UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Náhradné vozidlo, s.r.o., Žilina, Tolstého 1201/20, IČO: 50 496 166, zastúpeného advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Žilina, Tolstého 1201/20, IČO: 36 864 455, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 170,96 eura s príslušenstvom, vedenom na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 11C/37/2024, o nesúhlase Mestského súdu Bratislava IV s postúpením sporu, takto
rozhodol:
Na prejednanie sporu vedeného na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 11C/37/2024 j e p r í s l u š n ý Mestský súd Bratislava IV.
Odôvodnenie
1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd, na ktorom sa viedlo upomínacie konanie podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) postúpil vec vedenú na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 23Up/458/2024 Mestskému súdu Bratislava IV ako súdu príslušnému na jej prejednanie.
2. Postúpenie sporu Mestskému súdu Bratislava IV odôvodnil Okresný súd Banská Bystrica tým, že žalobca navrhol pokračovanie v konaní v zmysle § 10 ods. 3, resp. v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.
3. Mestský súd Bratislava IV s postúpením sporu nesúhlasil a predložil súdny spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súdu spoločne nadriadenému podľa ustanovenia § 43 ods. 2 CSP na rozhodnutie o príslušnosti s odôvodnením, že vo veci ide o obchodnoprávny spor, a preto je podľa ustanovenia § 22 písm. a) CSP na prejednanie a rozhodnutie sporu príslušný Mestský súd Bratislava III, pričom poukázal na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6Ndc/64/2023 zo dňa 26. marca 2024.
4. Najvyšší súd, ktorý je ako súd spoločne nadriadený Mestskému súdu Bratislava IV a Okresnému súdu Banská Bystrica podľa § 43 ods. 2 CSP príslušný na rozhodnutie o príslušnosti, prejednal vec adospel k záveru, že nesúhlas Mestského súdu Bratislava IV s postúpením sporu nie je dôvodný.
5. Podľa § 14 ods. 1 zákona o upomínacom konaní odpor, ktorý súd neodmietol, odošle žalobcovi bez zbytočného odkladu spolu s výzvou, aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadril, a aby v tej istej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, ak žalobca v lehote podľa odseku 1 podá návrh na pokračovanie v konaní, súd postúpi vec do piatich pracovných dní súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku a strany o tom upovedomí. Ak príslušným na jej prejednanie je súd podľa § 2, súd strany upovedomí o pokračovaní v konaní.
7. Podľa ustanovenia § 36 ods. 1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania, takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
8. Podľa § 43 ods. 1 CSP ak súd postupom podľa ustanovenia § 40 a ustanovenia § 41 CSP zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.
9. Podľa § 43 ods. 2 CSP ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
10. Vzhľadom na skutočnosť, že k postúpeniu sporu (veci) môže dôjsť nielen za splnenia podmienok uvedených v § 43 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ale aj pri splnení podmienok uvedených v § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, je potrebné pojem „postúpenie sporu“ použitý v texte § 43 ods. 2 Civilného sporového poriadku vykladať extenzívne, t. j. tak, že pod postúpením sporu je treba rozumieť nielen postúpenie sporu ako výsledok postupu súdu podľa § 43 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ale aj ako výsledok postupu súdu podľa § 14 ods. 3 zákona o upomínacom konaní.
11. Najvyšší súd po preskúmaní predloženého spisu dospel k záveru, že z obsahu spisu, a podporne aj zo samotného návrhu na vydanie platobného rozkazu (č. l. 6, z časti D označenej ako „Uplatňovaný peňažný nárok“, z bodu „skutočnosti významné pre rozhodnutie“) vyplýva, že žalobca si návrhom neuplatňuje obchodnoprávny nárok. Žalobca (resp. jeho právny predchodca) a žalovaný sú síce podnikateľmi, ale náhrada škody uplatnená v tomto konaní nie je vyvodzovaná z ich vzájomného záväzkového vzťahu. Žalobca si uplatňuje voči poisťovni nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov na nutné užívanie náhradného vozidla, v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou na vozidle postupcu (poškodenej). Strany medzi sebou navzájom neuzavreli žiaden zmluvný záväzok, neexistuje medzi nimi priamy zmluvný vzťah. Požadované plnenie je vyvodzované z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré je upravené zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov so subsidiárnou aplikáciou Občianskeho zákonníka, ktorý obsahuje úpravu poistných zmlúv.
12. Na žalobcu (právnickú osobu) bola zmluvou o postúpení pohľadávky z 31. januára 2024 postúpená pohľadávka poškodenej (fyzickej osoby). Pohľadávka spočíva v sume zodpovedajúcej poisťovňou krátenej časti škody vzniknutej z poistnej udalosti spôsobenej škodcom, t. j. osobou, ktorá mala so žalovanou poisťovňou uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení vozidiel. Pôvodná pohľadávka tak nevykazuje znaky obchodnoprávneho sporu, keď z označenia postupcu dostupného zo spisového materiálu nie je zrejmé, že by malo ísť o podnikateľský subjekt. Žalobca odvodzuje svoje postavenie od postupcu - poškodenej, kedy sa povaha záväzku poisťovne z povinného zmluvného poistenia voči poškodenému postúpením pohľadávky a zmenou v osobe veriteľa nemení, teda postúpenie pohľadávkyna charakter prejednávaného nároku nemá vplyv (§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka). Vzťah medzi žalobcom a žalovaným a nároky z neho plynúce sa spravujú zákonom č. 381/2001 Z. z. a Občianskym zákonníkom. Medzi žalobcom (resp. postupcom) a žalovaným v tomto prípade nie je obchodný záväzkový vzťah (obdobne uznesenia najvyššieho súdu 2Ndc/41/2023; 9Ndc/55/2023; 5Ndob/52/2023).
13. Mestský súd Bratislava IV vo svojom nesúhlase s postúpením konania poukázal aj na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6Ndc/64/2023 zo dňa 26. marca 2024, avšak v dotyčnom prípade z obsahu spisu vyplynulo, že žalobkyňa sa žalobou domáhala peňažného plnenia na základe úverovej zmluvy, pričom v súlade s § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere sú tzv. absolútnym obchodom (záväzkové vzťahy, ktoré sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu ich účastníkov), čo bolo v danom prípade určujúcou skutočnosťou pre vyvodenie záveru o obchodnoprávnom charaktere právneho vzťahu medzi stranami sporu a teda aj konštatovaní, že sa v dotyčnom prípade jednalo o obchodnoprávny spor.
14. Nakoľko má predmetný spor charakter občianskoprávny, a nie obchodnoprávny, na jeho prejednanie nie je daná kauzálna príslušnosť Mestského súdu Bratislava III (§ 22 písm. a) Civilného sporového poriadku) a nesúhlas Mestského súdu Bratislava IV s postúpením sporu nie je preto dôvodný.
15. Na prejednanie sporu je všeobecne miestne príslušným súdom Mestský súd Bratislava IV (§ 12 ods. 2 v spojení s § 13 a § 15 ods. 1 Civilného sporového poriadku), na ktorý navrhol postúpiť vec aj žalobca v návrhu na pokračovanie v konaní.
16. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.