UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému H. bez trvalého pobytu, toho času bývajúcemu v J., o zaplatenie 2 095,54 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 7 Csp 110/2018, takto
rozhodol:
Nesúhlas Okresného súdu Levice s postúpením sporu Okresným súdom Banská Bystrica j e d ô v o d n ý.
Odôvodnenie
1. Návrhom podaným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 12. novembra 2018 označeným ako upomínacie konanie - návrh na vydanie platobného rozkazu, sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2 095,54 € s príslušenstvom. Okresný súd Banská Bystrica prípisom zo dňa 9. novembra 2018 postúpil vec Okresnému súdu Levice, ako súdu príslušnému na prejednanie veci, podľa ustanovenia § 13 v spojení s ustanovením § 14 Civilného sporového poriadku (ďalej iba „C.s.p.“). V postúpení uviedol, že Okresný súd Banská Bystrica bol na upomínacie konanie kauzálne príslušný v zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní (ďalej len „zákona o UK“). Keďže sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní podľa ustanovenia § 10 ods. 3 zákona o UK, a preto nie je viac daná príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica. Následne Okresný súd Banská Bystrica vec postúpil na prejednanie Okresnému súdu Levice.
2. Okresný súd Levice predložil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o miestnej príslušnosti podľa § 43 ods. 2 C.s.p. z dôvodu, že nesúhlasí s postúpením veci Okresným súdom Banská Bystrica. Okresný súd Levice svoj nesúhlas zdôvodnil tým, že Okresný súd Banská Bystrica nekonal správne, keď mu predmetnú vec postúpil napriek tomu, že v priebehu konania zistil, že žalovaný nemá trvalý pobyt v územnom obvode Okresného súdu Levice (č. l. 70 spisu). Na adrese W. mal žalovaný trvalý pobyt do 30. augusta 2018. Od uvedeného dátumu sa žalovaný zdržiava na adrese T.. Okresný súd Levice ďalej uviedol, že mal za preukázané, že v časepostúpenia predmetnej veci žalovaný nemal adresu trvalého pobytu v územnom obvode Okresného súdu Levice, a tým pádom nemohol byť súdom príslušným na prejednanie veci.
3. Podľa § 36 ods. 1 C.s.p. konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný.
4. Podľa § 12 C.s.p. na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Na konanie prvej inštancie je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak (§ 13 C.s.p.).
6. Podľa § 40 C.s.p. súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania.
7. Podľa § 43 ods. 2 C.s.p. ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
8. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý je ako súd spoločne nadriadený Okresnému súdu Banská Bystrica a Okresnému súdu Levice podľa § 43 ods. 2 C.s.p. príslušný na rozhodnutie o príslušnosti, prejednal vec a dospel k záveru, že nesúhlas Okresného súdu Levice s postúpením sporu je dôvodný.
9. Okresný súd Banská Bystrica na základe podaného návrhu dňa 6. septembra 2018 (č. l. 6 spisu) vydal platobný rozkaz (č. l. 80 spisu) pod sp. zn. 33 Up 541/2018. Platobný rozkaz nebol žalovanému doručený do vlastných rúk, nakoľko zásielka s platobným rozkazom sa vrátila s poznámkou, že adresát je na uvedenej adrese neznámy (č. l. 83 spisu). Následne sa Okresný súd Banská Bystrica pokúsil doručiť platobný rozkaz i cestou Obvodného oddelenia Policajného zboru Kalná nad Hronom (č. l. 88 spisu), ktorý uviedol, že šetrením bolo zistené, že žalovaný sa na danej adrese nezdržiava už niekoľko rokov, je odcestovaný mimo územia Slovenskej republiky, kde i pracuje (R.). Tiež bolo zistené, a to z č. l. 70 a 101 spisu, že žalovaný má trvalý pobyt vo R.. Okresný súd Banská Bystrica prípisom zo dňa 18. októbra 2018 vyzval žalobcu (č. l. 91 spisu), aby v lehote 15 dní podal návrh na pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Žalobca navrhol v zmysle ustanovenia § 10 zákona o UK pokračovanie v konaní (č. l. 94 spisu). Následne Okresný súd Banská Bystrica vec postúpil na prejednanie Okresnému súdu Levice. Tento postup však nebol správny, keďže v čase konania už Okresný súd Banská Bystrica mal možnosť zistiť, resp. zisťoval (č. l. 70 a 101 spisu), že žalovaný od 30. augusta 2018 trvalý pobyt na Slovensku nemá, ale že tento má trvalý pobyt v J. Spis teda nasvedčuje tomu, že Okresný súd Banská Bystrica už v okamihu vydania platobného rozkazu vedel o daných skutočnostiach, a preto nemal postupovať podľa ustanovenia § 10 ods. 1 a 3 zákona o UK.
10. Na základe vyššie citovaného je teda zrejmé, že žalovaný nemal trvalý pobyt v okrese Levice ani v čase vydania platobného rozkazu, ani v čase postúpenia veci Okresnému súdu Levice, a preto Okresný súd Levice ani nemohol byť príslušný na prejednanie sporu.
11. Najvyšší súd si neodpustí poznamenať, že k neprehľadnosti spisu prispela aj jeho chybná žurnalizácia, ktorá nekopíruje chronologickú súslednosť úkonov a právnych skutočností.
12. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci preto rozhodol, že nesúhlas Okresného súdu Levice s postúpením sporu je dôvodný.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.