1Ndc/2/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa S., bývajúceho v F., proti odporkyni Z., bývajúcej vo N.X, zastúpenej opatrovníkom N. bývajúcim vo N. o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 8 C 208/2013, takto

rozhodol:

Návrhu na prikázanie veci vedenej na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 8 C 208/2013 inému okresnému súdu n e v y h o v u j e.

Odôvodnenie

V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenom na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 8 C 208/2013, tento súd predložil na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh navrhovateľa na prikázanie veci inému súdu podľa § 12 ods. 2 O.s.p. z dôvodu vhodnosti. Navrhovateľ ako dôvod na delegáciu veci v návrhu uviedol, že v mieste trvalého bydliska sa nezdržiava, má bydlisko v obvode Okresného súdu Ružomberok. Zdôraznil, že je pre neho finančne náročné cestovať na pojednávanie na Okresný súd Revúca a takisto, že odporkyňa zdržiava sa mimo obvodu Okresného súdu Revúca, jej trvalý pobyt je vo N., t. j. v obvode Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Navrhoval preto, aby z dôvodu hospodárnosti konania bol na konanie príslušný súd v obvode ktorého má trvalé bydlisko, t. j. Okresný súd Ružomberok, resp. Okresný súd Liptovský Mikuláš, v obvode ktorého má trvalé bydlisko odporkyňa.

Odporkyňa s navrhovaným prikázaním veci nesúhlasila.

Podľa § 12 ods. 2, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) možno vec prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti. O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu (Okresnému súdu Revúca) a súdu, ktorému sa má vec prikázať (Okresnému súdu Ružomberok alebo Okresnému súdu Liptovský Mikuláš). V tomto prípade je najbližšie spoločne nadriadeným súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Prikázanie (delegácia) veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z práva účastníka občianskehosúdneho konania na zákonného sudcu (Čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), ako aj výnimku zo zákonom definovaných kritérií miestnej príslušnosti súdu. Účelom inštitútu delegácie z dôvodu vhodnosti je predovšetkým zabezpečenie hospodárnosti občianskeho súdneho konania alebo jeho zrýchlenie. Dôvody delegácie môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú. Vzhľadom k charakteru delegácie ako výnimky zo zásady, že vec prejednáva a rozhoduje súd, ktorého príslušnosť vyplýva zo zákonom stanovených kritérií, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter.

S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 12 ods. 2 O.s.p. do úvahy len vtedy, ak sú pre to dané dôležité dôvody. Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov účastníkov na oboch procesných stranách, pričom na pomery účastníka, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatných účastníkov konania. Podstatný význam má i stanovisko ostatných účastníkov konania. Pri tom všetkom treba mať na zreteli výnimočnosť inštitútu delegácie veci.

V danom prípade miestne príslušný súd odôvodňuje vhodnosť ním navrhovanej delegácie veci výhradne tým, že účastníci konania majú bydlisko v obvode iného súdu. Uvedená skutočnosť však nevykazuje znaky takej výnimočnosti, aby bolo možné návrhu bez ďalšieho vyhovieť. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu navrhovateľa vzal Najvyšší súd Slovenskej republiky na zreteľ predovšetkým to, že v danom prípade je predmetom konania vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Miestna príslušnosť v tejto veci sa riadi ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o výlučnej miestnej príslušnosti, konkrétne § 88 ods. 1 písm. b/ O.s.p., podľa ktorého namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, ktorý rozhodoval o rozvode, ak ide o vyporiadanie manželov po rozvode ohľadne ich bezpodielového spoluvlastníctva alebo iného majetku alebo o zrušenie spoločného nájmu bytu. Ide teda o zákonom vyjadrenú zásadu, aby vec prejednal a rozhodol (práve) súd, ktorý rozhodoval o rozvode. Preto dôvodom pre výnimku z tejto zásady na základe návrhu na delegáciu z dôvodu vhodnosti môžu byť len také osobitné okolnosti, ktoré celkom jednoznačne a zároveň v súlade so zákonom a ústavným právom na zákonného sudcu odôvodňujú vhodnosť prejednania veci iným než príslušným súdom. Návrh navrhovateľa z takých okolností nevychádza. Z jeho obsahu totiž vyplýva, že jediným dôvodom navrhovanej delegácie veci sú finančné pomery navrhovateľa. áto skutočnosť je ale pri posudzovaní existencie dôvodov pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti irelevantná. Vo všeobecnosti totiž platí, že okolnosti obdobnej povahy [že napríklad niektorý účastník konania nemá bydlisko alebo miesto výkonu práce v obvode vecne a miestne príslušného súdu, alebo že musí prekonávať medzi miestom svojho bydliska alebo pracoviska a sídlom tohto súdu väčšie vzdialenosti alebo že je dostavenie sa na príslušný súd pre neho spojené s rozličnými organizačnými (prípadne zdravotnými, finančnými, rodinnými, pracovnými a podobne) problémami] sú skôr bežné a nemôžu bez ďalšieho odôvodňovať prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.

Vzhľadom k uvedenému, s prihliadnutím na stanovisko odporkyne, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 12 ods. 2 O.s.p.; návrhu preto nevyhovel.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.