1Ndc/5/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu A.. B.Á. O., bývajúceho v A., D. XXX, proti žalovanému 1/ služobnému úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, žalovanému 2/ Úradu vlády Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Námestie slobody 1, žalovanému 3/ Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Rožňave, Odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania so sídlom v Rožňave, Janka Kráľa 1, žalovanej 4/ Okresnej prokuratúre Rožňava so sídlom v Rožňave, Námestie 1. mája, žalovanej 5/ Krajskej prokuratúre Košice so sídlom v Košiciach, Mojmírova 5, žalovanému 6/ Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave 1, Odbor kriminálnej polície, 1. oddelenie vyšetrovania so sídlom v Bratislave, Sasinkova 23, žalovanej 7/ Okresnej prokuratúre Bratislava so sídlom v Bratislave, Kvetná 13, o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 60 Cpr 15/2020, o nesúhlase s postúpením sporu, takto

rozhodol:

Nesúhlas Okresného súdu Bratislava III s postúpením sporu j e d ô v o d n ý.

Na prejednanie sporu je príslušný Okresný súd Košice II.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Bratislava III predložil súdny spis vedený pod sp. zn. 60 Cpr 15/2020 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o príslušnosti podľa § 43 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“ z dôvodu nesúhlasu s postúpením sporu vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 11 Cpr 31/2019 Okresnému súdu Bratislava III. Postúpenie sporu Okresný súd Košice II odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu 26. júna 2019 sa žalobca domáha určenia, že zo strany žalovaného a jeho služobných úradov, ktoré nemajú právnu subjektivitu, došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, pričom zároveň žiada o priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške funkčného platu. Na základe uvedeného má ísť o individuálny pracovnoprávny spor a kauzálne príslušným súdom na konanie je podľa § 23 písm. a) v spojení s § 13 a § 15 CSP Okresný súd Bratislava III. Nesúhlas s postúpením veci Okresný súd Bratislava III odôvodnil tým, že z obsahu podania žalobcu z 31. marca 2020 a z vyjadrenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako jedného zo žalovaných z 18. septembra 2019 je možné vyvodiť, žežalobca sa v konaní domáha, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania podľa zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), pričom ale nejde o spor, ktorý súvisí s individuálnym pracovnoprávnym sporom tak, ako predpokladá ustanovenie § 316 ods. 2 CSP.

2. Podľa § 36 ods. 1 CSP konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný.

3. Podľa § 40 CSP súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania.

4. Podľa § 43 ods. 1 a 2 CSP ak súd postupom podľa § 40 a 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. Ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.

5. Najvyšší súd ako súd funkčne príslušný podľa § 43 ods. 2 CSP (súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Košice II a Okresnému súdu Bratislava III) na rozhodnutie o príslušnosti po preskúmaní veci dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Bratislava III s postúpením sporu je dôvodný. Podľa názoru najvyššieho súdu nejde o spor, ktorý vyplýva zo zásady rovnakého zaobchádzania súvisiaci s individuálnym pracovnoprávnym sporom v zmysle § 316 ods. 2 CSP, na základe ktorého by bolo možné konštatovať kauzálnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava III v zmysle § 23 písm. a) CSP. Individuálnosť pracovnoprávnych vzťahov, ako jedna z typických vlastností pracovnoprávnych vzťahov, sa prejavuje tým, že vždy ide o konkrétny vzťah medzi konkrétnym zamestnancom a konkrétnym zamestnávateľom. Z obsahu žaloby nevyplýva, že medzi žalobcom a žalovanými existuje pracovnoprávny vzťah. Navyše žalobca v podaní z 31. marca 2020 priamo uvádza, že žalobným návrhom nesmeruje k usporiadaniu práv a povinností strán zo štátnozamestnaneckého vzťahu a právny názor, že predmetom konania je spor o právo z pracovnoprávneho alebo obdobného pracovného vzťahu je preto nesprávny, právne nepodložený, nedôvodný, neodôvodnený a mylný. Podľa spôsobu vymedzenia žalobného nároku má samotný žalobný návrh podľa žalobcu antidiskriminačnú právnu povahu. Žalobca na podklade právneho záveru o antidiskriminačnej povahe sporu a s poukazom na absenciu jeho príčinnej súvislosti s prebiehajúcim individuálnym štátnozamestnaneckým sporom uviedol, že na prejednanie a rozhodnutie sporu je funkčne, kauzálne a vecne príslušný Okresný súd Košice II, v ktorého obvode má evidovaný trvalý pobyt a v ktorého územnom obvode majú sídlo viaceré žalované právnické osoby - orgány verejnej moci.

6. Najvyšší súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že v uvedenom prípade ide o antidiskriminačný spor, ktorý sa týka porušenia zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona, na ktorý sa nevzťahujú ustanovenia o kauzálnej príslušnosti súdu na konanie o individuálnych pracovnoprávnych sporoch v zmysle § 23 CSP v spojení s § 316 ods. 2 CSP, ale ustanovenia o osobitnej miestnej príslušnosti v zmysle § 19 písm. e) CSP, avšak miestnu príslušnosť je možné skúmať iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí (§ 41 CSP). Na základe uvedeného najvyšší súd rozhodol o príslušnosti tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

7. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.