sídla v Bratislave. Vo všeobecnosti sú totiž problémy tohto druhu ako už bolo uvedené skôr bežného charakteru a nemôžu (bez ďalšieho) predstavovať dôvod na prikázanie veci inému súdu. Okrem toho v predmetnej veci treba zohľadniť aj negatívne stanovisko žalobkyne k návrhu žalovanej na prikázanie sporu Okresnému súdu Bratislava I.
9. Z uvedených dôvodov najvyšší súd dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky prikázania veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP. Návrhu žalovanej preto nevyhovel.
10. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.